SERIÁL: Ako čítať vyúčtovanie spotreby tepla a teplej vody

24. mája 2016 11:00
Autor: vEnergetike.sk

Vravíte si, že ročné vyúčtovanie spotreby tepla a teplej vody je iba spleť nezrozumiteľných čísel? V spolupráci so Slovenskou inovačnou energetickou agentúrou vám prinášame zopár rád ako ročné vyúčtovanie čítať.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. FreeDigitalPhotos.net

Blíži sa termín, kedy sa všetci tí čo žijú v bytových domoch, dozvedia, koľko v minulom roku vynaložili na teplo a teplú vodu. Do konca mája musia správcovia bytových domov poslať každému majiteľovi bytu vyúčtovanie. Potešia sa tí, ktorí v ňom nájdu sumu v kolónke PREPLATOK. Horšie na tom budú majitelia bytov, ktorí budú musieť nájsť vo svojom rodinnom rozpočte peniažky navyše, keďže im ich správca vyúčtuje NEDOPLATOK. Aby ste sa vedeli vo svojich vyúčtovaniach lepšie zorientovať prinášame vám zopár informácií, čo by malo správne vyúčtovanie obsahovať.

Prehľadné vyúčtovania?

Vyúčtovanie musí byť prehľadné a zrozumiteľné. Aspoň o tom hovorí zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z, ktorý však bohužiaľ nestanovuje ako presne má vyúčtovanie vyzerať. Všetko, čo musí obsahovať vyúčtovanie spotreby tepla a teplej vody, je určené vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR č. 630/2005 Z.z. Vyúčtovanie musí obsahovať údaje o rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu teplej vody; zvlášť za objekt rozpočítania, ktorým je zvyčajne bytový dom a zvlášť pre vlastníka bytu. Väčšinou sú tieto údaje uvedené v tabuľke. Z nej by malo byť jasné, aká je výška nákladov, spôsob ich určenia a rozpočítavania, údaje o zálohových platbách, celkové náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie a množstvo tepla na prípravu teplej vody. Vo svojich vyúčtovaniach by mali vlastníci bytov nájsť aj grafy. Tie majú porovnávať spotrebu tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody so spotrebou v predchádzajúcom roku. Výstupom tabuľky by mala byť suma preplatku či nedoplatku za spotrebované teplo a teplú vodu.

SPOTREBA TEPLA KLESLA O TRETINU

Takmer v 90 % bytových domov na Slovensku sa zabezpečilo hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, inštalácia termoregulačných ventilov a pomerov rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách. Aj vďaka vykonaniu týchto opatrení sa za posledných 10 rokov podarilo na Slovensku znížiť konečnú spotrebu tepla na vykurovanie bytových domov až o tretinu.

Cena tepla

Cena tepla sa skladá z dvoch zložiek. Ide o variabilnú zložku ceny tepla, ktorá zohľadňuje náklady výrobcu tepla na nákup energetickej suroviny, prostredníctvom ktorej vyrába teplo. Variabilná zložka tvorí zhruba 70 % z celkovej ceny tepla. Druhou zložkou ceny tepla je fixná. Tá sa skladá z nákladov výrobcu tepla, ako sú napríklad odpisy hmotného a nehmotného majetku zariadení na výrobu tepla, náklady na údržbu či opravy súvisiace s výrobou a rozvodom tepla, osobné náklady a podobne. Súčasťou fixnej zložky ceny tepla je aj zisk pre výrobcu, ktorý reguluje regulačný úrad. Za ostatných desať rokov klesla spotreba tepla v bytových domoch až o tretinu.

Údaje o vykurovaní domu

Vlastník bytu obdrží od svojho správcu nielen vyúčtovanie za svoj byt, ale aj za celý bytový dom. Toto vyúčtovanie musí obsahovať namerané teplo na odbernom mieste v kilowatthodinách (kWh), regulačný príkon v kilowattoch (kW), cenu variabilnej a cenu fixnej zložky tepla.

Variabilné náklady na vykurovanie bytového domu sa vypočítajú tak, že sa vynásobí variabilná zložka ceny tepla s nameraným množstvom tepla na odbernom mieste (kWh). Fixné náklady na vykurovanie bytového domu sa vypočítajú vynásobením fixnej zložky ceny tepla s regulačným príkonom (kW), ktorý sa vypočíta podľa predchádzajúcej skutočnej ročnej spotreby tepla na vykurovanie. Po spočítaní variabilných a fixných nákladov dostaneme celkové náklady na vykurovanie pre bytový dom.

Vyúčtovanie tepla pri byte bez pomerových rozdeľovačov tepla

V takomto prípade sa celkové náklady na vykurovanie rozdelia medzi všetkých obyvateľov bytového domu v pomere plôch bytov.

Vyúčtovanie tepla pri byte s pomerovými rozdeľovačmi tepla

Predtým ako pristúpi správca k vyúčtovania tepla v jednotlivých bytoch, rozdelí si celkové náklady na vykurovanie pre bytový dom na základnú a spotrebnú zložku. Základná bude rozpočítaná vlastníkom bytov podľa podlahovej plochy bytu. Spotrebná zložka predstavuje náklady vypočítané z pomerových rozdeľovačov. Regulačný úrad vo svojej vyhláške odporučil, že základná zložka má predstavovať 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov za dodané teplo na vykurovanie. Vlastníci bytov môžu hlasovaním tento pomer zmeniť. Cieľom je spravodlivo rozpočítať náklady so zohľadnením faktu , že byty, ktoré chcú dosiahnuť vyššiu teplotu majú zvýšenú spotrebu tepla. A to z dôvodu zvýšenia svojich požiadaviek na teplo ako aj z dôvodu prestupu časti tepla do studenších susedných bytov. Zmenu pomeru medzi základnou a spotrebnou zložkou by mali vlastníci bytov žiadať napríklad po zateplení bytového domu. Po ňom sa totiž zvýši prestup tepla medzi jednotlivými bytmi, čo hovorí v prospech zvyšovania percenta základnej zložky. Za rovnakým účelom boli zavedené aj koeficienty nepriaznivej polohy miestností (napríklad rohová izba), pretože viaceré vonkajšie steny ochladzujú miestnosť.

Ak sa na rozpočítavanie tepla použije pomer podľa vyhlášky, z celkových nákladov na vykurovanie bytového domu vyčleníme 60 %. Túto sumu vydelíme celkovou plochou domu a následne výsledok vynásobíme plochou bytu. Tak získame základnú zložku nákladov na vykurovanie konkrétneho bytu. Zostávajúcich 40 % z celkových nákladov na vykurovanie bytového domu podelíme počtom indikovaných jednotiek zo všetkých pomerových rozdeľovačov tepla v bytovom dome. Výsledkom je náklad na jednotku. Ten vynásobíme počtom indikovaných jednotiek na rozdeľovačoch v byte. Získame tak podiel spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie.

PRIEMERNÁ SPOTREBA TEPLEJ VODY

Priemerná ročná spotreba teplej vody na Slovensku je v súčasnosti 14 m3 na osobu. Na ohrev a dis­tribúciu tohto množstva dodanej teplej vody je potrebných 1 200 kWh (4,32 GJ) energie. Vyplýva to z analýz vykonávaných Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou. Pri priemernej cene tepla 21,82 €/GJ sú ročné náklady na teplú vodu na osobu v priemere 94,27 €.

Teplá voda

Náklady na teplú vodu tvoria okrem nákladov na jej ohrev aj náklady na vodu. Okrem tepla na ohrev vody si tak treba všímať aj položky vodné a stočné.

Aj náklady za teplo v teplej vode pre bytový dom sa delia na základnú a spotrebnú zložku. Pričom základná tvorí 10 % a spotrebná 90 %. Základná zložka zahŕňa paušál, ktorý zohľadňuje straty v cirkulácii teplej vody a spotrebná sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov v pomere spotreby vody, ktorú vám namerajú na vašom vodomere, k súčtu nameraných spotrieb všetkých vodomerov teplej vody v bytovom dome.

Na koho sa obrátiť?

Neraz sa stalo, že vlastník bytu nie je spokojný so svojim vyúčtovaním za byt, ktorý mu vypracovala jeho správcovská spoločnosť. V prvom rade by mal vlastník bytu osloviť svojho správcu so žiadosťou o vysvetlenie, respektíve následnej úpravy vyúčtovania. Ak u svojho správcu nepochodí môže sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). Tá skontroluje dodržanie formálnych legislatívou stanovených náležitostí vyúčtovania, správnosť započítaných údajov z faktúr, zálohových platieb, použitých údajov z fakturačných meradiel, fakturovaných cien, dodržiavanie dohodnutého spôsobu rozpočítania alebo postupu pri vybavovaní reklamácie. Ak nie je vlastník bytu spokojný s údajmi o cenách za energie mal by sa obrátiť na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. Ak nebude spokojný s rozhodnutím inšpekcie, či regulátora, môže sa v konečnom dôsledku obrátiť na súdy.

Pri zostavovaní textu sme vychádzali z materiálov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktoré boli pripravené v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva Žiť energiou. Viac o tejto téme si môžete prečítať na týchto stránkach Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?