TÝŽDENNÍK: Čo je za tým?

8. decembra 2014 11:48

Vláda minulý týždeň rozhodla o odstúpení od zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Čo viedlo vládny kabinet k takémuto kroku? Je za tým iba to, že štátnikom došla trpezlivosť? Alebo ide o väčšiu hru, ktorá sa týka predaja dvojtretinového podielu Slovenských elektrární?

Vodná elektráreň Gabčíkov
Ilustračné foto. SITA

Minulý týždeň vláda prekvapila. Niekoho príjemne, niekoho nepríjemne. Vládny líder totiž oznámil ľudu, že Slovensko odstupuje od zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktorú štát uzavrel so Slovenskými elektrárňami, keď ich kupovala talianska spoločnosť Enel. Pre červených nie zlý politický ťah. Veď priemerný občan Slovenskej republiky si určite povedal, že akého dobrého má náčelníka, keď vracia do rúk ľudu to, čo oni krvopotne, aj napriek Maďarom, na Dunaji postavili. Určite sa potešila aj štátna kasa, ktorá získa peniaze navyše, keďže sa so ziskom za výrobu elektriny v gabčíkovskej elektrárni nebude musieť štátny Vodohospodársky podnik deliť so spoločnosťou ovládanou Talianmi. Vďaka miliónikom navyše tak možno bude náčelník rozdávať „zadarmo“ aj elektrinu.

Zlé správy do Ríma

Kto sa určite po vládnom vyhlásení nepotešil bola talianska spoločnosť Enel. Tá chce totiž z tejto krajiny zdrhnúť. Svoj dvojtretinový podiel v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny ponúkla na predaj. Ale štát ako keby ich nechcel naspäť domov pustiť. Veď odobratím gabčíkovskej elektrárne dozaista klesne aj cena predávaného podielu. Ibaže by vláda počítala s tým, že talianskemu Enelu je na Slovensku už tak zle, že by svoj podiel predal za hocijakú sumu, ktorá by bola prijateľná aj pre nás. Prečo ale potom vláda súhlasila s navýšením rozpočtu pre dostavbu Mochoviec? Veď keby s navýšením financií o 800 miliónov eur nesúhlasila aspoň do obdobia, kedy sa ukončí proces predaja, tak by Taliani mohli predávať akurát tak staré kopírky a nie majoritný podiel najväčšieho výrobcu elektriny v našej krajine. Takže na jednej strane štát Enelu ulahodil, kúpna cena stúpla, a hneď na to mu dal polosmrtiaci úder. Pripravujeme sa teda na kúpu podielu alebo nie?

Nová taktika?

Ešte by mohlo byť v hre to, že náš náčelník chce urobiť v stále nedotiahnutej privatizácii Slovenských elektrární, ktorú spáchali politici z modrého kmeňa, poriadok. To by bolo od neho pekné a veruže šľachetné. Lenže tu zase nesedí prečo už jeho prvá vláda neodstúpila od zmluvy o prenájme gabčíkovskej elektrárne. Veď už pred vyše siedmimi rokmi ľavičiari vykrikovali, že tá zmluva je protištátna a z medzinárodného hľadiska úplne neplatná. Načo následne štát rozohral niekoľko súdnych sporov. Ale k ráznemu kroku, podobnému tomu z minulého týždňa, neprišlo. Možnože najobľúbenejší slovenský politik veril nášmu súdnictvu, ktorému vtedy ešte velil známy tanečník zo smotánky. Ale na takého skúseného politika, akým pán premiér určite je, by to bolo dosť naivné.

Čo je teda za ťahom pána premiéra a jeho vlády? To vie veru iba ON a možno ešte zopár jeho energetických „radcov“. Pospolitému ľudu nezostáva nič iné iba veriť v šľachetnosť nášho vodcu, tešiť sa z vlakov zadarmo a túžobne očakávať vratky nielen za plyn, ale aj za elektrinu.

Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.



Čo si o tom myslíte?