Boris Bartalský: Slovensko nejaví záujem o svoje nerastné bohatstvo (Rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Boris Bartalský Ludovika Energy
Konateľ spoločnosti Ludovika Energy Boris Bartalský je prekvapený z krokov štátnych orgánov v súvislosti s predĺžením lehoty prieskumného územia. SITA

Úránové ložiško v Kuriškovej obsahuje viac energie, ako všetky naše geologické zásoby uhlia. Pre naše jadrové elektrárne, ktoré produkujú podstatnú časť elektriny v krajine, je tam zásoba suroviny na 50 rokov, tvrdí konateľ prieskumnej spoločnosti Ludovika Energy BORIS BARTALSKÝ. Kroky aktivistov proti prieskumu ložiska nechápe. Pravdepodobne čerpajú z materiálov, keď sa urán ťažil v neľudských podmienkach v Jáchymove, tvrdí.

V akom štádiu sa nachádza spor týkajúci sa prieskumu uránového ložiska na Kuriškovej?

V súčasnosti čakáme na vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) k nášmu odvolaniu. Keďže považujeme rozhodnutie MŽP o zrušení predĺženia prieskumného územia z augusta za nezákonné, požiadali sme ministerstvo o jeho prehodnotenie. Sme totiž presvedčení, že naša spoločnosť splnila všetky podmienky pre predĺženie, tak ako ich stanovuje geologický zákon. Aj preto sme požiadali aj o osobné vypočutie našich právnikov pred komisiou, ktorá by sa mala zaoberať našim odvolaním. Rovnako veríme, že sa s nami stretne aj samotný minister, keďže ide o právny problém, ktorý môže skončiť pre Slovensko arbitrážou za 20 mil. eur. Navyše úplne nezmyselne a zbytočne, keďže sme presvedčení, že MŽP v januári tohto roku pri predĺžení prieskumného územia postupovalo v súlade s platnou legislatívou.

Prečo potom podľa vás prokurátor aj samotné ministerstvo navrhujú zrušiť toto rozhodnutie?

Dôvody prečo tak postupuje ministerstvo sú pre nás nejasné. Čo sa týka nálezu prokurátora sme z neho prekvapení, a obávame sa, že vychádzal z možno nie úplne detailnej znalosti súvislostí geologickej legislatívy a praxe. Ak tvrdí, že verejnosť mala byť súčasťou konania o predĺžení lehoty prieskumného územia, geologický zákon hovorí niečo iné. Zákon hovorí, že pri určovaní nového prieskumného územia, pripadne jeho rozšírení respektíve zmene sa majú vyriešiť všetky strety aj za účastí obcí. Avšak keď sa predlžuje lehota, tak by sa mali len aktualizovať podmienky, ktoré reprezentuje vyjadrenie napríklad krajského úradu životného prostredia, orgánu ochrany prírody, pamiatkový ústav, vodohospodári, a ďalšie vyjadrenia a stanoviská 26 inštitúcií, ktoré musíme podľa zákona doložiť k žiadosti.

V čom je potom problém zapojiť do rozhodovania aj verejnosť?

Ak má byť každé predĺženie lehoty závislé na nových stanoviskách verejnosti, dostávame sa do právnej neistoty, kde nikto nedokáže predpokladať ďalší vývoj. Zjednodušene uvediem ako príklad rozhodnutie o stavebnom povolení, ktoré potom potrebujete predĺžiť, avšak na základe negatívneho stanoviska suseda, obce vám ho zrušia, napriek tomu že predtým bolo vydané a vy už ste možno aj začali investovať do prípravy stavby domu. V prípade geologického prieskumu je nemožné predpokladať trvanie prieskumu, pretože do zeme nevidíme a práve preto sa prieskum robí. Avšak začínať geologický prieskum s neistotou, že lehotu prieskumu nepredĺžia nie je možné nikde vo svete a ani na Slovensku.

Spochybňujete teda význam verejnosti v takýchto procesoch?

Vôbec nespochybňujem. V prvom rade si musíme uvedomiť ako sa určenie prieskumného územia dotýka verejnosti alebo či vôbec niekoho obmedzuje pri výkone svojich práv. V skutočnosti obmedzí jedine inú geologickú organizáciu, ktorá by chcela v tej oblasti vykonávať geologický prieskum na ten istý nerast. Zjednodušene povedané, aby neboli dva kohúty na smetisku. Držiteľ prieskumného územia nie je prizývaný ani ku stavebnému konaniu a ani k územnému plánovaniu. Následne sa geologické práce, ktoré sa chcú v území vykonávať musia povoliť v ďalších konaniach. Vyjadrenia “ dotknutej odbornej verejnosti“ však často spochybňujú vyjadrenia odborných a špecializovaných organizácii, ktoré stanovujú podmienky vykonávania geologických prác.

Prečo podľa vás aktivisti majú problém?

Nechápem, prečo majú aktivisti problém s predĺžením lehoty prieskumného územia a chcú zobrať prácu geológom, technikom či environmentalistom, ktorí pracujú na projekte. Načo títo mladí ľudia študovali, keď v dnešnej spoločnosti sa už psychológ môže pasovať do úlohy experta na geológiu a životné prostredie, a spochybňuje prieskum na Kuriškovej? Ak môžem spraviť paralelu, ak je psychológ v rámci súdneho procesu zodpovedný za posúdenie nebezpečnosti zločinca pre verejnosť, mám mať ja ako geológ právo spochybňovať jeho odbornosť v tejto veci? Nechcem zľahčovať úlohu verejnosti pri odbornej diskusii, ale ak nedôverujeme odborníkom v tejto oblasti, prečo máme plne dôverovať v iných oblastiach, rovnako citlivých pre verejnosť.

Čo môže súčasná situácia okolo uránu na Kuriškovej znamenať pre Slovensko všeobecne?

Slovensko už niekoľko rokov nejaví záujem o poznanie svojho nerastného bohatstva. V minulosti sa geologický prieskum realizoval zo štátnych prostriedkov, ale to sa nerobí nikde v EU. Aj pre nás také environmentálne bašty ako je Švédsko a Fínsko sú krajiny, kde sa investuje do prieskumu najviac prostriedkov v celej Európe. Vytvárajú sa nové pracovné miesta v týchto ťažkých dobách. A to je problém, prečo Slovensko bude mať problém v oblasti prieskumu nerastných surovín v budúcnosti.

Prečo by to mal byť problém?

Vlastné zdroje krajina na prieskum nemá, zahraničné chvíľu chce, chvíľu nechce, podľa toho akú má „odborná verejnosť náladu“. Musím však doplniť, že všade sa kladie výrazná hranica medzi geologickým prieskumom a povolením ťažby a z týchto procesov verejnosť nebude nikdy vylúčená, a obce aj ktokoľvek bude mať dosť priestoru sa vyjadriť k projektu pri prideľovaní dobývacieho priestoru, či v rámci procesu EIA, či pri povoľovaní činnosti.

Čo celá situácia znamená pre samotný projekt?

Súčasná nejasná právna situácia okolo projektu ale aj nejednoznačnosť interpretácie geologickej legislatívy vytvára veľké obavy zo strany kanadskej materskej spoločnosti. Spoločnosť po diskusiách a právnych analýzach vstúpila na Slovensko so zámerom vykonávať geologický prieskum, v prípade úspešnosti pripraviť technickú štúdiu a následne environmentále posudzovanie a len po úspešnom zvládnutí týchto krokov môžeme diskutovať o využití projektu. Tento proces je zdĺhavý, komplikovaný a veľmi rizikový z hľadiska úspešného zakončenia. Spoločnosť očakávala stabilné, transparentné a predvídateľné legislatívne prostredie. Posledný vývoj však toto výrazne spochybňuje a pre projekt to znamená, že dozorná rada spoločnosti, ktorá reprezentuje akcionárov rozhodla o utlmení aktivít, a reálne začínajú pripravovať právne kroky na ochránenie svojej investície.

Kurišková
Ilustračné foto. ludovika-energy.sk

Aký to môže mať dopad na samotnú spoločnosť a projekt?

Z môjho pohľadu je to viac ako smutná situácia, keďže sme nútení dať výpovede našim kolegom geológom, a zároveň začať rozväzovať zmluvy so spoločnosťami, ktoré pre nás napríklad robili prieskumné vrty, analyzovali vzorky a robili štúdie a merania. Len pre ilustráciu, drvivá väčšina z viac ako 20 mil. eur, ktoré sme za osem rokov prieskumu preinvestovali išla práve na mzdy a úhrady služieb slovenským spoločnostiam na východnom Slovensku. O celej situácii sme informovali aj premiéra SR Róberta Fica, dúfajúc, že do tejto pomerne absurdnej situácie vnesie trošku racionality. Vec posunul na člena vlády, ministra životného prostredia, takže verím, že ministerstvo ešte raz detailne zváži právnu stránku celého problému, veď realizovaním geologického prieskumu žiadna škoda nikomu nevzniká , avšak medzinárodnou arbitrážou áno. A zaplatíme ju všetci. Takže namiesto toho, aby naša spoločnosť zamestnávala Slovákov zo zahraničných zdrojov, bude nútená prostredníctvom materskej firmy požadovať náhradu za zmarenie investície. Je to pre nás všetkých veľký paradox keď v médiách počúvame ako si vážime každé pracovné miesto.

Prečo podľa vás sa snažia štátne orgány sabotovať tento projekt?

Otvorene povedané, neviem či to nie je príliš tvrdé slovo, ja chcem veriť, že ide skôr o rozdielny právny pohľad, pričom som presvedčený, že odborníci na geologické právo by potvrdili rozhodnutie ministerstva zo začiatku tohto roku. Spoločnosť nemenila geologickú úlohu v danom území, nemenila plochu, žiadala predĺžiť lehotu a doložila všetkých 26 stanovísk, tak ako to požaduje zákon. To, že sa zmenil termín dokedy platí prieskumné územie, je podľa nás logické. Predsa ak žiadate o predĺženie, termín bude predĺžený nie zmenený. Pritom toto je jedna z vecí, ktoré sa nepáčili prokurátorovi. Tak isto zvýšenie poplatkov nie je zmena a podobne za zmenu nemôžme považovať aktualizáciu zákonov.

Plánujete sa so štátom súdiť za pripadné zmarenie investície?

Právna ochrana preinvestovaných viac ako 20 mil. eur do prieskumného územia je niečo, čo odsúhlasila dozorná rada, takže áno. Ale veríme, že racionálna diskusia a vyhodnotenie právneho stavu a argumentov povedú k tomu, že k tomuto nepríde. Našim cieľom nie je súdiť sa, našim cieľom je dokončiť prieskum a potom otvoriť verejnú diskusiu o prípadnom využití ložiska uránu na Kuriškovej. To čo tvrdia aktivisti, že povolením prieskumu získavame prakticky neobmedzenú moc nad rozhodnutím o ťažbe, je klamstvo. Ako som spomínal, verejnosť aj obce sú zapojené do prideľovania ťažobného priestoru, aktívne vstupujú aj do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v rámci EIA a v neposlednom rade ich súhlasom je podmienené prípadné vydanie povolenia na ťažbu. Len toto je taktika aktivistov, používať klamlivé argumenty a zneužívať napríklad aj obrázky detí s onkologickými ochoreniami na strašenie Košičanov. Nepočuli sme z ich strany jediný faktami doložený argument prečo by sa mal zakázať prieskum.

Považujete nálezisko uránu v Kuriškovej za významné?

Určite. Myslím, že už len samotný obsah uránu a molybdénu naznačuje, že Slovensko má veľmi zaujímavé ložisko strategickej suroviny. Toto ložisko obsahuje viac energie ako všetky naše geologické zásoby uhlia. Pre naše elektrárne je tam zásoba viac ako na 50 rokov, a pritom máme z jadra viac ako 50 % elektriny. Ak ľudia so závisťou pozerajú na USA a jeho zásoby bridlicového plynu, pričom v Európe je problém aj s ich prieskumom. Podobne je to aj s uránom? Bohaté ložiská ako bol napríklad Jáchymov boli vyťažené a zaujímavé sú ložiská s viac ako 10-násobne nižším obsahom , kde uránový minerál vystupuje vo forme vrúsenín. Pre názornosť je to jedno zrnko medzi 200 zrnkami horniny. V dnešnej dobe a cene uránu a molybdénu je z pohľadu obsahu úžitkových zložiek ložisko je tak zaujímavé, že sa v ňom počíta s umiestnením ťažby a spracovania pod zemou. Ak by sa niekedy vôbec ťažilo, išlo by pravdepodobne o najmodernejšiu podzemnú baňu tohto typu v celej EÚ. Ale ak aktivisti vytiahnú svoje demagogické letáčiky o uránovom prachu v Košiciach a tvária sa, že to je pravda. Videli oni vôbec niekedy modernú podzemnú uránovú ťažbu a vedia vôbec aké sú v nej procesy? Pravdepodobne čerpajú z materiálov, keď sa urán ťažil v neľudských podmienkach v Jáchymove. Keďže ide o psychológov, dovolím si tvrdiť, že skôr využívajú ich profesiu na manipuláciu verejnej mienky. Keďže ľudia všeobecne neskúmajú podstatu problému a ľahko podľahnú pocitu ohrozenia, tak sa im to darí.

Čo by pre Slovensko a región znamenala realizácia projektu? Aké benefity by projekt priniesol?

Už teraz drvivá časť investície presahujúcej 20 mil. eur išla na mzdy našich zamestnancov a platby slovenských firmám, ktoré napríklad robili prieskumné vrty, analyzovali vzorky a podobne. Ako som už hovoril, zatiaľ psychologická vojna vyhráva nad racionálnymi argumentmi, čo môže znamenať, že k serióznej diskusii o tom, či región chce podzemnú a bezpečnú ťažbu a spracovanie, ktorá by priniesla investíciu za viac ako 200 mil. eur a stovky pracovných miest, nemusí ani dôjsť. Toto je veľká hrozba pre Slovensko, že diskusia o rozumných prieskumných, a prípadne ťažobných projektoch, ale všeobecne o projektoch sa zastaví pre politické ambície pseudoaktivistov. Pretože ak prieskum nevadí krajinám ako je Fínsko a Švédsko, ktoré si myslím, že majú v environmentalistike Slovensko čo učiť, prečo vadí práve im?

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať