Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Jadro zdroje energií
Ilustračné foto pixabay.com
5. októbra 2016 10:51 OstatnéZaujímavosti od vEnergetike.skvEnergetike.sk/sh

ZAUJÍMAVOSTI: Ako sa darí pro-nukleárnym krajinám dosahovať klimatické ciele?

Silné väzby na nukleárnu energiu v niektorých krajinách Európskej únie idú ruka v ruke so slabým dosahovaním stanovených klimatických cieľov, uvádza sa v nedávnej európskej štúdii.

Nedávna štúdia európskych krajín, publikovaná časopisom Climate Policy, ukázala, že pokrok smerom k znižovaniu emisií oxidu uhličitého v atmosfére a nárastu podielu pri využívaní obnoviteľných zdrojov energií tak, ako bolo ustanovené Stratégiou Európskej únie 2020, dosahujú najmä štáty, ktoré nevyužívajú jadrovú energiu. Inak povedané, pro-nukleárne orientované štáty vykazujú slabšiu implementáciu veterných a solárnych ďalších nejadrových technológií.

Zakázal by jadro

Profesor Andy Stirling zo Sussexskej univerzity, ktorá realizovala uvedenú štúdiu spolu s Viedenskou školou medzinárodných štúdií, zhodnotil celú situáciu nasledovnými slovami: „Keď si uvedené tak povediac rozmeníme na drobné, jadrová energia je propagovaná ako veľmi lákavá odpoveď v súvislosti s klimatickými zmenami. Keď ju však porovnáme s inými alternatívnymi možnosťami, ihneď sa vynára otázka efektívnosti nákladov, udržateľnosti, ochrany a bezpečnosti. Keď sa bližšie pozrieme na historické trendy a súčasné vzory v Európe, tento dokument tak len prehlbuje ďalšie obavy.“ Zároveň s tým jedným dychom dodáva, že zákaz nukleárnej energie by bol podľa neho lepším spôsobom, ako dosiahnuť splnenie stanovených klimatických cieľov, pretože súčasné väzby na nukleárny sektor sú v tomto zmysle skôr kontraproduktívne.

Tri skupiny štátov

Štúdia rozdelila európske krajiny do troch približne rovnakých skupín. Prvú skupinu tvoria krajiny bez prepojení na jadrovú energiu ako Dánsko, Írsko a Nórsko. V druhej skupine sa ocitli štáty s aktuálnymi väzbami na nukleárny sektor, ktoré však plánujú odstávky a boli do nej zaradené napríklad štáty ako Nemecko, Holandsko či Švédsko. Poslednú skupinu tvoria krajiny, ktoré udržiavajú aktívny jadrový sektor a dokonca plánujú jeho expanziu. Boli do nej zaradené krajiny ako Buhlarsko, Maďarsko a Veľká Británia.

Výsledky štúdie ďalej prezrádzajú, že krajiny zaradené do prvej skupiny znížili od roku 2005 počet emisií oxidu uhličitého (CO2) v priemere o 6 % a zvýšili podiel obnoviteľných zdrojov energie o 26 %. Štáty v druhej skupine si s prekvapením viedli lepšie pri znižovaní emisií CO2, ktoré sa v sledovanom období znížili o 11 %. Podiel obnoviteľných zdrojov však v týchto krajinách stúpol len o 19 %. Posledná skupina v rovnakom čase zaznamenala nárast v sektore obnoviteľných energií len o 16 %.

Zaujímavá Británia

Zaujímavým prípadom je Veľká Británia, ktorá v sledovanom období znížila počet emisií CO2 o 16 %, avšak podiel v sektore obnoviteľných energií podporila len 5 %. Tento údaj tak predstavuje jeden z najmenších v danej štatistike spomedzi všetkých európskych štátov, pričom za sebou už nechala len krajiny ako Luxembursko, Maltu a Holandsko. Výskumníci s ohľadom na tieto výsledky upozorňujú, že rozsiahle časové, finančné a odborné investície do výstavby nových nukleárnych elektrární ako napríklad navrhovaný Hincley Point C vo  Veľkej Británii, môžu vytvoriť závislosť na tomto sektore a uzamknúť tak snahy o posun iným smerom.

Pôvodný článok nájdete na TEJTO STRÁNKE

Témy

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčame

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies