Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Minister hospodárstva
Minister hospodárstva Peter Žiga (vľavo).
21. decembra 2018 10:24 Energetika všeobecneAktuality od vEnergetike.skMartin Dargaj

ROZHOVOR: Pri Mochovciach nepôjdeme do žiadneho dobrodružstva

S ministrom hospodárstva Petrom Žigom sme sa rozprávali nielen o dostavbe Mochoviec, ale aj o budúcnosti regulácie cien energií, o vytvorení štátneho energetického holdingu, či o plánoch v novom roku.

Na konci minulého roku ste mi v rozhovore povedali, že je vám jedno, kto bude strihať pásku pri uvedení tretieho mochoveckého bloku do prevádzky, ale hlavne nech to bude v tomto roku. Nepodarilo sa to, a termín dostavby sa znova presunul na rok 2019. Veríte, že sa už páska na treťom bloku strihať bude v novom roku?

Keď to mám porovnať so situáciou oproti minulému roku, tak sme úplne niekde inde. V roku 2018 Slovenské elektrárne výrazne pokročili čo sa týka dostavby Mochoviec. V lete bola urobená studená hydroskúška, v týchto dňoch by sa malo začať s horúcou hydroskúškou. To sú také dva významné míľniky, po ktorých už nasleduje len zavážanie paliva. Je to reálny projekt. Ja verím, že v roku 2019 sa už dočkáme spustenia tretieho bloku do prevádzky. Koniec druhého kvartálu budúceho roka vyzerá veľmi reálne.

Komunikujú s vami akcionári, ktorí majú na starosti dostavbu o aktuálnom stave, tak ako to sľúbili?

V roku 2018 sa vymenilo vedenie a úroveň komunikácie je slušná. Vymieňame si informácie hlavne pri míľnikoch dostavby. Predpokladám, že začiatkom nového roka sa znova vyberieme do Mochoviec, aby sme skontrolovali horúcu hydroskúšku na mieste.

V roku 2018 sa objavili aj isté vyjadrenia bývalého talianskeho manažéra Enelu, ktorý sa na dostavbe istý čas podieľal. Podľa neho celá dostavba Mochoviec je zlá a spustenie blokov do prevádzky ohrozí bezpečnosť Slovenska. Veríte, že budú nové jadrové bloky nakoniec bezpečné?

Naozaj nám ide o to, aby boli Mochovce bezpečné. Nebudeme urýchľovať proces spúšťania blokov do prevádzky na úkor bezpečnosti. Nepôjdeme do žiadneho dobrodružstva. Ja vnímam vyjadrenia rôznych politikov a “expertov“, ktorí spochybňujú, a ktorí dávajú informácie, že sú tam chyby. V poriadku, nech upozorňujú na chyby, ale nech je to objektívne a nech to nedevalvuje projekt ako taký. Na projekt dohliada ÚJD ako najvyššia autorita a garant bezpečnosti.

Na predstavenstvách spoločnosti Slovenské elektrárne sa už nehovorí o prípadnom navyšovaní rozpočtu na dostavbu Mochoviec?

Nie. My sme aj podmienili schvaľovanie rozhodnutí v rámci valného zhromaždenia tým, že sa už nebude navyšovať rozpočet.

Taliansky Enel by mal po dokončení Mochoviec odísť zo Slovenských elektrární. Slovensko sa však s touto spoločnosťou ešte stále nevyrovnalo za privatizáciu elektrární z roku 2006. Rieši sa v súčasnosti vôbec otázka vyrovnania?

Ten vzťah s Enelom je dlhodobo komplikovaný aj kvôli tomu, akým spôsobom bola privatizácia Slovenských elektrární urobená. Nenachádzame platformu na to, aby sme dospeli k vyrovnaniu sa. Neočakávam, že by sme mali túto otázku uzavrieť v budúcom roku. Na ťahu je Enel. Viackrát sme ich vyzývali, aby predložili podklady na vyrovnanie sa. Zatiaľ sme sa k tomu nedostali.

Existuje teda možnosť, že sa táto otázka ani nikdy neuzavrie?

Ja predpokladám, že v prípade, že Enel vystúpi z akcionárskej štruktúry Slovenských elektrární, tak podľa mňa toto bude nutné uzavrieť. Bez toho sa akcionárska zmena neuzavrie. Na dohodu treba partnerov a pokiaľ nebude taliansky Enel časovo pritlačený ku stene, tak asi nebude mať tú potrebu to vyriešiť.

Zaznamenalo Ministerstvo hospodárstva SR v poslednom období záujem investorov o slovenskú energetiku?

Projektujeme v spolupráci s českou firmou ČEZ nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach. Na to bola založená aj špeciálna spoločnosť JESS. Máme vypracovanú projektovú dokumentáciu a platné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Žiaľ v tejto chvíli ešte nie sú podmienky na trhu také, aby sme mohli povedať, že ideme štartovať tento projekt. Ale je dobre, že už tieto podklady máme, pretože výstavba a projektovanie nových zdrojov je dlhodobá záležitosť. A my naozaj hovoríme o tom, že sa musíme aj v energetike pozerať na horizont rokov 2030 a aj vyššie. Vieme, že máme nejaké termíny odstavovania niektorých energetických zdrojov, ktoré bude potrebné nahradiť, aby sme boli sebestační. Ani verejnosť, ani štát nemá problém s výrobu elektriny z jadra a tým pádom asi pôjdeme týmto smerom. Navyše celá Európa považuje jadrovú energiu za bezuhlíkovú, to znamená, že nám pomôže aj pri napĺňaní cieľov pri dekarbonizácii.

Nechystá sa nejaká výstavba veľkého energetického zdroja?

Žiadne iné veľké zdroje sa na Slovensku nechystajú stavať. Cena elektriny na trhoch bola na veľmi nízkej úrovni. Ekonomické dôvody potom tlačia na investorov, aby nerozmýšľali nad výstavbou nejakých nových zdrojov. Pokiaľ to bude tak, ako v súčasnosti, že tá cena na trhoch rastie, tak v tom prípade aj investori do energetiky začnú rozmýšľať o investíciách. Možno sa dočkáme, že nejakí prídu aj na Slovensko.

A potrebuje Slovensko vôbec ešte nové energetické zdroje?

V súčasnosti nepotrebuje. Po dostavbe Mochoviec budeme úplne sebestační. Podľa mňa však po prijatí zákona o podpore obnoviteľných zdrojov vzrastie záujem investorov o výstavbu takýchto zdrojov. V zákone sme vytvorili podmienky pre výstavbu lokálnych zdrojov pre vlastnú potrebu. Mám pocit, že oblasť obnoviteľných zdrojov je tá, v ktorej sa posunieme ďalej. Treba ešte podotknúť, že veľké rezervy máme v tepelných zdrojoch. To sú oblasti, kde nových investorov očakávam.

Akú budúcnosť na Slovensku čaká výstavba vodných elektrární?

Tie malé sa zrejme budú stavať. Nie je to však nič významné, čo sa týka celkovej bilancie. O tých veľkých, napríklad o prečerpávacej vodnej elektrárni Ipeľ sa v súčasnosti nehovorí.

Už dlhšiu dobu sa hovorí o vytvorení štátneho energetického holdingu. V akom je to stave?

Technicky sme pripravení. Keďže sa pohybujeme v nejakom politickom priestore, potrebujeme aj nejaký politický súhlas. K tomu sme sa zatiaľ neodstali. Koalícia riešila iné veci v tomto roku. Či ešte bude ambícia do konca volebného obdobia tomu sa venovať, neviem. V každom prípade sme pripravení. Keď bude tá ambícia, ja s tým nemám žiadny problém.

Stále platí, že by mal holding zastrešovať SPP?

Myslím si, že SPP by mohla byť tá správna štátna firma, v ktorej by sa sústreďovali akcie štátu v energetických spoločnostiach.

Ktoré podniky by do neho podľa vás mali patriť?

Pripravuje sa spoločný podnik medzi SPP a ČEZ-om zameraný na energetickú efektívnosť a garantované energetické služby. Stále máme podiely v energetických distribučkách. Takže je tá možnosť, že akcionárske práva nebude vykonávať ministerstvo hospodárstva, ale prenesieme ich na SPP.

Presunuli by ste do holdingu aj novokupenú elektráreň paroplyn v Malženiciach?

Nevylučujem to, ale ešte nie sme tak ďaleko.

Prečo sa vlastne štát rozhodol cez Západoslovenskú energetiku túto elektráreň kúpiť?

Takýto 400 megawattový zdroj by nemal odísť zo Slovenska, respektíve by sa nemal dostať do rúk firiem, na ktoré by nemal štát vplyv. Zároveň treba povedať, že výstavba takéhoto zdroja stojí 300 až 400 miliónov eur. A obstarávacia cena bola výraznejšie, výraznejšie nižšia. Čiže, aj keby sme Malženice používali len ako záložný zdroj, pre štát sa to oplatilo. Je to zdroj, ktorý vie rýchlo nabehnúť do výroby, keďže je na plyn.

Môžete prezradiť tú výhodnú kúpnu cenu?

Je to obchodným tajomstvom. Akcionári sa dohodli, že to nebudú zverejňovať.

Ministerstvo hospodárstva má zo zákonu jednu možnosť ako kontrolovať reguláciu cien energií, a to pripomienkovaním cenových rozhodnutí, ktoré schválil ÚRSO. Ako teda vnímate rozhodnutia regulátora pri cenách energií na nový rok?

Máme ešte jeden nástroj, a to taký, že ministerstvo je akcionár v niektorých energetických podnikoch. Snažíme sa v nich využívať postavenie štátu a hľadáme v podnikoch rezervy. Pri tom vývoji cien, ktorý sme na trhoch zaznamenali v posledných dvoch rokoch, je výsledkom, že v budúcom roku žiaľ stúpnu ceny energií od 5 do 6 %. Išli sme teda na nevyhnutné zvýšenie.

Pre vývoj cien plynu na svetových trhoch ste pripustili, že štát sa znova vráti k takzvaným plynovým vratkám. Teda k vráteniu istého obnosu peňazí domácnostiam za zaplatený plyn.

Vidíte čo sa deje na trhu s plynom. Výhľad na rok 2019 nemusí byť optimistický. Ak budú ceny plynu na trhoch rásť ako posledné dva roky, pripúšťame, že sa vrátime k tomuto opatreniu. Vieme použiť aj takýto neštandardný nástroj. Niekde koncom roka 2019 vyhodnotíme situáciu.

Politická opozícia vám už odkázala, že ide znova o predvolebnú korupciu.

Každý hovorí na čo mentálne má. Všade na svete sa v politike používajú rôzne metódy a opozícia nevie dosiahnuť solídnym hodnotovým súbojom politický výsledok, no tak používajú takéto metódy. Ja v tom žiadnu korupciu nevidím. Je to normálne opatrenie, ktoré my vnímame tak, že vieme vyjsť v ústrety tej skupine obyvateľov, ktorá je citlivá na ceny energií. Keď opozícia vyhrá voľby, tak to môže jednoducho zrušiť. Môžu prísť so svojimi opatreniami. Ambícia niektorých opozičných politikov je napríklad sprivatizovať celú energetiku. Ľudia si budú mať možnosť vybrať. Ak to vyhodnotíme tak, že plynové vratky sú potrebné, tak môže opozícia hovoriť čo chce.

Na úrovni Európskej komisie sa hovorí o zrušení regulácie cien energií aj pre domácnosti. Ako to vidíte vy?

Malo by sa to týkať len domácností, ktoré budú mať inteligentné merače. O tomto sa zatiaľ diskutuje. Ja stále hovorím, že štát by si mal nechať možnosť vstupovať do tohto priestoru. Som zástanca toho, že štát by si mal držať energetiku pod kontrolou, hoci som prívržencom voľnej konkurencie.

Súhlasili by ste však s tým, že by sa regulácia zrušila pre tie inteligentné domácnosti?

Keby sa to týkalo len tých inteligentných domácností, ktoré by si chceli šetriť na tom, že si budú tú spotrebu energií na základe inteligentného merača regulovať, tak asi s týmto problém nebude. Ale aby sme to urobili plošne, aj na tie citlivé skupiny obyvateľstva, s tým mám problém.

Ako hodnotíte v tomto roku ukončený pilotný projekt podpory kúpy malého obnoviteľného zdroja domácnostiam, známy ako Zelená domácnostiam?

Považujeme ho za úspešný projekt. Slovenské domácnosti sa o obnoviteľné zdroje energie zaujímajú predovšetkým preto, že chcú znižovať náklady na vykurovanie, ohrev vody alebo elektrinu. Mohli požiadať o poukážky, ktoré pokrývajú maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku a montáž, vrátane skúšok a revízií. Záujem za posledné tri roky bol mimoriadne vysoký. Slovenská inovačná a energetická agentúra vyhlásila takmer 30 kôl podávania žiadostí a podľa odhadov bude od začiatku projektu nainštalovaných takmer 18 a pol tisíc zariadení v hodnote 41 miliónov eur. Týka sa to takmer 7 tisíc domácností, skoro 3 600 fotovoltických systémov, 2 600 kotlov na biomasu a viac ako 5 200 tepelných čerpadiel. Zaregistrovalo sa skoro 700 aktívnych dodávateľov! Vďaka projektu sa zvýšil celkový inštalovaný výkon zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku o 141 megawattov. Budeme naďalej tento projekt podporovať.

Čiže od budúceho roka sa môžu domácnosti znova tešiť na štátnu podporu pri kúpe malého obnoviteľného zdroja?

Prvá fáza je za nami, s plným 100-percentným čerpaním prostriedkov. Od nového roka bude pokračovanie. Rozpočet bude ešte väčší, a to 48 miliónov eur a do roku 2023 by sme mohli podporiť ďalších 25 tisíc domácností mimo bratislavského samosprávneho kraja. Veľmi sa z toho teším a verím, že záujem bude pokračovať.

Vláda prijala materiál o zrušení všeobecného hospodárskeho záujmu pri výrobe elektriny z uhlia. Ako sa vám podarilo presvedčiť o tomto kroku svojho predsedu strany, ktorý počas svojho premiérovania o tom nechcel nikdy počuť?

Máme s predsedom dlhodobú debatu o rôznych ekonomických veciach. Pri racionálnej debate, ktorú my vedieme, tak máme aj argumenty. Máme dlhé debaty. Naozaj v tomto prípade ideme systémom, že sa ideme postarať o ľudí na hornej Nitre. Zároveň hovoríme, že ukončenie dotácie výroby elektriny z uhlia neznamená, že tí baníci nemôžu ťažiť ďalej. Ak si nájdu odberateľov na trhových princípoch, tak môžu fungovať ďalej. Akurát štát to už nebude ďalej dotovať a tak to bude pre nich ťažšie. Čiže toto bol súbor všetkých argumentov, o ktorých sme sa rozprávali a dohodli sme sa, že to urobíme tak, ako to schválila vláda. Výsledok máte na stole.

Nedal sa takýto krok urobiť už skôr, čím by sa spotrebitelia elektriny odbremenili o platenie dotácií na ťažbu uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny?

Zrušenie podpory ťažby uhlia bude mať veľký sociálno-ekonomický vplyv na región hornej Nitry. Boli obdobia, kedy bane boli jediným zamestnávateľom v regióne. To nie je také jednoduché prísť a povedať, že rušíme takúto podporu. V roku 2015 (rok, kedy sa predĺžil všeobecný hospodársky záujem do roku 2030 – pozn. red.) bola nezamestnanosť na hornej Nitre niekde na úrovni 10 %. Opozícia, ktorá hovorí o iných termínoch sa pozerá na to optikou roka 2018, kedy je nezamestnanosť na hornej Nitre niekde na úrovni piatich percent. Naozaj, zahrávať sa s tým, že štyri tisíc baníkov pošlete na ulicu, to sú veľmi závažné rozhodnutia. Vláda SR má aj zodpovednosť. To nie je tak, že tu niekto z opozičných lavíc začne vykrikovať a za nič nenesie zodpovednosť. Vy musíte ten región na to pripraviť. Musíte zabezpečiť prácu, teplo, elektrinu pre daný región. Hovoriť len o tom, že treba zavrieť bane, lebo sa všetci na to skladáme, to je, no viete…

Čiže rok 2023 je už podľa vás reálny preto, aby sa zrušil všeobecný hospodársky záujem.

Tento rok je nastavený aj z technicko-energetických dôvodov na najskorší termín, ktorý je realizovateľný. Na to, aby sme vedeli na hornej Nitre bezpečne zásobovať nielen obyvateľov, ale aj priemysel elektrinou musíme zabezpečiť modernizáciou trafostanice v Bystričanoch. Ta realizácia bude niekde na prelome rokov 2021 a 2022. Po skúšobnej prevádzke budeme môcť až potom s istotou vypnúť novácku elektráreň, pretože budeme vedieť dostávať elektrinu aj z iných uzlov bez toho, aby sme neohrozili bezpečnosť dodávok. Taktiež po roku 2023 by bolo potrebné do tepelnej elektrárni v Novákoch investovať nové zdroje, a k tomu sa už asi nedostaneme. Zároveň treba pre región zabezpečiť dodávku tepla, pretože popri výrobe elektriny vyrába tepelná elektráreň aj teplo.

Poďme k inej ako energetickej téme. Koľko investorov sa vám podarilo v roku 2018 prilákať na Slovensko?

V roku 2018 uzatvorilo ministerstvo hospodárstva spolu s agentúrou SARIO 34 investičných projektov, ktoré majú potenciál vytvoriť približne 4 850 nových priamych pracovných miest a sumárna výška investícií by mala dosiahnuť skoro 350 miliónov eur. Až v 19 prípadoch išlo o zriadenie nových prevádzok a v 15 prípadoch o expanzné projekty. Okrem toho investície spravidla vyvolajú aj nepriame investície a nepriamu tvorbu pracovných miest. V automobilovom priemysle je to dokonca až 1:5 a viac.

Prídu investori aj na východ Slovenska?

V okresoch východného Slovenska agentúra SARIO a ministerstvo úspešne ukončili v roku 2018 jedenásť investičných projektov, z toho až osem v najmenej rozvinutých okresoch. V okresoch stredného Slovenska pätnásť projektov, z toho sedem v najmenej rozvinutých okresoch. Čiže 76,5 % podporených projektov smeruje na východ a stred Slovenska.

Viackrát ste vo funkcii ministra zopakovali, že chcete prilákať investorov najmä s projektami s vyššou pridanou hodnotou.

Výsledkom intenzívneho úsilia je dvanásť úspešne ukončených investičných projektov s vyššou pridanou hodnotou. Uzavreté investície majú výrazný exportný potenciál, keďže značná časť produkcie a služieb sa bude vyvážať, respektíve poskytovať najmä mimo územia Slovenska. Začiatkom roka 2018 sa podarilo v parlamente presadiť dôležitý nový zákon o regionálnej investičnej pomoci. Novou legislatívou sme reagovali na aktuálne výzvy a trendy v tejto oblasti. Nanovo sme nastavili filozofiu investičnej pomoci tak, aby sme mali v rukách legislatívny nástroj, ktorý nám pomôže pri znižovaní regionálnych rozdielov a smerovaní investičnej pomoci predovšetkým do najmenej rozvinutých okresov na stredom a východnom Slovensku. Týmto zákonom sme súčasne definitívne ukončili obdobie takzvanej montážnej dielne a sústredili sa na budovanie modernej ekonomiky s vysokou pridanou hodnotou. Etapu montážnej dielne máme za sebou, prioritou sa stáva inteligentný priemysel.

Často sú vašimi oponentmi kritizované investičné stimuly, ktoré schvaľuje vláda investorom na návrh ministerstva.

Ministerstvo sa snažilo postupovať v súlade s filozofiou spomínaného zákona už v roku 2017. Na stredné a východné Slovensko pritom smerovalo až 77 % investičnej pomoci, kde vzniklo až 85 % zo všetkých podporených pracovných miest. Päť projektov pritom smerovalo priamo do najmenej rozvinutých okresov. Takže nie je pravda čo tvrdí opozícia, že podporujeme investície najmä na západnom Slovensku.

Ako to vyzerá s investíciami v novom roku?

Stále registrujeme silný záujem investorov o Slovensko. Aktuálne je rozpracovaných približne 70 projektov v hodnote 2,7 miliardy eur. Vzniknúť by mohlo približne 24 tisíc nových pracovných miest. Polovica z nich sa týka priamo najmenej rozvinutých okresov. Na východ by mohlo smerovať až 44 projektov, teda až 63 %. Rokuje sa aj o investíciách veľkého rozsahu, ale aj o investíciách s výskumom a vývojom.

Na čo sa chce ministerstvo sústrediť v najbližšom období?

Zameriame sa na elektromobilitu. Vláda bude v novom roku rozhodovať o akčnom pláne, ktorý obsahuje konkrétne opatrenia, ako k tomu pristúpime. Chceme zvýhodniť elektromobily v doprave, mali by mať napríklad vlastné ŠPZ, ale najmä plánujeme podporiť infraštruktúru pre elektromobilitu. So Združením automobilového priemyslu sme urobili projekt, kde sme podporovali nákup elektrických vozidiel. Ten trh však nereaguje natoľko plasticky. To znamená, že ceny elektromobilov sú stále vysoké a ani dotácia 5 tisíc eur nemala nejaký zásadný motivačný rozmer. Hoci treba dodať, že aj vďaka nej počet elektromobilov percentuálne u nás v porovnaní s minulosťou významne stúpol. Ideme teraz grantovou schémou podporiť mestá a obce pri výstavby nabíjacích staníc.

Pripravujete pred parlamentnými voľbami (marec 2020 – pozn. red.) ešte nejaké legislatívne zmeny v energetike?

Aktuálne nie. My sme väčšinu z plánovaných zásadných zmien zvládli v roku 2018 a 2017. Niektoré nové zákony však bude treba uviesť do života, ako napríklad OZE. Nový rok už bude viac volebný, takže reálny záujem o presadenie zákonov, alebo iných dôležitých zmien bude tak do júna a potom sa už budú všetci sústreďovať na predvolebnú kampaň.

Témy

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Uhlie bane

Uhlie pomaly končí, tvrdí analytička

26. marca 2019 Elektrina, Aktuality

Útlm výroby uhoľnej energie sa výrazne prejavuje aj na cene komodity. Kým v januári 2011 cena uhlia dosahovala 139 amerických dolárov za metrickú tonu, v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 90 dolárov.

Odporúčame