Trhové ceny elektriny sa počas koronakrízy výrazne nemenili

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Burza
Foto: SITA/AP

Veľkoobchodné ceny elektriny sa na európskych trhoch počas koronakrízy výrazne nemenili. Kým veľkoobchodná cena elektriny pre Slovensko sa pohybovala koncom marca, keď už platili prvé opatrenia pre boj s koronavírusom, na úrovni zhruba 42 eur za megawatthodinu, v súčasnosti to je niečo nad 45 eur za megawatthodinu. Cena elektriny v Nemecku pre kontrakt Cal21 je v dnešných dňoch pri hranici 40 eur za megawatthodinu. Veľkoobchodné ceny ročných kontraktov elektriny sa počas krízy obchodovali v päťeurovom pásme. „Spread (rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou medzi nemeckým a naším trhom – poz. red.) sa pohybuje okolo 6,6 eura, z čoho vyplýva, že cena pre budúcoročný kontrakt u nás je nad 45 eur za megawatthodinu,“ dodal pre portál vEnergetike.sk vedúci tímu pre obchodovanie s elektrinou a plynom spoločnosti Stredoslovenská energetika Marián Rosinec.

Ceny emisných povoleniek

Elektrina stále koreluje s cenou emisií (EUA), kde pri posledných aukciách na burze EEX ich hodnota výrazne poskočila. V dnešných dňoch sa EUA obchodujú nad hranicou 24 eur za tonu. Počas pandémie v marci tohto roku sa EUA v najlikvidnejšom decembrovom kontrakte prepadli až k hodnote 15,30 eura za tonu. „Z trhových správ prenikajú informácie, že Európska komisia v prípade preukázanej nižšej účinnosti MSR (Market Stability Reserve) na cenu ako sa očakávalo, môže pre emisné povolenky v budúcnosti zaviesť minimálnu cenovú hranicu. To by opätovne výrazne posilnilo ich cenu s vplyvom na ceny elektriny,“ uviedol Rosinec.

Na začiatku tohto mesiaca určovala komoditám trend predovšetkým ropa. Krajiny OPEC+ sa na začiatku júna dohodli na predĺžení zníženej ťažby, zatiaľ do konca júla. Ropa na uvedené reagovala postupným rastom, pre ropu Brent až nad 43 amerických dolárov za barel, čo boli trojmesačné maximá. K rastu tiež prispievali jej nižšie zásoby, pokračovanie Číny v importoch ropy do krajiny a optimizmus na finančných trhoch spôsobený uvoľňovaním pandemických opatrení.

„Postupne však rastová nálada opadávala, pretože sa objavili analytické pochybnosti o tom, či je tento krok dostatočný, voči stále zníženému predpokladanému dopytu spôsobenému koronavírusovými opatreniami. Následne sa objavila aj správa zo Saudskej Arábie o dodržiavaní presných úrovní znižovania ťažby, nakoľko počas uplynulých týždňov znižovanie ťažby dobrovoľne navyšovala,“ doplnil Rosinec. Ropa Brent sa teda postupne oslabovala naspäť k 40-dolárovej hranici. Analytické odhady hovoria, že v prípade absencie druhej vlny pandémie, sa môžu ceny ropy vrátiť na pôvodné predkrízové hodnoty.

Uhlie a plyn

Uhlie a plyn mali podobne ako ropa rastovú fázu od začiatku júna a ťahali so sebou aj cenu elektriny. Uhlie v Európe API2 (ARA) sa na začiatku júna odrazilo od technickej hranice 51,25 dolára za tonu a po rastovej fáze prerazilo hranicu 56 dolárov. V dnešných dňoch sa obchoduje nad hranicou 54 dolárov, čo je podobná cenová úroveň ako na začiatku vypuknutia pandémie v marci tohto roku. „Rastové fundamenty pre ceny uhlia v Európe hovoria o raste cien v Číne na základe zvyšovania jeho dopytu. Na druhej strane však Čína v súčasnosti obmedzuje importy uhlia do krajiny z dôvodu udržiavania kolobehu vnútroštátnej ťažby. Cena v Číne začína narážať na vrchnú časť tzv. zelenej cenovej zóny a je možné očakávať opätovné zvýšenie importov do krajiny, čo by podporilo ďalší rast cien uhlia API2 v Európe,“ povedal Rosinec. V súčasnosti v Číne prebiehajú bezpečnostné kontroly v niektorých banských spoločnostiach, čo priamo súvisí s obmedzovaním ťažby uhlia. K rastovým fundamentom v Európe môžeme podľa neho tiež doplniť pád železničného mosta v Rusku a odstavenie 12 baní v Poľsku z dôvodu vysokého počtu infikovaných baníkov novým koronavírusom.

Na rozdiel od uhlia, plyn na vyššie uvedené fundamenty reaguje len veľmi sporadicky a s ropou si čiastočne udržujú koreláciu. „Údajným „bullish“ (býčí-rastový) faktorom pre plyn pre tento rok je hlavne prechod z uhlia na plyn pri výrobe elektriny, hlásené odstávky jadrových zariadení vo Francúzsku a vplyvy počasia. Plynové zásobníky v Európe sú v súčasnosti naplnené na 76%, s očakávaním postupného spomaľovania vtláčania. Ukončenie plnenia zásobníkov môže ešte viac prezásobiť trh v Európe,“ konštatoval Rosinec.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marián Rosinec
Firmy a inštitúcie SSE Stredoslovenská energetika