ŠPECIÁL: Boj medzi CZT a domácimi kotolňami sa vráti

23. júna 2013 13:00

O pár mesiacov sa vykurovacia sezóna znova vráti. A s ňou aj nekonečná diskusia, najmä obyvateľov v slovenských mestách, o tom, či je výhodnejšie mať spoločnú domovú kotolňu, alebo byť napojený na sieť veľkých výrobcov tepla.

Teplo radiátor
Ilustračné foto dan/FreeDigitalPhotos.net

V ostatných dňoch mohli slovenské domácnosti konečne otočiť kohútiky na svojich radiátoroch znova na nulu. Pomaly zabúdame na potrebu „umelého“ tepla v našich obydliach a už teraz rozmýšľame, či ho v najbližších mesiacoch pre horúce leto nebude až príliš veľa. O pár mesiacov sa však vykurovacia sezóna znova vráti. A s ňou aj nekonečná diskusia, najmä obyvateľov v slovenských mestách, o tom, či je výhodnejšie mať v bytovom dome spoločnú domovú kotolňu so susedmi, alebo byť napojený na sieť veľkých výrobcov tepla. Čiže vykurovať svoj byt prostredníctvom tzv. centrálneho zásobovania teplom (CZT). O výhodnosti jedného alebo druhého sa vedie už dlhšiu dobu diskusia. Argumentov pre ten či onen typ vykurovania v bytových domoch je neúrekom. Jedno je však isté, že aj tohtoročné leto sa veľmi rýchlo pominie a počas zimných dní chceme mať všetci vo svojich bytoch príjemné teplo za rozumnú cenu.

Domové kotolne strácajú výhodu v cenách zemného plynu

Odberatelia sa najviac odpájali od CZT a uprednostnili kúpu domovej kotolne v rokoch 2005 až 2006. Jedným z najdôležitejších argumentov predajcov domových kotolní bola vtedy cena zemného plynu v kategórií maloodberateľov. Podľa výrobcov tepla v spomínanom období boli ceny zemného plynu totiž deformované. „V prospech cien tepla z domových kotolní hrala skutočnosť, že rozdiel medzi cenou plynu v maloodbere a vo veľkoodbere bol zanedbateľný,“ uviedol šéf Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný. Pred ôsmimi rokmi podľa údajov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) nakúpil veľký výrobca tepla kilowatthodinu plynu za 0,0306 eur, pričom domová kotolňa to dokázala za 0,0335 eur. V minulom roku už nakupovali domácnosti pre svoju domovú kotolňu plyn za 0,0569 eur za kilowatthodinu.

Vývoj priemernej ceny plynu
Martin Dargaj

Veľkým výrobcom tepla však cena zostala na približne rovnakej úrovni ako pred ôsmimi či siedmimi rokmi. Súčasná tarifná štruktúra odberateľských kategórií zemného plynu na Slovensku už podľa SIEA čiastočne zohľadňuje rozdelenie oprávnených nákladov podľa jednotlivých tlakových úrovní a množstva odoberaného plynu. Avšak ešte nie v takej miere ako je to v krajinách Európskej únie, kde je rozdiel v cenách plynu zásadne väčší v prospech centrálnych zdrojov tepla. Takže v budúcnosti možno očakávať zvyšovanie rozdielu nákupnej ceny zemného plynu medzi maloodberom a veľkoodberom, a tým získavanie väčšej výhody v prospech CZT. Podľa SIEA, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR, odpájanie sa domov od centrálnej dodávky tepla je už v súčasnosti technicky a ekonomicky neopodstatnené. Vybudovaním domovej kotolne sa totiž obyvatelia domu stávajú úplne závislí od budúcej ceny zemného plynu. „Zároveň strácajú aj možnosť diverzifikácie palivovej základne využitím iných druhov palív, napríklad obnoviteľných zdrojov energií, a tak aj možnosti zníženia ceny tepla pri nepriaznivom vývoji budúcich cien zemného plynu,“ konštatovala agentúra.

„Kotlikári“ znova vyšli do ulíc

Dodávka tepla zo systémov CZT je v súčasnosti zabezpečovaná do približne 16 100 bytových domov, s celkovým počtom 650 620 bytov, v ktorých býva viac ako 1,8 milióna obyvateľov. V súčasnosti sa však podľa generálneho riaditeľa teplárenskej spoločnosti Teplo GGE Rudolfa Pradlu znova akoby začínala móda domových kotolní, čo má za následok odpájanie sa od CZT. Predajcovia domových kotolní, nazývaní aj „kotlikári“, používajú pri presviedčaní domácností na zmenu spôsobu vykurovania viacero argumentov. Podľa nich sa napríklad odpojením od CZT automaticky napríklad zníži spotreba tepla na vykurovanie. Energetická agentúra je však iného názoru. „Vybudovaním vlastnej kotolne sa tepelno-technické vlastnosti objektu nezmenia, hydraulické pomery objektu zostávajú tiež rovnaké. Ak sa zníži spotreba tepla na vykurovanie, tak len znížením vnútornej teploty v objekte,“ upozorňuje SIEA. Zníženie vnútornej teploty v objekte potom môže vyvolať zhoršenie medziľudských vzťahov v bytovom dome. Susedia totiž nemajú rovnaký názor na nastavenie vykurovacej krivky. Ďaľším argumentom kotlíkárov sú tvrdenia, že domácnosti po prechode na domovú kotolňu nebudú platiť v cene tepla vysoké straty v rozvodoch tepla CZT. Podľa R. Pradlu ide o ďalší nezmysel. „Dodávatelia tepla môžu dať do ceny tepla len straty, ktoré majú povolené atestom hospodárnosti. Všetky straty navyše idú na úkor ich zisku,“ dodal. Domácnosti pri odpájaní od CZT by mali predajcov domových kotolní „zamoriť“ množstvom otázok. To sa však stáva málokedy, keďže u väčšine z nás zaberie hneď prvý argument, a to že budeme platiť za teplo menej. Obyvatelia bytového domu by sa mali predajcov domových kotolní opýtať na servis kotolne či jej údržbu. Zamyslieť by sa mali aj nad tvrdením predajcov domových kotolní, že investícia bude hradená aj z fondu opráv a nielen z bankového úveru. „Interpretácia v tomto duchu je zase len príprava obyvateľov na to, že investícia nie je súčasťou nákladov na výrobu tepla,“ dodal M. Obšivaný. SIEA upozorňuje, že ak sa chcú domácnosti odpojiť od CZT, mali by si pred projektovaním novej kotolne vypracovať nezávislý energetický audit. Logicky by však audit nemala robiť firma, ktorá má realizovať výstavbu kotolne.“Kotlikári domácnosti síce neklamú, ale zavádzajú, prispôsobujú čísla a predovšetkým nepovedia im celú pravdu,“ upozornil R. Pradla, pričom poukázal na ich tvrdenia o moderných kondenzačných kotloch so 120 % účinnosťou. „Čo je absolútny nezmysel, pretože zákon zachovania energie zatiaľ stále platí,“ doplnil.

Domové kotolne verzus životné prostredie

Slovensko má jeden z najrozvinutejších systémov centrálneho zásobovania teplom. Viacerí teplárenskí odborníci radia medzi výhody CZT možnosť kombinovanej výroby elektriny a tepla, možnosť adaptácie na alternatívne zdroje energie, a v neposlednom rade komfort a bezpečnosť pre užívateľov pripojených na tento systém. R. Pradla upozorňuje aj na vplyv jednotlivých teplárenských zdrojov na životné prostredie. „Na rovnaké množstvo výkonu malý zdroj znečisťovania vyprodukuje desaťnásobok emisií CO a dvojnásobok emisií NOx v porovnaní s veľkým zdrojom. U nás to však ľudia veľmi nevnímajú, keďže tie emisie z plynových domových kotolní nie je vidieť, a to čo nevidia to ich netrápi,“ upozornil R. Pradla. Viac výhod ako nevýhod vidí v CZT aj energetická agentúra.

Ročné množstvo znečisťujúcej látky - palivo ZPN
Martin Dargaj

„Výhodnosť a opodstatnenosť centrálneho zásobovania teplom v bytovo komunálnom sektore je daná konkurencieschopnou cenou dodaného tepla zo zdroja CZT oproti cene tepla z domovej kotolne na zemný plyn,“ uviedla SIEA, ktorá vypracovala o výhodnosti jedného či druhého typu vykurovania viacero analýz. Za budovanie domových kotolní sa vlastne postavili len ich predajcovia. Ich argumenty sa točia najmä okolo dosiahnutých úspor, s čím sa ale energetická agentúra nevie stotožniť. „Odpojením od centrálnej dodávky tepla a výstavbou domovej kotolne sa nedosiahne podstatné zníženie nákladov na teplo,“ uvádza agentúra. Skutočné platby za teplo možno podľa SIEA znížiť predovšetkým racionalizačnými opatreniami zameranými na zníženie spotreby tepla v dome a nie výstavbou nového zdroja tepla.

Spotrebiteľská asociácia bráni domácnosti

Božena Stašenková z Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska tvrdí, že domácnosti sa rozhodujú pre domové kotolne hlavne kvôli zvyšovaniu cien tepla zo strany veľkých dodávateľov tepla. Podľa asociácie však veľkí výrobcovia tepla a „ich spolupracovníci na Ministerstve hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR“ bránia spotrebiteľom v odpájaní sa od CZT. „Robia nezákonne vyhlášky, zamerané na prekážky vstupu na trh s energiou a proti spotrebiteľom,“ povedala Stašenková. Asociácii sa napríklad nepozdáva, že výrobcovia tepla pýtajú za odpojenie od CZT úhradu ich investičných nákladov. „Je to rozpor s európskym súťažným právom,“ myslí si Stašenková.

Teplári chcú pre CZT podporu od štátu

Podľa výrobcov tepla centrálne zásobovanie teplom by si zaslúžilo väčšiu podporu zo strany štátu. „Štát by mal v oblasti tepelnej energetiky jasne definovať podporu rozvoja centrálneho systému výroby a distribúcie tepla,“ myslí si R. Pradla, podľa ktorého štát je jediný, ktorý dokáže v maximálnej miere zabezpečiť prostredníctvom legislatívy, aby sa realizovali všetky potrebné opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia, znižovania emisií a efektívneho využívania primárnych energií. O budúcnosti CZT by sa malo rozhodnúť v novej energetickej politike z dielne ministerstva hospodárstva, ktorá by malo svetlo sveta uzrieť koncom tohto roka. „Štát by mal jasne deklarovať, či existenciu CZT považuje za svoju prioritu, a ak áno, mal by urobiť také systémové opatrenia, aby systémy CZT mali priestor na prežitie a ďalší rozvoj,“ myslí si M. Obšivaný. Podľa teplárov štát by si mal uvedomiť svoju zodpovednosť za podobu budúcich systémov zásobovania teplom. „Ide o politickú otázku, ktorú nemožno nechať iba na rozhodovanie jednotlivcov, už len preto, že sa dotýka niekoľkých miliónov ľudí, ovplyvní celkovú podobu miest, kvalitu ovzdušia na lokálnej úrovni a hovoríme o období najbližších desaťročí,“ uzavrel M. Obšivaný.



Čo si o tom myslíte?