Minulý týždeň predstavil náš eurokomisár Maroš Šefčovič jasnejšie kontúry novovznikajúcej Energetickej únie.
Treba ho, ako aj jeho tím, pochváliť. Veď pred zhruba dvoma rokmi, keď mu vymysleli funkciu vicekomisára pre vznik Energetickej únie, vedel o energetike zrejme len to, že nás Rusi pri plyne držia za…
O dva roky však stihol predložiť svojim kolegom v komisii viacero návrhovo zákonov, ktoré by mali uľahčiť európskym spotrebiteľom energií život. Sľubujú sa spravodlivejšie ceny energií, viac práva pre odberateľov, ako aj menej špinavých elektrární. A to všetko pri zachovaní suverenity krajín Európskej únie pri energetickom mixe. Či to tak nakoniec bude je ešte stále vo hviezdach. Celý proces vzniku Energetickej únie sa totiž požehnaním Európskej komisie len rozbehol. A hľadať kompromis v tak zložitom organizme, akým Európska únia je, nebude med lízať.
Čo môže stihnúť?
Otázkou je, že či “Otec Energetickej únie“, teda slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ešte bude mať tú možnosť byť pri jej reálnom vzniku. Aktuálny mandát mu končí v roku 2019 a nemožno čakať, aby sa to dovtedy všetko upieklo. Nepomáha mu ani pokles popularity politickej strany, cez ktorú sa dostal do súčasnej funkcie. Slovenského eurokomisára tak môže o necelé tri roky nominovať iný víťaz volieb.
V každom prípade Energetickú úniu čaká ešte dlhá cesta, určite dlhšia ako je päťročný mandát eurokomisára.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
