ŠPECIÁL: Minister, ktorý vrátil SPP do rúk štátu

2. júla 2014 13:32

V súčasnosti už bývalý minister hospodárstva Tomáš Malatinský, riadil proces prevzatia Slovenského plynárenského priemyslu do rúk štátu. Aj keď zo začiatku nebol presvedčený o výhodnosti tohto kroku, neskôr pochopil, že ide hlavne o politické ovládnutie cenotvorby plynu.

Minister hospodárstva Tomáš Malatinský
Minister hospodárstva Tomáš Malatinský SITA


Tomáš Malatinský po rokovaní vlády oznámil, že podáva demisiu. Dnes už bývalý minister hospodárstva Tomáš Malatinský stihol počas svojho vyše dvojročného pôsobenia vo funkcii ministra urobiť viacero vecí. Veľa úloh však už do úspešného konca nedotiahne. Vzhľadom na charakter našej stránky sme sa zamerali najmä na jeho prácu v energetike.

Začal obnoviteľnými zdrojmi

Prvýkrát dal o sebe exminister Malatinský výraznejšie vedieť v energetických kruhoch koncom decembra 2012. Do parlamentu sa totiž dostala novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií (OZE), ktorú predkladal. Opoziční poslanci vyčítali novele, že je šitá pre investičnú skupinu Penta. A to tým, že štát by po schválení predloženej novely podporoval elektrárne s vysoko účinnou kombinovanou výrobou bez obmedzenia výkonu. Podporu by tak získal aj bratislavský paroplynový cyklus (PPC), ktorý vlastnila Penta. Tá mala podľa výpočtov opozičných poslancov vďaka novele ročne zarobiť 27 miliónov eur. Opoziční poslanci vtedy označili kroky ministra za lúpež desaťročia. Malatinský, ktorý obvinenia zo strany poslancov odmietal, nakoniec pôvodnú verziu novely zákona o podpore OZE stiahol z rokovania parlamentu a v januári 2013 prišiel s jej novou verziou, v ktorej sa už nenachádzalo kontroverzné ustanovenie, vďaka ktorému sa mali po novom podporiť elektrárne s vysoko účinnou kombinovanou výrobou s inštalovaným výkonom do 300 megawattov, respektíve bez obmedzenia výkonu. Podpora elektrární s vysoko účinnou kombinovanou výrobou tak zostala nezmenená, nárok na podporu majú len zdroje do výkonu 200 megawattov.

Štátne plynárne

Asi najviac kontroverznou témou počas ministrovania Malatinského bolo prevzatie úplnej kontroly v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) štátom. Nešlo o ľahký proces. Veď bezmála trval skoro dva roky, počas ktorých sa zniesla na kroky vlády a ministra spŕška opozičnej kritiky, ktorá vyvrcholila odvolávaním premiéra v parlamente. Možno isté pochybnosti vyvolal u opozičných politikoch aj samotný exminister. Ten si totiž na začiatku nebol celkom istý, či je pre štát výhodné prevziať 49-percentný podiel SPP od českej energetickej skupiny Energetický a průmyslový holding (EPH). Skôr hovoril o nevýhodnosti. Potom však pochopil, že ide hlavne o politický krok ako ovládnuť cenotvorbu zemného plynu v najväčšom dodávateľovi plynu a po získaní súhlasu vládneho kabinetu sa spolu so svojim tímom pustil do procesu prevzatia podniku. Len tak tak, že sa stihol celý proces prevzatia SPP uzavrieť ešte pod jeho vedením. Veď štát sa stal definitívne jediným vlastníkom SPP začiatkom júna tohto roka.

Poriadky v Mochovciach

Malatinský mal počas svojho pôsobenia na ministerstve plné ruky práce aj s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Viackrát zástupcovia štátu v Slovenských elektrárňach nedali súhlas na navyšovanie prostriedkov, ktoré boli, respektíve sú, podľa väčšinového akcionára talianskej spoločnosti Enel potrebné na dostavbu mochoveckých blokov. Použitie dodatočných prostriedkov totiž nebolo podľa Malatinského zo strany talianskeho akcionára vtedy dostatočne vysvetlené. Až v apríli tohto roka schválili akcionári ostatných 400 miliónov eur. Na dostavbu Mochoviec tak bolo celkovo schválených 3,8 miliárd eur, pričom na začiatku sa hovorilo o sume 2,8 miliárd eur. V súčasnosti sa už hovorí o možnom ďalšom navyšovaní prostriedkov. Počas ministrovania Malatinského sa posúval aj termín dostavby mochoveckých blokov. Dostavba sa mala podľa aktualizovaných termínov ukončiť na konci tohto roka, štvrtého bloku potom v roku 2015. Pôvodne sa však hovorilo o termínoch koniec roka 2012 a jeseň 2013. Dnes sa termín dostavby nikto neodváži povedať. Najnovšie termíny dostavby jadrových blokov by mala priniesť analýza, ktorá by už mala byť na svete, ale ktorú zatiaľ akcionári nezverejnili.

Neustúpil Rosatomu

Exminister medzi prvými oznámil verejnosti, že nová jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach môže byť reálne spustená do prevádzky až po roku 2025. Počas jeho vládnutia na ministerstve hospodárstva sa o projekt, ktorý rozbehla ešte prvá Ficova vláda, intenzívne zaujímala ruská spoločnosť Rosatom. Tá chcela v projekte nahradiť českú energetickú skupinu ČEZ a priniesť do projektu potrebné investície. Na oplátku však chcela od vlády záruky, že elektrina vyrobená v novej jadrovej elektrárni sa bude predávať za vopred stanovenú cenu. To sa od samého začiatku nepáčilo Malatinskému a aj preto sú rokovania s ruským investorom nateraz ukončené.

Víťazstvá pri Transpetrole

Počas šéfovania Malatinského na ministerstve hospodárstva sa podarilo štátu vyhrať viacero dôležitých súdnych sporov v kauze Transpetrol. V skoro dvadsaťročnej kauze ide o to, že na 34-percentný balík akcií slovenského prepravcu ropy si nárokuje právo skupina východoslovenských podnikateľov okolo Ignáca Ilčišina. Tí sú presvedčení, že spomínaný balík akcií získali v exekúcii. Slovensko bolo počas Malatinského úspešné napríklad na bratislavskom okresnom súde, ktorý rozhodol o tom, že zhromaždenie zorganizované Ignácom Ilčišinom v apríli 2009 v rekreačnom stredisku Vinné jazero nebolo mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti Transpetrol a uznesenia prijaté na tomto zhromaždení nie sú uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia Transpetrolu. Košický okresný súd taktiež rozhodol o neplatnosti zmlúv, na základe ktorých mali spoločnosti prepojené s podnikateľom Ilčišinom nadobudnúť v rámci exekúcie v roku 1998 akcie Transpetrolu. Krajský košický súd už v tejto kauze rozhodol, že exekučný prevod 647 akcií spoločnosti Transpetrol do rúk východoslovenských podnikateľov je absolútne neplatný.

Rozbehol inštaláciu múdrych elektromerov

Vládny kabinet počas pôsobenia Malatinského schválil koncepciu jeho ministerstva o procese inštalovania inteligentných meracích systémov v elektroenergetike. Koncepcia predpokladá, že do roku 2020 by malo byť na Slovensku nainštalovaných 600 tisíc inteligentných meradiel. Cieľom je zaviesť inteligentné meracie systémy pre minimálne 80 % všetkých odberateľov elektriny pripojených na regionálnu alebo miestnu distribučnú sústavu na nízkej napäťovej úrovni so spotrebou rovnou alebo väčšou ako štyri megawatthodiny za rok. Inštalácia 600 tisíc kusov inteligentných meracích systémov by si mala vyžiadať podľa analýzy ministerstva hospodárstva viac ako 90 miliónov eur. Inteligentné meradlá by mali po ich inštalácii priniesť ročný výnos necelých 22 mil. eur. Inteligentný merací systém je elektronický systém, ktorý je schopný merať spotrebu energie a pridávať k tomu viac informácií ako konvenčné meradlo a ktorý je schopný vysielať a prijímať dáta s využitím niektorej formy elektronickej komunikácie. Koncový odberateľ elektriny sa na základe informácií z inteligentného meracieho systému o priebehu svojej dennej spotreby môže rozhodovať o efektívnom využití elektriny počas dňa.

Novú politiku už neschváli

Ako nekonečný príbeh sa javí prijímanie novej Energetickej politiky SR. Na nej začal pracovať ešte Malatinského predchodca. Proces jej schvaľovania sa viackrát naťahoval. Exministrovi sa však podarilo doviesť energetickú politiku až na vládu. Tam však je už dlhší čas zatvorená v šuflíku. Energetická politika napríklad počíta s výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Okrem výstavby tohto energetického zdroja počíta nová energetická politika aj s projektom vodnej elektrárne Sereď a s výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ. Ministerstvo hospodárstva zahrnulo do energetickej politiky aj projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom. Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline má prepájať ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni. Podľa návrhu energetickej politiky je strategickým projektom v oblasti ropy aj rekonštrukcia ropovodu Adria. Nová energetická politika definuje hlavne ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050. Slovensko by sa v súčasnosti malo stále riadiť energetickou politikou schválenou ešte v roku 2008 počas vládnutia prvého kabinetu Roberta Fica.

Po demisii by mal Malatinský pôsobiť ako poradca premiéra najmä pre oblasť ukončenia činnosti Fondu národného majetku SR. V ministerskom kresle ho vystrieda súčasný štátny tajomník ministerstva Pavol Pavlis.

Súvisiace témy:


Čo si o tom myslíte?