Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Senickej bioplynke už nič nestojí v ceste

Bioplyn
Bioplynová stanica emes.sk

Ľudia si nepomohli, podľa úradov nie je posudzovanie vplyvov na životné prostredie v tomto prípade potrebné.

Spoločnosti Euroagro už nič nebráni vo výstavbe bioplynovej stanice priamo v meste Senica. Okresný úrad v Trnave zamietol odvolania aktivistov proti rozhodnutiu Stavebného úradu mesta Senica, ktorý pre stavbu vydal územné rozhodnutie. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktorého sa dožadovali aktivisti, nie je podľa okresného úradu potrebné. Úrad sa odvoláva na stanovisko ministerstva životného prostredia. Bioplynka bude dodávať do verejnej siete elektrickú energiu a odberateľom v meste teplo.

Stavebný úrad mesta Senica povolil umiestnenie zariadenia v meste ešte vlani v júli napriek tomu, že petíciu proti tejto investícii podpísalo 1 300 ľudí. Proti rozhodnutiu sa odvolal Klub ochrancov zelene Kozel a ďalšie združenia i jednotlivci. Hlavným dôvodom ich odvolaní bolo vynechanie posudzovania vplyvov na životné prostredie z povoľovacieho procesu. Okresný úrad v Trnave si vyžiadal stanovisko ministerstva životného prostredia, podľa ktorého pri takejto stavbe posudzovanie nie je potrebné.

Bioplynová stanica v Senici má stáť len asi 220 metrov od najbližších bytových domov, ľudia od zverejnenia zámeru protestovali proti jej výstavbe. Obávajú sa zápachu, hluku a ďalších negatívnych vplyvov na ich život. Územný plán Senice umiestnenie bioplynovej stanice v areáli bývalého Slovenského hodvábu umožňuje. Vstupnou surovinou pre zariadenie má byť kukuričná siláž a hnojovica hospodárskych zvierat. Výstupom bude elektrická energia, teplo a digestát, ktorý poslúži ako hnojivo. Bioplynová stanica by pre farmárov zo spoločnosti Euroagro znamenala stabilný príjem financií počas celého roka. Na jej prevádzku je potrebných ročne 16-tisíc ton kukuričnej siláže, kukuricu by si pestovali sami na ploche 400 – 500 hektárov. Zariadenie má stáť približne 3,4 milióna eur, z toho 1,5 milióna môže investor získať ako nenávratný príspevok z fondov Európskej únie.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Dátum 28. januára 2014 17:12

Odporúčame

Zavrieť

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...