ZAUJÍMAVOSTI: Ako sa darí pro-nukleárnym krajinám dosahovať klimatické ciele?

5. októbra 2016 10:51
vEnergetike.sk/sh

Silné väzby na nukleárnu energiu v niektorých krajinách Európskej únie idú ruka v ruke so slabým dosahovaním stanovených klimatických cieľov, uvádza sa v nedávnej európskej štúdii.

Jadro zdroje energií
Ilustračné foto pixabay.com


Nedávna štúdia európskych krajín, publikovaná časopisom Climate Policy, ukázala, že pokrok smerom k znižovaniu emisií oxidu uhličitého v atmosfére a nárastu podielu pri využívaní obnoviteľných zdrojov energií tak, ako bolo ustanovené Stratégiou Európskej únie 2020, dosahujú najmä štáty, ktoré nevyužívajú jadrovú energiu. Inak povedané, pro-nukleárne orientované štáty vykazujú slabšiu implementáciu veterných a solárnych ďalších nejadrových technológií.

Zakázal by jadro

Profesor Andy Stirling zo Sussexskej univerzity, ktorá realizovala uvedenú štúdiu spolu s Viedenskou školou medzinárodných štúdií, zhodnotil celú situáciu nasledovnými slovami: „Keď si uvedené tak povediac rozmeníme na drobné, jadrová energia je propagovaná ako veľmi lákavá odpoveď v súvislosti s klimatickými zmenami. Keď ju však porovnáme s inými alternatívnymi možnosťami, ihneď sa vynára otázka efektívnosti nákladov, udržateľnosti, ochrany a bezpečnosti. Keď sa bližšie pozrieme na historické trendy a súčasné vzory v Európe, tento dokument tak len prehlbuje ďalšie obavy.“ Zároveň s tým jedným dychom dodáva, že zákaz nukleárnej energie by bol podľa neho lepším spôsobom, ako dosiahnuť splnenie stanovených klimatických cieľov, pretože súčasné väzby na nukleárny sektor sú v tomto zmysle skôr kontraproduktívne.

Tri skupiny štátov

Štúdia rozdelila európske krajiny do troch približne rovnakých skupín. Prvú skupinu tvoria krajiny bez prepojení na jadrovú energiu ako Dánsko, Írsko a Nórsko. V druhej skupine sa ocitli štáty s aktuálnymi väzbami na nukleárny sektor, ktoré však plánujú odstávky a boli do nej zaradené napríklad štáty ako Nemecko, Holandsko či Švédsko. Poslednú skupinu tvoria krajiny, ktoré udržiavajú aktívny jadrový sektor a dokonca plánujú jeho expanziu. Boli do nej zaradené krajiny ako Buhlarsko, Maďarsko a Veľká Británia.

Výsledky štúdie ďalej prezrádzajú, že krajiny zaradené do prvej skupiny znížili od roku 2005 počet emisií oxidu uhličitého (CO2) v priemere o 6 % a zvýšili podiel obnoviteľných zdrojov energie o 26 %. Štáty v druhej skupine si s prekvapením viedli lepšie pri znižovaní emisií CO2, ktoré sa v sledovanom období znížili o 11 %. Podiel obnoviteľných zdrojov však v týchto krajinách stúpol len o 19 %. Posledná skupina v rovnakom čase zaznamenala nárast v sektore obnoviteľných energií len o 16 %.

Zaujímavá Británia

Zaujímavým prípadom je Veľká Británia, ktorá v sledovanom období znížila počet emisií CO2 o 16 %, avšak podiel v sektore obnoviteľných energií podporila len 5 %. Tento údaj tak predstavuje jeden z najmenších v danej štatistike spomedzi všetkých európskych štátov, pričom za sebou už nechala len krajiny ako Luxembursko, Maltu a Holandsko. Výskumníci s ohľadom na tieto výsledky upozorňujú, že rozsiahle časové, finančné a odborné investície do výstavby nových nukleárnych elektrární ako napríklad navrhovaný Hincley Point C vo  Veľkej Británii, môžu vytvoriť závislosť na tomto sektore a uzamknúť tak snahy o posun iným smerom.

Pôvodný článok nájdete na TEJTO STRÁNKE

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?