Súčasná európska energetika je neudržateľná, tvrdí Šefčovič

15. februára 2015 13:56

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič bol na rokovaní v Azerbajdžane. V krajine, ktorá by sa mohla popri Ruskej federácii stať ďalším dodávateľom plynu pre štáty EÚ.

Maroš Šefčovič
Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za vznik Európskej energetickej únie, realizáciu a koordináciu súvisiacich politík Maroš Šefčovič. SITA

Celý systém, ako sa riadi energetika v Európskej únii, je dlhodobo neudržateľný. Myslí si to podpredseda Európskej komisie zodpovedný za vznik Európskej energetickej únie, realizáciu a koordináciu súvisiacich politík Maroš Šefčovič. „Tie národné prístupy k dotáciám rôznych zdrojov energetiky sú mimoriadne drahé, skresľujú prostredie, vytvorili sa bariéry v rámci EÚ, ktoré nám predražujú energiu. Sťažujú sa nám podnikatelia, že sa vďaka drahým energiám dostávame do konkurenčne horšej pozície oproti USA a iným globálnym hráčom. Preto je teraz snaha predstaviť novú víziu a novú stratégiu tak, aby sa všetky tieto problémy riešili spoločne,“ povedal v relácii RTVS O päť minút dvanásť Šefčovič.

Situácia na Ukrajine

Vznik spoločnej Európskej energetickej únie urýchľuje podľa Šefčoviča okrem iného aj situácia na Ukrajine. „Európska únia je už mimoriadne vyčerpaná z toho, že každé leto sme riešili, čo bude s dodávkami energií počas nadchádzajúcej zimy. Čiže otázka energetickej bezpečnosti sa dostala na tie najvyššie politické poschodia,“ dodal Šefčovič. Koncept energetickej únie by mala v marci tohto roka podporiť Európska rada s cieľom mať jasný akčný plán a schválené prioritné projekty.

Dôležitá energetická efektívnosť

Podľa eurokomisára novovzniknutá energetická únia by mala v prvom rade riešiť energetickú bezpečnosť, dotvorenie jednotného trhu s energiami v rámci EÚ, odstránenie technických a administratívnych bariér, či rešpektovanie klimatických cieľov. Energetická únia by sa mala podľa Šefčoviča v neposlednom rade zamerať aj na energetickú efektívnosť v EÚ. „Treba si uvedomiť, že každý rok platíme za dodávky energií 400 miliárd eur, z toho 40 % platíme za vyhrievanie a chladenie budov,“ zdôraznil Šefčovič.

Nahradí Rusov Azerbajdžan?

Eurokomisár Šefčovič by rád videl, aby mali európske krajiny nielen diverzifikované trasy na dodávky energií, ale aj samotné zdroje. Podpredseda EK už bol na návšteve Azerbajdžanu, ktorý by mohol byť popri Ruskej federácii pre európske krajiny ďalším zdrojom zemného plynu. „V Azerbajdžane sme vytvorili takú poradnú radu pre dobudovanie južného koridu, lebo je evidentné, že je to jediný projekt, ktorý nám môže garantovať väčšie nové dodávky plynu z novej destinácie. Ide o najväčšiu stavbu v súčasnosti v hodnote 45 miliárd eur,“ konštatoval Šefčovič. Dodávok azerbajdžanského plynu by sa podľa neho mohli štáty EÚ dočkať niekedy v roku 2019 až 2020.

Súvisiace témy:


Čo si o tom myslíte?