SERIÁL: Ako ušetriť na teple a teplej vode?

22. septembra 2014 14:10
Autor: vEnergetike.sk

Domácnosti v bytovkách spotrebujú ročne v priemere 12 500 kilowatthodín tepla. Rodinné domy sú na tom ešte horšie. Pri zmene myslenia a vďaka pár dobrým radám sa dá na teple a teplej vode ušetriť.

Peniaze úspory
Ilustračné foto freedigitalphotos.net

Počasie nám dáva jasne najavo, že teplé dni či noci sú v tomto roku nenávratne preč. Onedlho nás preto čaká vykurovacia sezóna. Na mnohých miestach severného Slovenska si už dokonca domácnosti museli prikúriť. Každému z nás je jasné, že teplo v súčasnosti patrí medzi najväčšie položky, za ktoré domácnosti musia platiť. Domácnosti v bytovkách spotrebujú ročne v priemere 12 500 kilowatthodín tepla. Z toho takmer 9 tisíc kilowatthodín ide na vykurovanie. Ešte viac tepla spotrebujú domácnosti v rodinných domoch. V rodinnom dome môže ročná spotreba tepla na vykurovanie predstavovať viac ako 75 % z celkovej spotreby energie. Preto vám prinášame zopár rád, ako sa dá ušetriť na znížení spotreby tepla na vykurovanie, ale aj na ohrev vody.

Treba zmeniť myslenie

V prvom rade by mala každá domácnosť zmeniť svoje myslenie a správanie. Ide o opatrenia, ktoré nás skoro nič nestoja, a vďaka ktorým dokážeme ušetriť nemalé prostriedky. Ako prvé si treba uvedomiť, že miestnosti netreba zbytočne prehrievať. Teplota v obývacej miestnosti by mala byť 21 °C (+ 3/ -1 °C). Každé zvýšenie teploty o jeden stupeň celzia nad odporúčanú teplotu predstavuje približne 6 % energie navyše. Dôležité je aj správne rozmiestnenie nábytku. Tak, aby nebránil voľnému šíreniu tepla v miestnosti. Vetrať treba krátko a intenzívne. Vzduch sa tak rýchlo vymení bez toho, aby zariadenie a steny v miestnosti vychladli. Ak sa v byte či dome nebude nikto dlhšie zdržiavať, stačí udržiavať teplotu na 16 až 18 °C. Netreba kúrenie vypínať! Je totiž podstatne drahšie vykúriť celkom studenú a vlhkú miestnosť, ako v nej udržiavať minimálnu teplotu.

Kúriť elektrinou či drevom?

V súčasnosti môžeme kúriť rôznymi komoditami. Od elektriny až po drevené brikety. Pri porovnávaní nákladov na teplo vyrobené z rôznych palív alebo z elektriny musíme poznať účinnosť zariadenia na výrobu tepla. Najlacnejším sa potom javí vykurovanie palivovým drevovom. Pri vykurovaní palivovým drevom totiž domácnosť zaplatí za jednu kilowatthodinu tepla 0,04 eur pri 78-percentnej účinnosti. O málo drahšie je vykurovanie drevenými peletkami, či drevenými briketami. Najdrahšie nás vyjde vykurovanie elektrinou. Za akumulačné vykurovanie zaplatíme za jednu kilowatthodinu tepla 0,11 eur pri účinnosti 98 %. Drahšie nás vyjde aj kúrenie prostredníctvom LPG. Pri tomto palive zaplatíme zhruba 0,10 eur za kilowatthodinu pri 88-percentnej účinnosti.

Náklady na 1 kWh tepla (€) v závislosti od účinnosti využitia energie (%):

Krb či kotol?

Veľa spotrebiteľov svoje domácnosti vykurujú prostredníctvom plynových kotlov. Ak však má domácnosť kotol starší ako 15 rokov mala by uvažovať nad jeho výmenou. Moderné plynové kotly s optimalizáciou spaľovacieho procesu totiž môžu znížiť náklady na palivo minimálne o 10 až 15 %. Dosahujú pritom účinnosť vyššiu ako 94 %. Výraznejšie úspory môžu byť pri kondenzačných kotloch. Tie totiž dokážu využívať teplo z kondenzácie spalín, môžu mať účinnosť využitia energie v palive vyššiu ako štandardné kotly.

V ostatnom období bol na Slovensku boom kotlov na biomasu. Pri starších roštových kotloch, ktoré pôvodne slúžili na spaľovanie uhlia, je účinnosť len okolo 55 – 65 %. Moderné kotly na spaľovanie dreva dosahujú však účinnosti porovnateľné s účinnosťami starších plynových kotlov. Ak má domácnosť ľahký prístup k palivovému drevu mala by používať na vykurovanie splyňovacie kotly. Tieto kotly dosahujú účinnosť aj viac ako 84 %. Oproti spaľovaniu dreva v klasických kotloch na tuhé palivá môže domácnosť len na nákladoch na drevo usporiť viac ako 30 % ročne. Vo finančnom vyjadrení to predstavuje približne 250 eur za rok. Pri cene splyňovacieho kotla približne 1 500 eur je návratnosť investície zhruba šesť rokov.

Domácnosti žijúce v rodinných domoch sa vracajú aj k vykurovaniu pomocou krbov či kachieľ. Pri krboch sa účinnosti pohybujú od 20 % v otvorenom kúrenisku, až po 86 % v krbe s ohniskom so sekundárnym spaľovaním a vodným výmenníkom. Pri krbovom respektíve kachľovom vykurovaní však treba brať do úvahy znížený komfort, keďže je potrebné nosenie dreva či vynášanie popola. Treba sa taktiež zmieriť s vyššou prašnosťou v obývacej miestnosti.

Na vykurovanie môžu domácnosti používať aj tepelné čerpadlá. Tie ako hlavný zdroj energie využívajú nízkopotenciálne teplo z okolitého prostredia – zo vzduchu, zeme, povrchovej alebo podzemnej vody. Pri spotrebe jednej kilowatthodiny energie tepelné čerpadlo vyprodukuje dva až päť kilowatthodín tepla. Pri rozhodovaní o inštalácii tepelného čerpadla treba brať do úvahy, či má dom dobré tepelnoizolačné vlastnosti a či je vykurovacia sústava nízkoteplotná, t. j. s teplotou vykurovacej vody maximálne do 50 °C. Len v takom prípade možno totiž dosiahnuť priaznivé celoročné výsledky.

Ako na teplú vodu?

Slovák spotrebuje ročne v priemere 16 metrov kubických teplej vody, teda 16 000 litrov. Náklady na ohrev vody závisia od spôsobu jej prípravy. Pri súčasných cenách elektriny a zemného plynu je najlacnejší prietokový ohrev vody zemným plynom. Naopak nákladovo najnáročnejší je zásobníkový ohrev vody elektrinou. Pri šetrení teplou vodou treba myslieť na to, že najvýhodnejšie sú pákové batérie. Tie totiž skracujú čas potrebný na nastavenie požadovanej teploty vody a šetrenia množstvo teplej vody. Toto však platí iba ak si nezvykneme na všetko používať „strednú polohu páky“ aj keď nám v skutočnosti stačila voda studená. Oplatia sa aj takzvané perlátory, ktoré premiešavajú vodu so vzduchom, znižujú prietokové množstvo vody, zvyšujú objem toku vody a rýchlosť jej prúdenia. Použitím perlátorov môžete ušetriť až 20 % vody. Dobre je si zadovážiť aj termostatické batérie či sprchovacie hlavice s nastaviteľným prietokom.

Orientačné náklady na ohrev vody bez nákladov na vodu:

Pri zostavovaní textu sme vychádzali z materiálov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktoré boli pripravené v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva Žiť energiou. Viac o tejto téme si môžete prečítať na týchto stránkach Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Súvisiace témy:


Čo si o tom myslíte?