V plynárenstve nemá SR do budúcnosti veľké nové plány

21. mája 2013 10:30

V plynárenstve nemá Slovensko do budúcnosti veľké nové plány. Vyplýva to z návrhu novej Energetickej politiky SR. Medzi najväčšie a najdôležitejšie projekty v oblasti plynárenstva zaradilo Ministerstvo hospodárstva SR (MH) do energetickej politiky výstavbu plynovodov s Poľskom a Maďarskom. Ide však už o známe projekty, ktoré sú viac či menej rozpracované.

Plynovod
Ilustračné foto SITA/AP

Plynovodné prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom sa už začalo reálne stavať. Plynovodné prepojenie o dĺžke 115 kilometrov, z ktorých 20 kilometrov povedie cez slovenské územie, bude spolu s kompresorovou stanicou, ktorá má byť vybudovaná na maďarskej strane, celkovo stáť približne 160 mil. eur. Plánovaná finančná podpora v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu je 30 mil. eur. Plánovaný obojsmerný plynovod bude mať ročnú kapacitu 5 miliárd kubických metrov. Plynovodné prepojenie spojí vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Strategický význam projektu pre Slovensko spočíva aj v zabezpečení prístupu krajiny k plánovaným južným plynovým koridorom alebo k LNG terminálu v Chorvátsku. Maďarsko získa prístup k západoeurópskym plynovým sieťam.

Pripravovaný projekt plynárenského prepojenia Slovenska a Poľska je súčasťou plánovaného severno-južného koridoru. V roku 2011 sa dohodli prevádzkovatelia oboch plynárenských sietí na spolupráci na príprave projektu a vypracovali pravidlá spolupráce. Zároveň sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov obidvoch plynárenských spoločností, ktorá bude zodpovedná za prípravu technickej, ekonomickej, environmentálnej a právnej analýzy projektu prepojenia. O ďalšom postupe projektu sa bude rozhodovať na základe štúdie uskutočniteľnosti.

Podľa rezortu hospodárstva sa Slovensko do budúcnosti nemusí vôbec obávať prerušenia dodávok zemného plynu. „Slovenský trh s plynom je z hľadiska bezpečnosti dodávok na vysokej úrovni, pričom k jej ďalšiemu zvýšeniu prispejú plánované investície a podpora rozvoja trhu dodávok plynu,“ uviedlo ministerstvo v návrhu energetickej politiky. Podľa ministerstva je do budúcna potrebné pracovať na odstránení prekážok trhu s plynom, zabezpečiť ďalší rozvoj trhu s plynom, podporovať investície do výstavby plynárenskej infraštruktúry s okolitými krajinami, či podporovať budovanie podzemných zásobníkoch zemného plynu na Slovensku.

Domáca spotreba zemného plynu v ostatných rokoch má klesajúcu tendenciu. Pohybuje sa na úrovni 5,2 až 6 mld. metrov kubických. V roku 2011 predstavovala 5,4 mld. metrov kubických, v minulom roku 5,2 mld. metrov kubických. Na odbere zemného plynu majú najväčší podiel veľkí zákazníci so 60 %, malé podniky a organizácie spotrebujú 10 % a domácnosti 30 %. „Spotreba zemného plynu v rámci EÚ poklesla v roku 2011 oproti roku 2010 o približne 10 %,“ konštatoval rezort hospodárstva. Na Slovensku sú v súčasnosti zásobníky plynu so skladovacou kapacitou na úrovni 2,9 mld. metrov kubických. Po dokončení zásobníka Gajary-báden v roku 2015 sa predpokladá zvýšenie skladovacej kapacity na úrovni 3,12 mld. metrov kubických.

Energetická politika SR je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade do roku 2035. S definitívnou podobou novej energetickej politiky by sa mala vláda SR oboznámiť koncom tohto roka. Dovtedy je ministerstvo hospodárstva pripravené o návrhu energetickej politike diskutovať.



Čo si o tom myslíte?