Petíciu proti projektu výstavby elektrárne na zhodnocovanie plastového odpadu už podpísalo približne desaťtisíc ľudí.
Približne desaťtisíc ľudí zo Zlatých Moraviec a okolia podpísalo petíciu proti spaľovni plastov. Obyvatelia už niekoľko týždňov bojujú proti zámeru energetického zhodnocovania plastov, ktoré by tu chcela spustiť slovenská firma. Okrem plastov by sa tu mal spracovávať aj ďalší odpad, hlavne z Talianska. A práve to ľuďom prekáža.
Na rade je rezort životného prostredia
Dnes by sa malo ministerstvo životného prostredia zaoberať zámerom energetického zhodnotenia plastov a následne začne jeho posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Ľudia sa však obávajú, že ich hlas nič nezaváži. „Na ministerstve životného prostredia nám prisľúbili, že sa tým budú veľmi zodpovedne zaoberať a posudzovať všetky vyjadrenia, ale čo z toho, keď nakoniec to zostane v rovine práva na podnikanie proti právu občanov na odmietnutie takejto výroby,“ upozornil člen petičného výboru Rastislav Šindler. Súčasťou prerokovania vplyvov na životné prostredie je aj verejné prerokovanie, ktoré by sa malo uskutočniť v Zlatých Moravciach. Termín ešte nie je určený. Petičný výbor chce preto ďalej zbierať podpisy aj od ľudí z okolitých obcí a predložiť petíciu na verejnom prerokovaní, kde prídu odborníci nielen zo štátnej správy ale aj investora.
Samospráva taktiež proti
Proti zámeru sú v súčasnosti nielen obyvatelia, ale aj samospráva. Primátor Peter Lednár pred časom ľudí ubezpečil, že v prípade povoľovania stavby nič nepodpíše. Krajský poslanec za Zlatomoravecký okres Marián Kéry, ktorý je aj poslancom NR SR, sa vyjadril, že urobia všetky dostupné kroky, aby tomu zabránili. „Keď sa to skončí tak, že vyjadrenia budú pozitívne a príde k stavebnému konaniu, tak sme rozhodnutí ísť aj na súd,“ upozornil Kéry.
Plasty sa nebudú spaľovať
So zámerom vybudovať v miestnom priemyselnom parku zariadenie na energetické zhodnocovanie plastov prišla slovenská spoločnosť WFF Drevotes. Hlavnou vstupnou surovinou pre výrobu elektriny by mal byť plastový odpad. Ten budú dovážať z Talianska. Neskôr sa počíta aj so zhodnocovaním plastového odpadu vyprodukovaného na Slovensku. Pre výrobu elektriny by sa v novom energetickom zdroji čiastočne spaľovala aj zmes tvorená drevom, papierom a handrami. „Nejde o spaľovanie plastov a odpadu, ako si to ľudia vysvetľujú, ale o tepelný rozklad bez prístupu vzduchu, čiže nie je tam proces horenia a to, čo zostane, je možné spracovať alebo následne spáliť v piestových spaľovacích motoroch,“ vysvetlil predkladateľ zámeru Juraj Musil. Takýchto zariadení je podľa neho na Slovensku už niekoľko a budujú sa aj v zahraničí. Výstavba by si mala vyžiadať od 84 do 105 miliónov eur. Zamestnať by mali približne sto ľudí.
