TÝŽDENNÍK: Vládny program bez štipky nápadu

18. apríla 2016 11:31
Martin Dargaj

Vláda vo svojom programovom vyhlásení napríklad nič nehovorí o ďalšom spätnom odkupovaní už raz sprivatizovaných strategických, teda aj energetických podnikov. A to minimálne dvaja lídri z čerstvej vládnej štvorkoalície sa neraz bili do pŕs, že treba toho čo najviac skúpiť naspäť do rúk štátu.

Premiér Robert Fico koalícia Bugár Procházka Danko
Sprava: Predseda strany Smer-SD Robert Fico, predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko, predseda strany Most-Híd Béla Bugár a predseda strany Sieť Radoslav Procházka počas tlačovej besedy po treťom dni rokovaní trojčlenných delegácií strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť o programových prioritách strán na Úrade vlády SR. SITA

Nová vláda minulý týždeň schválila a verejnosti predstavila svoj program na najbližšie štyri roky vládnutia. Neobišla ani energetiku. Odborná ako aj laická energetická verejnosť sa dočkala toho, čo sa v podstate dalo aj očakávať. Klasické energetické plány, bez výraznejších konkrétností a bez štipky nápadu.

Jadro verzus OZE

Vláda chce počas svojho vládnutia podporovať najmä rozvoj jadra a obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Pri jadre sa konštatuje, že je potrebné už dotiahnuť dostavbu dvoch blokov Atómovej elektrárne Mochovce. Aj keď pri súčasnej cene elektriny na svetových trhoch pôjde o výrazne stratový projekt, v súčasnom štádiu dostavby už niet inej cesty. Hádam ďaleká budúcnosť ukáže opodstatnenosť mochoveckého projektu. V jadrovej energetike ešte spomína vládny program projekt výstavby novej jadrovej elektrárne v Bohuniciach. Myšlienka výstavby novej jadrovej elektrárni vznikla už počas prvej vlády Roberta Fica, niekedy koncom roka 2006. V roku 2009 vznikla Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, ktorá mala začať reálne na projekte pracovať. Nejaké míľniky stihla aj predstaviť. Možno však nadarmo. Tretia Ficova vláda chce totiž podľa programového vyhlásenia zanalyzovať ďalší postup prípravy nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Pri obnoviteľných zdrojoch vzniklo tajomno. Vláda plánuje v tejto problematike zmeny. Aké a dokedy už neuviedla. Výsledkom by však mali byť nižšie ceny elektriny. Dúfajme len, že výsledkom nebude podobné „zelené eldorádo“, aké bolo počas prvej Ficovej vlády, kedy si „zelení“ investori vďaka nastavenej dotačnej politike kešene plnili a spotrebitelia vyššie ceny elektriny platili.

Plynárenské klišé

V oblasti plynárenstva a ropy je programové vyhlásenie tradičné. Bez nápadu so suchým konštatovaním, že vláda bude vytvárať podmienky pre zvyšovanie bezpečnosti dodávok plynu a ropy, a že podporí infraštruktúrne projekty. Nič nové. Vláda sa v problematike plynárenstva zasekla. A to v časoch, keď Slovensku reálne hrozí, že príde o nemalé zdroje z prepravy plynu, keďže štát je stále 51-percentným akcionárom v slovenskom prepravcovi zemného plynu, vo firme Eustream. Ak chce vláda ukázať, že pravicová mantra o zlom štátnom majiteľovi nie je pravdou, mali by jej nominanti v predstavenstvách podnikov aspoň z času na čas prísť s dobrým nápadom. Možno by sa očakávalo od štátnych predstaviteľov v spoločnosti Eustream, aby sa novej vláde pochválili, že vedia ako zabezpečiť pre pološtátny podnik peniaze aj v budúcnosti, keď sa dá očakávať vyhrotenie už dnes napätých plynových vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom. Na stole napríklad leží predaj 49-percentného podielu rakúskeho plynovodu GCA (Gas Central Austria), ktorý vedie z Viedne do západnej Európy. Čo tak, keby štátni nominanti dotlačili menšinového akcionára v Eustreame (spoločnosť EPH), aby manažérsky rozhodol, že sa slovenský prepravca plynu o rakúsky plynovod, v súčasnosti vlastnený spoločnosťou OMV, bude uchádzať? Keby toto napríklad bolo v programovom vyhlásení vlády, štátni nominanti by mohli cítiť aj politickú podporu. Lenže nič také konkrétne sa tam nenachádza, takže štátni predstavitelia môžu naďalej v kľudnom režime zabezpečovať bezpečnosť dodávok energií.

(NE)Strategické podniky

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že vynoví zákon o strategických podnikoch a o zákaze privatizácie strategického majetku štátu. Ani v tomto prípade sa viac z programového vyhlásenia nedozvieme. Nevieme teda, aké podniky budú zaradené medzi strategické a teda neprivatizovateľné. Bude sa to týkať aj šiestich najväčších štátnych teplární, ktoré už dávno nepatria medzi strategické podniky? Asi áno, lebo Ficove vlády ich stále pred predajom chránili. Možno aj preto, že sú presvedčení o ich strategickosti, ale možno len preto, že poskytujú dostatočný priestor na „uskladnenie“ svojich ľudí. Zaujímavé je, že vláda vo svojom programovom vyhlásení nič nehovorí o ďalšom spätnom odkupovaní už raz sprivatizovaných strategických, teda aj energetických podnikov. A to minimálne dvaja lídri z čerstvej vládnej štvorkoalície sa neraz bili do pŕs, že treba toho čo najviac skúpiť naspäť do rúk štátu.

Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?