Vedci z univerzity v americkom štáte Florida veštia doteraz viac-menej okrajovému chemickému prvku kalifornium veľkú budúcnosť pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom. Tvrdia, že má výnimočné vlastnosti.
Kalifornium. Chemický prvok, ktorého názov skôr pripomína slnečné pláže na západnom pobreží Severnej Ameriky, ako manipuláciu s jadrovým odpadom. Jeho budúcnosť však môže byť práve v tejto oblasti, keďže skupina amerických vedcov odkrýva jeho výnimočné vlastnosti. Ich práca s týmto okrajovým prvkom periodickej tabuľky by tak mohla zmeniť spôsob, akým svet nakladá s jadrovým odpadom a taktiež by mohla prispieť k efektívnejšej recyklácii jadrového paliva.
Výnimočné vlastnosti
Profesor štátnej unizverzity na Floride Thomas Albrecht-Schmitt a jeho kolegovia totiž v sérii starostlivo pripravených experimentov zistili, že kalifornium má výnimočné schopnosti viazať a separovať iné materiály. Rovnako zistili, že prvok s chemickou značkou Cf, je extrémne odolný voči radiačnému poškodeniu.
Kalifornium (Cf – lat. Californium) je rádioaktívny kovový prvok. V prírode sa voľne nevyskytuje a pripravuje sa umelo ožarovaním jadier curia.
Prvýkrát bolo kalifornium pripravené v roku 1950 v cyklotróne jadrového laboratória kalifornskej univerzity v Berkeley. Prvok tak bol pomenovaný podľa federálneho štátu USA, v ktorom bol prvýkrát syntetizovaný.
Praktické využitie má kalifornium predovšetkým ako silný zdroj neurónov. Slúži napríklad pre naštartovanie reťazovej reakcie v jadrovom reaktore pri jeho uvádzaní do prevádzky, v medicíne pri ožarovaní rakovinových nádorov a pri kontrole vád materiálov, tzv. nedeštruktívnej defektoskopii.
Zdroj: wikipedia
Miligramy za milióny
Výskum však v tomto prípade nie je jednoduchý. Izolácia silne rádioaktívneho kovu kalifornium, ktorý sa v prírode nenachádza a pripravuje sa umelo jadrovými reakciami, totiž nie je bežnou vecou. Tím floridskej univerzity sa napríklad k 5 miligramom tohto prvku pre potreby výskumu dostal po niekoľkoročnej komunikácii s federálnym úradom pre energetiku. Z univerzitných dotácií zaň museli zaplatiť 1,4 milióna amerických dolárov. Aj táto štipka Kalifornia však otvára úplne nové dimenzie jadrovej chémie.
Informuje o tom floridská univerzita (Florida State University) na tejto stránke.
