Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Slovenskí energetici výrazne ovplyvňujú štátny rozpočet

Peniaze energetika všeobecne
pixabay.com Ilustračné foto

Ďalšie meškanie dostavby Atómovej elektrárne Mochovce by mohlo spôsobiť výpadok v štátnom rozpočte.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020, o ktorom budú poslanci rokovať na aktuálnej parlamentnej schôdzi, obsahuje viacero rizík. Konštatujú to analytici menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS), podľa ktorých však len mierne prevažujú riziká s negatívnym vplyvom na výšku deficitu. Možné riziká môžu totiž vo veľkej miere pokryť aj viacero rozpočtovaných rezerv, napríklad na mzdy a poistné, na významné investície či zhoršenie daňových a nedaňových príjmov, ktorých celková výška dosahuje takmer 600 mil. eur. „Aj po zohľadnení rozpočtovaných rezerv pretrváva riziko mierne vyššieho ako rozpočtovaného deficitu,“ konštatuje sa v analýze rozpočtu. Pri naplnení všetkých identifikovaných rizík by sa tak deficit oproti rozpočtovanej úrovni mohol prehĺbiť o 0,1 % hrubého domáceho produktu.

Riziká pri dividendách

Analytici centrálnej banky na príjmovej strane hovoria ako o negatívnom riziku najmä o rozpočtovanej výške dividend z SPP a z VSE Holdingu. Pozitívne riziko predstavujú naopak dividendy SEPS. Výpadok v rozpočte by mohlo spôsobiť aj prípadné ďalšie odsunutie termínu spustenia nových blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach, keďže sa v budúcom roku už počíta s navýšením príjmov Národného jadrového fondu o povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení. Negatívne riziko analytici identifikovali aj pri rozpočtovaní nepriamych daní, najmä čo sa týka príjmov z predaja emisných povoleniek.

Plánované deficity

Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky pritom počíta v roku 2018 s deficitom na úrovni 0,8 % hrubého domáceho produktu. Ako upozorňujú analytici NBS, oproti poslednému programu stability, ktorý vláda posielala do Bruselu, sa tak rozpočtové ciele pre budúci rok uvoľnili o 0,3 % výkonu ekonomiky. Dosiahnutie strednodobého cieľa v podobe štrukturálneho deficitu na úrovni 0,5 % sa posunulo z roku 2018 na rok 2020. V tomto roku by mal deficit verejných financií dosiahnuť 1,6 % hrubého domáceho produktu a tak sa predpokladá prekročenie rozpočtovanej úrovne o 0,3 % výkonu ekonomiky.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Dátum 29. novembra 2017 8:04Zdroj SITA

Odporúčame

Zavrieť

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...