Zdá sa, že na Slovensku sa kompetentní z plynovej krízy spred piatich rokov poučili a nedopustia, aby naše podniky a domácnosti zostali bez plynu čo i len jednu hodinu. Teda aspoň to svorne tvrdia.
Aj minulý týždeň rezonovala najmä napätá situácia medzi Ruskom a Ukrajinou. Z energetického hľadiska nás v tomto prípade zaujíma najmä možnosť vzniku plynovej krízy, keďže Ukrajinci za plyn neplatia (teda aspoň to Rusi tvrdia) a Rusi sa vyhrážajú zastavením dodávok plynu. Jednu plynovú krízu, kedy sme zostali úplne bez plynu zhruba dva týždne, sme si „vychutnali“ pred piatimi rokmi. Tiež išlo o problémy s platbami za plyn zo strany Ukrajincov. Teraz je všetko ešte podčiarknuté hroziacou vojnou medzi štátmi bývalého Sovietskeho zväzu.
Zdá sa však, že na Slovensku sa kompetentní z ostatnej plynovej krízy poučili a nedopustia, aby naše podniky a domácnosti zostali bez plynu čo i len jednu hodinu. Teda aspoň to svorne tvrdia. Dá sa tomu veriť, keďže plynová kríza spred piatich rokov nás naučila využívať reverzný chod v plynovodoch, ako aj rozumne využívať podzemné plynové zásobníky. Pomocnú ruku by nám v prípade potreby poskytli aj imperialisti v podobe firiem zo západu Európy. Plyn teda nedostaneme z východu, ale zo západu. S najväčšou pravdepodobnosťou to však aj tak bude ruský plyn. Takže sa v podstate nič nezmení, len si za neho s najväčšou pravdepodobnosťou trochu priplatíme. Ale keďže máme vládu akú máme, ceny plynu, a to najmä pre domácnosti, sa aj tak nezvýšia. Aj keď v konečnom dôsledku všetko to skôr či neskôr spotrebitelia zaplatia, len nenápadnou okľukou.
Rusi to nevzdajú
Zamotáva sa aj situácia okolo projektu výstavby novej jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Aj keď ide o projekt ďalekej budúcnosti, ktorý sa možno ani nikdy nezrealizuje, už sa zháňa mecenáš, ktorý by to celé zaplatil. Najprv sa rátalo s našimi bratmi Čechmi. Tí však zistili, že na to nemajú, a preto sa rozohrali rokovania s ruským Rosatomom. Po necelom roku, od kedy sme začali s Rusmi o tomto projekte rokovať, však prišla správa, že v súčasnosti sa už s nimi nerokuje. Zatiaľ nie je známe prečo. Obe strany nechceli komentovať, na čom rokovania padli.
Je však dosť možné, že pred voľbami, ktoré nás v tomto roku čakajú, nie je dobré pretriasať na verejnosti otázku štátnych garancií v podobe stanovenej výkupnej ceny elektriny vyrobenej v novej elektrárni. Ťažko by sa totiž vysvetľovalo aj tak brilantným politikom z vládnej strany, že by sme Rusom platili za elektrinu napríklad 80 eur za megawatthodinu, pričom na trhu by stála dajme tomu 40 eur. Je dosť možné aj to, že o projekt má záujem aj ďalší mecenáš z krajín západnej Európy. Napríklad francúzsky prezident sa už priateľa – slovenského premiéra – koncom minulého roka na projekt pýtal. Rusi však boj o tento – aj keď dosť neistý – projekt nevzdajú. V ktorej krajine by totiž našli vládu, ktorá tak miluje jadrovú energiu.
