Vláda dala zelenú rozvoju alternatívnych palív

9. novembra 2016 12:22
SITA

Ministerstvo hospodárstva pripravilo a vládny kabinet schválil desať základných opatrení na podporu alternatívnych palív.

Elektromobil RWE
Dom budúcnosti RWE

Benzíny a motorová nafta by mali byť pomaly z našich ciest vytláčané alternatívnymi palivami. Elektrinou, skvapalneným a stlačeným zemným plynom, skvapalneným ropným plynom, vodíkom či kvapalnými biopalivami. Vláda v stredu schválila návrh Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami. „Cieľom je podporiť rozvoj trhu s alternatívnymi palivami v odvetví dopravy a rozvoj príslušnej infraštruktúry,“ uviedol rezort hospodárstva v návrhu, ktorý vypracoval spoločne s ministerstvom dopravy.

Optimistický minister

Minister hospodárstva Peter Žiga je presvedčený, že jeho rezortu v spolupráci s ďalšími rezortmi sa podarí rozbehnúť trh s alternatívnymi palivami. „Myslím si, že v roku 2020 budeme môcť konštatovať, že auto s alternatívnym pohonom nie je raritou na našich cestách, ale je súčasťou bežnej premávky,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády Žiga.

Finančný stimul

Ministerstvo hospodárstva pripravilo a vládny kabinet schválil desať základných opatrení na podporu alternatívnych palív. Má sa podporiť predaj vozidiel s alternatívnym pohonom, napríklad priamym finančným stimulom. Taktiež sa má podporovať budovanie infraštruktúry alternatívnych palív. Vozidlá na alternatívne palivá by mali byť daňovo zvýhodnené, mali by sa im odpustiť rôzne poplatky pri registrácii vozidla do evidencie. Jedným z opatrení je aj skrátenie doby odpisovania takýchto vozidiel, či zavádzanie nízko emisných zón v mestách a obciach, kde by mali prístup iba vozidlá na alternatívne palivo. V neposlednom rade by mala podľa ministerstva prispieť k rozvoju trhu s alternatívnymi palivami osveta na školách.

Zvyšovanie počtu elektromobilov

Asi najväčšia pozornosť do budúcna, ale aj v súčasnosti, sa venuje elektrine ako najperspektívnejšiemu alternatívnemu palivu. „Elektromobilita v prostredí Slovenska má stúpajúcu tendenciu z pohľadu počtu registrovaných elektromobilov, ako aj z pohľadu existujúcej nabíjacej infraštruktúry,“ uvádza ministerstvo. V tomto roku by sa po slovenských cestách malo pohybovať zhruba 500 elektromobilov a plug-in hybridov. V roku 2020 by ich malo byť už okolo 10 tisíc a v roku 2025 raz toľko, čiže 20 tisíc. Pre takýto plánovaný počet elektroáut a hybridov je podľa ministerstva do roku 2025 potrebné postaviť 1 500 stredne a rýchlo nabíjacích stojanov. V tomto roku by ich pritom malo byť 80.

Nezabudlo sa na plyn

Najlepšie pripraveným alternatívnym palivom pre dopravu je podľa ministerstva stlačený zemný plyn (CNG) a skvapalnený zemný plyn (LNG). Na Slovensku je v súčasnosti motoristom k dispozícii desať verejných plniacich staníc CNG. „Z pohľadu používateľov a rozvoja predaja CNG je to nedostatočný počet,“ upozornil rezort hospodárstva. Na Slovensku je evidovaných viac ako 1 700 vozidiel s pohonom na CNG. Cieľom Slovenska je v horizonte do roku 2025 vybudovanie nových minimálne 50 CNG staníc, optimálne 80. To by už na Slovensku malo byť zhruba 15 tisíc vozidiel na CNG. Potrebná priemerná vzdialenosť medzi čerpacími stanicami by mala byť maximálne 150 kilometrov.

Vzhľadom na čo možno najefektívnejšie využitie kapacít, by všetky plniace stanice LNG pre kamiónovú a autobusovú dopravu mali byť vo verzii L-CNG, čím by sa umožnilo čerpanie zemného plynu ako pohonnej hmoty v oboch svojich formách CNG a LNG. Pre Slovenskú republiku sa javí ako optimálny stav tri až päť verejných plniacich staníc na LNG do roku 2025. Potrebná priemerná vzdialenosť medzi čerpacími stanicami by mala byť maximálne 400 kilometrov pre cestnú dopravu.

Najrozsiahlejšiu sieť čerpacích staníc má alternatívne palivo LPG – skvapalnený ropný plyn. Celkový počet čerpacích staníc na Slovensku je približne tisíc, podiel LPG čerpacích staníc je zhruba 38 %. Väčšina LPG čerpacích staníc je rozmiestnená na hlavných ťahoch a v ich okolí. „Napriek tomu je využitie tohto alternatívneho paliva motoristami na nízkej úrovni,“ myslí si ministerstvo, podľa ktorého jednou z hlavných bariér brániacich rozvoju vozidiel s pohonom na LPG sú obmedzenia v oblasti parkovania v podzemných garážach.

Druhá generácia biopalív

Slovensko sa podľa návrhu bude pripravovať aj na výrobu biopalív druhej generácie. Tie sa vyrábajú napríklad z lignocelulózovej biomasy, čiže z dreva, lístia, kôry či slamy. Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť 0,5 % biopalív druhej generácie do roku 2020. „V rámci podpory rozvoja pokročilých biopalív je nutné zamerať sa aj na sektor biomasy, teda surovín, ktoré sa používajú na výrobu biopalív. Slovenská republika by mala v oblasti výskumu a vývoja venovať pozornosť práve biomase, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov a pri ďalšom rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov energie,“ uviedlo ministerstvo. Podľa neho je dôležité identifikovať, ktorú biomasu možno na našom území vypestovať trvalo udržateľným spôsobom a v rozsahu, ktorý bude dostatočný pre jej komercionalizáciu, pričom sa bude rešpektovať pôdny fond a klimatické podmienky.

Čo bude s vodíkom?

Do budúcna je podľa ministerstva potrebné pracovať aj na využívaní vodíka ako alternatívneho paliva. V súčasnosti sa však so štátnou podporou v tejto oblasti nepočíta. Budovanie infraštruktúry pre vodík nie je pre členské krajiny EÚ ani povinné. „Do roku 2025 nebudeme finančne podporovať infraštruktúru pre vodík prostredníctvom budovania verejne prístupných staníc prostredníctvom národných podporných opatrení. Zo strednodobého a dlhodobého pohľadu ďalšieho rozvoja a využitia potenciálu vodíka, najmä v doprave a energetike, je však nevyhnutná podpora ďalšieho výskumu, v oblasti komerčného využívanie vodíka v doprave, respektíve hľadanie potenciálnych prírodných objektov pre uskladnenie vodíka v geologických štruktúrach a aplikovateľnosti takéhoto paliva,“ uzavrel rezort hospodárstva.

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?