Šefčovič: Spoločný nákup energií bude dobrovoľný

14. mája 2015 12:11

S podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za energetickú úniu Marošom Šefčovičom sme sa zhovárali o vytváraní Energetickej únie, o tranzite plynu cez Ukrajinu, o budúcnosti obnoviteľných zdrojov, či o problémoch s neplánovanými tokmi elektriny v Európe.

Maroš Šefčovič
Eurokomisár Maroš Šefčovič ec.europa.eu


Koncept Energetickej únie je verejnosti známy zhruba tri mesiace. S akou reakciou na túto problematiku ste sa u predstaviteľov krajín EÚ doteraz stretli?

Od zverejnenia strategického dokumentu energetickej únie som mal možnosť sa stretnúť s mnohými predstaviteľmi členských štátov a vypočuť si ich názory voči tejto stratégii. Drvivá väčšina reakcií bola pozitívna, čo vnímam ako ocenenie našej práce za posledných niekoľko mesiacov. Tieto kladné reakcie sa tiež premietli do jednoznačnej podpory tejto iniciatívy hlavami štátov Európskej únie počas marcovej Európskej rady. Najvyšší predstavitelia členských štátov dospeli k politickej dohode a odsúhlasili náš návrh čo znamená, že naše nápady musíme teraz premietnuť do konkrétnej legislatívy a opatrení, ktoré musia byť implementované členskými štátmi. Rád by som podotkol, že k všeobecnému pozitívnemu prijatiu energetickej únie prispela aj organizácia práce ako ju navrhol predseda Komisie Juncker. Koordinujem tzv. projektový tím energetickej únie, v rámci ktorého spolupracuje 14 komisárov, čo prispelo k lepšej integrácii, pochopeniu a prepojeniu našich spoločných cieľov.

Aké výhrady k Energetickej únii ste si od nich vypočuli, a naopak, čo predstavitelia členských krajín privítali?

Ako som spomenul, lídri členských štátov jednohlasne podporili a odsúhlasili náš návrh ako celok. Tento pozitívny ohlas mnohých štátov bol postavený na cieli energetickej únie o celkovú transformáciu nášho energetického systému so zreteľom na energetickú účinnosť, obnoviteľné zdroje a celkovú dekarbonizáciu našej spoločnosti. Je zrejmé, že členské štáty majú rôzne záujmy. Napríklad Poľsko a viaceré krajiny strednej a východnej Európy kládli dôraz na bezpečnosť dodávok plynu. Na druhej strane, krajiny západnej Európy očakávali, že EÚ sa stane hlavným motorom klimatických zmien, dekarbonizácie a energetickej efektívnosti. Pobaltské štáty, Španielsko a Portugalsko zase zdôrazňovali požiadavku vytvorenia skutočného vnútorného trhu s energiami, čo vyplýva z ich nedostatočného energetického prepojenia s ostatnými európskymi krajinami. Komisia pozorne počúva členské krajiny, a preto aj energetická únia je postavená na piatich vzájomne prepojených dimenziách.

Za veľký prínos možno označiť posilnenie transparentnosti dohôd týkajúcich sa nákupu plynu od externých dodávateľov, čím sa sleduje dosiahnutie súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti.

Myslíte si, že sa podarí presadiť v rámci Energetickej únie spoločný nákup plynu či ropy? Výhrady k tejto veci už zazneli od viacerých krajín. Myslíte si, že budú napríklad takí Nemci súhlasiť so spoločným nákupom komodít, keďže v súčasnosti majú výhodnejšiu vyjednávaciu pozíciu ako iné krajiny EÚ?

Tento postup je zakotvený v dokumente o energetickej únii ako možnosť, na báze dobrovoľnosti, no Európska únia nemôže prinútiť žiadnu krajinu k spoločným nákupom nerastných surovín. Preto je využitie tohto inštrumentu výlučne na členských štátoch za predpokladu, že takáto agregácia bude plne rešpektovať európske právne normy a naše povinnosti vyplývajúce z členstva vo Svetovej obchodnej organizácii.

Aký bude teraz ďalší postup pri vytváraní Energetickej únie?

Energetická únia je ambiciózny projekt, možno povedať najambicióznejší – po Európskom spoločenstve uhlia a ocele z 50-tych rokov minulého storočia. Uverejnili sme detailný plán, ktorý obsahuje konkrétne načasovanie našich rôznych iniciatív počas nasledovných 5 rokov trvania tejto Komisie. Celkovo sme si stanovili 15 prioritných akčných bodov počas nasledujúcich piatich rokov, na ktorých budem pracovať s projektovým tímom komisárov pre energetickú úniu. Jedná sa najmä o prípravu a revíziu smerníc a nariadení ako sú: nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu, nariadenie o energetickej účinnosti, smernica o energetickej hospodárnosti budov a iné. Už tento rok pracujeme na vytvorení novej štruktúry európskeho trhu s elektrinou, stratégii pre vykurovanie a chladenie a ďalšom kole financovania projektov spoločného záujmu, ktoré sú nevyhnutné pre európsku energetickú infraštruktúru. Ako vidíte, máme veľa práce pred nami, ale snažíme sa o čo najrýchlejšie a najefektívnejšie dosiahnutie našich cieľov v prospech európskych spotrebiteľov – občanov, ako aj podnikov. V tejto súvislosti sa zúčastňujem na dialógu s organizáciami reprezentujúcimi záujmy energetického sektoru, mimovládnymi organizáciami, občanmi a od polovice mája začínam postupne navštevovať všetky členské štáty, aby som predstavil koncept energetickej únie a jej dopadov pre jednotlivé členské štáty.

Čo sa týka situácie s dodávkami plynu, ako vnímate vyjadrenia Ruska ohľadom úplného zastavenia dodávok plynu do Európy cez Ukrajinu, čo by nemalo priaznivý vplyv na Slovensko ako tranzitnú krajinu? Vnímate to zatiaľ skôr v rovine akýchsi vyhrážok, alebo s tým EÚ už vážne počíta?

Poznáme stanovisko Gazpromu, v rámci ktorého plánujú ukončiť tranzit zemného plynu cez Ukrajinu v roku 2019, po vypršaní platnosti určitých zmlúv. Počas mojej návštevy Moskvy v januári a taktiež v rámci nasledujúcich kontaktov som vysvetlil ruským partnerom, že podľa našich informácii sú dodávacie body plynu zakotvené v kontraktoch medzi Gazpromom a jeho európskymi partnermi. Pre ukončenie tranzitu cez Ukrajinu by tieto zmluvy museli byť prerokované, čo sa zatiaľ nestalo. Navyše, máme niekoľko desaťročí odskúšaný tranzit cez Ukrajinu smerom do Európy, je tu na to vybudovaná príslušná infraštruktúra.

Ako vnímajú európski partneri slovenský projekt Eastring, ktorý by mal po splnení ruských tvrdení aspoň z časti nahradiť výpadky príjmov Slovenska za tranzit plynu? Je podľa vás tento projekt reálny?

Ruský plyn je prepravovaný cez Ukrajinu už desiatky rokov s vysokou spoľahlivosťou a za rozumné náklady. Sme naďalej presvedčení, že ukrajinská prenosová sústava plynu je ekonomická a spoľahlivá tranzitná trasa. Vieme, že taktiež Gazprom pozná hodnotu tejto trasy a dúfame, že sa nakoniec rozhodnú pre vypracovanie nového a obojstranne prospešného režimu pre tranzit plynu Ukrajinou.

Čo hovoríte na najnovšie vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov, ktorí povedali, že zo Slovenska plánujú odoberať reverzným tokom Vojany-Užhorod o tretinu menej plynu, keďže Rusi im dali výhodnejšiu cenu plynu? Pred polrokom totiž ešte Ukrajinci tlačili na Slovensko, aby zrealizovalo reverz prostredníctvom veľkých rúr, ktorými dodáva plyn do Európy Gazprom, keďže chceli od nás odoberať ešte viac plynu ako im umožňuje zrealizovaný “malý” reverz Vojany-Užhorod.

Každá spoločnosť sa snaží o čo najväčšiu rentabilitu svojich operácii a preto hľadí pri kúpe plynu primárne na cenu. Ak je ruský plyn pre Naftogaz lacnejší, tak je normálne, že zvýšia jeho odbery, samozrejme v rámci platných zmlúv.

Takisto chápem správanie a požiadavku Naftogazu o čo najväčšiu kapacitu reverzného toku kvôli snahe Ukrajinskej vlády o zvýšenie svojej energetickej bezpečnosti. Európska únia sa tiež snaží o diverzifikáciu svojich dodávok energií a preto spolupracujeme a podporujeme našich ukrajinských partnerov v ich snahách.

Poďme k elektrine. Ako vidíte budúcnosť jadra v Európe?

Politika EÚ v jadrovej oblasti má za cieľ zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré sa rozhodnú pre jadrovú energiu ju využívali v súlade s najvyššími bezpečnostnými štandardmi EÚ. Polovica štátov EÚ používa jadrovú energiu na výrobu elektriny. Úlohou Európskej komisie je budovanie konsenzu medzi všetkými členskými štátmi, aby sme dosiahli najvyššiu úroveň jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením, a nakladaním s jadrovým odpadom. Energetické výzvy, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty sú stále zložitejšie a je jasné, že len európsky prístup zabezpečí, že budeme čeliť týmto výzvam efektívne. Jadrová energia produkuje takmer 30% elektriny v EÚ a približne 50% našej elektriny je produkovanej z nízkouhlíkových zdrojov. Týmto prispieva jadrová energia k bezpečnosti a diverzifikácii dodávok a taktiež k dekarbonizácii výroby energie. Toto sú všetko kľúčové rozmery agendy energetickej únie.

Čo bude v budúcnosti s obnoviteľnými zdrojmi energií (OZE) v Európe? Tie sa totiž vďaka pokrivenej dotačnej politike “sprotivili” aj uvedomelým občanom, ktorí majú akú takú chuť chrániť prostredníctvom nich životné prostredie.

Bohužiaľ, v minulosti boli niektoré národné schémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov zle navrhnuté, nepružné voči zníženým nákladom pre technológie a zle riadené. Vlády vykonali nečakané a retroaktívne zmeny v týchto schémach. To viedlo k neistote investorov, bránilo ďalšej integrácii trhu a predražilo rozvinutie obnoviteľnej energie. V určitých štátoch EÚ tieto nedostatky priniesli obnoviteľným zdrojom zlú reputáciu. Usmernenie Komisie o schémach podpory obnoviteľných zdrojov energie a nové pokyny pre členské štáty v oblasti energetiky a životného prostredia zabezpečia, že budúce systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov budú nákladovo efektívne, trhovo založené a predvídateľné. Tieto kroky by mali zvýšiť dôveru spotrebiteľov v OZE, regulačnú stabilitu a istotu investorov. Vzhľadom na súčasné a očakávané zníženie nákladov na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, úroveň pomoci pre realizáciu OZE v budúcnosti bude oveľa nižšia.

Ako by mohla teda vyzerať dotačná politika Energetickej únie pri obnoviteľných zdrojov v budúcnosti?

Komisia už dlhší čas poukazuje na výhody spoločného prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov na Európskej úrovni, v súlade s rozvojom vnútorného trhu s elektrickou energiou. V dlhodobom horizonte, európsky prístup k podpore obnoviteľných zdrojov energie by mohol byť na báze doplnkovosti k národným výhodám. Samozrejme, akákoľvek podpora na celoeurópskej úrovni by musela zohľadňovať nielen lokálnu podporu pre určité zdroje, ale aj limity súčasnej, ako aj budúcej infraštruktúry.

Na záver by som sa ešte rád opýtal, že ako mieni EK riešiť problémy s tzv. neplánovanými tokmi elektriny, ktoré vznikajú nárazovitou výrobou elektriny veterných elektrární v Nemecku, a na ktoré sa už dlhšiu dobu sťažuje nielen Slovensko, ale aj ČR či Poľsko? Odborníci hovoria, že ide v tejto veci aj o problém zastaralých prenosových sietí medzi Nemeckom a Rakúskom.

Rozvoj obnoviteľných zdrojov výroby elektriny je hlavnou hnacou silou pre investície a rozvoj distribučnej sústavy do roku 2030. Očakáva sa, že elektrárne zažijú transformáciu a posun k obnoviteľným zdrojom do roku 2030, pričom výroba bude s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnená ďalej od spotreby. Táto zmena je hlavnou výzvou pre prenosové sústavy, ktoré by mali byť prispôsobené pre veľké návaly elektriny zo severu na juh. Ako dôsledok, najmä Poľsko a Česká Republika zažívajú neplánované a nežiaduce toky elektriny z Nemecka. Európska komisia identifikovala niekoľko projektov spoločného záujmu, ktorých cieľom je aj riešenie týchto problémov.

Na jednej strane sú tieto projekty zamerané na posilnenie vnútorných prepojení sever – juh cez sústavy vysokého napätia v Nemecku. Takzvaná ,”elektrická diaľnica” by umožnila prenos veľkého množstva elektriny vyrobenej v severnej časti krajiny, predovšetkým veternej energie, do miest spotreby v nemeckých južných regiónoch s vysokou spotrebou a s pripojeniami do Rakúska a Švajčiarska. Ďalšia skupina projektov spoločného záujmu sa zameriava na posilnenie prepojení medzi Nemeckom a Poľskom, aby sa táto elektrina lepšie rozložila v rámci siete. Tieto projekty tiež prispievajú k lepšej integrácii trhu zvýšením kapacity prenosovej sústavy a znižovaním nákladov na udržovanie systému. Okrem toho tieto nové prepojenia pozitívne ovplyvnia integráciu obnoviteľných energetických zdrojov. Špecificky výstavba nových prepojení v Českej republike by uľahčila neustále sa zvyšujúce elektrické toky sever – juh a východ – západ najmä medzi Nemeckom, Českou republikou, Rakúskom a Slovenskom.

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?