Špecializovaný trestný súd v Pezinku sa bude 14. marca zaoberať obžalobou v kauze Transpetrol, v ktorej sú obvinení Ignác I. a Ján H. pre pokračovací pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu. Pôvodne sa mali pred súdom objaviť v stredu 27. februára, termín však bol odročený. „Dôvodom odročenia je kolízia termínov obhajcu v inej väzobnej veci,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal v kauze Transpetrol obžalobu na Ignáca I. a Jána H. pre pokračovací pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu. V tomto prípade hrozilo, že spôsobia celkovú škodu 25 686 947,50 eura.
Obvinení podľa prokuratúry predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác I. ako údajný predseda predstavenstva a Ján H. ako údajný člen predstavenstva. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy. Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam vo výške 12,86 milióna eur a za spoločnosť Transpetrol sa ich zaviazali uhradiť do 10. júna rovnakého roka. Podľa prokurátora Maroša Žilinku lehoty, ktoré boli dohodnuté, už samé o sebe svedčia o tom, že sa nejednalo a nemalo jednať o seriózny a dobrý úmysel. V prípade neuhradenia v dohodnutej lehote sa zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu 10-tisíc eur, resp 300-tisíc eur. Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený.
Dôsledkom tohto konania bolo, že od 20. augusta, resp. 16. decembra 2009, boli na majetok Transpetrolu vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené.
Okrem tohto prípadu Ignác I. a Ján H. vystavili v rovnaký deň 4. júna 2009 v Prahe bez právneho dôvodu vlastnú zmenku za Transpetrol českej spoločnosti na sumu 12,98 milióna eur. Bola splatná 25. júna 2009 v Brne. „Transpetrol zaviazali k bezdôvodnému zaplateniu zmenkovej sumy,“ povedal Žilinka. Následkom bolo súdne konanie, lebo česká spoločnosť si nárokovala zmenku. Konanie sa zastavilo, pretože firma nezaplatila súdny poplatok jeden milión českých korún.
Obžalovaní od založenia Transpetrolu podľa Žilinku nikdy neboli v jeho štatutárnych orgánoch. Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa malo konať v apríli 2009 na Vinnom jazere. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Okresný súd Bratislava II. právoplatne rozhodol, že nešlo o mimoriadne valné zhromaždenie. Obvinená dvojica okrem aktivít, ktoré sú predmetom trestného stíhania, neplnila v Transpetrole žiadne úlohy.
Už v roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca I., ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom Ignáca I. neprávoplatne odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok však odvolací súd zrušil a vrátil na opätovné prejednanie.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.
