Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

ROZHOVOR: Pri diskusii o ťažbe uránu je veľká schizofrénia

Boris Bartalský Ludovika Energy
Konateľ spoločnosti Ludovika Energy Boris Bartalský je prekvapený z krokov štátnych orgánov v súvislosti s predĺžením lehoty prieskumného územia. SITA

Opoziční poslanci za SDKÚ-DS navrhujú plošný zákaz ťažby uránu na Slovensku. O tom, prečo tomu tak je, sme sa rozprávali s geológom Borisom Bartalským, manažérom spoločnosti Ludovika Energy, ktorá realizuje geologický prieskum na viacerých ložiskách uránu na Slovensku.

Poslanci SDKÚ-DS aktuálne navrhujú uzákoniť plošný zákaz ťažby uránu na území Slovenska. Ako to vnímate?

Po niekoľkoročnom geologickom prieskume, ktorý nadviazal na práce z minulosti si dovoľujem povedať, že uránové zrudnenie predstavuje náš najvýznamnejší zdroj energie. Niekdy mám však pocit, že Slovensko nemá v dnešnej nie ľahkej dobe inú tému, ako si samo sebe zakázať využiť tento zdroj. Ja chápem, že je jednoduchšie niečo zakazovať, ako niečo tvoriť, je ľahšie byť proti niečomu ako byť za niečo, avšak ak zákaz je hlavnou témou pre politikov, tak je to len populizmus. Na jednej stane opoziční poslanci iniciovali mimoriadne rokovanie Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ktoré zaviazalo ministra hospodárstva Tomáša Malatinského zabezpečiť energetickú bezpečnosť Slovenska najmä vo vzťahu k jadrovému palivu. Na druhej strane iní opoziční poslanci navrhujú uzákoniť plošný zákaz ťažby uránu na území Slovenska.

Je na Slovensku nejaký projekt v takom štádiu, aby sa v krátkom čase žiadalo o povolenie k ťažbe?

Na Slovensku nie je v súčasnosti žiaden projekt tak ďaleko, aby v priebehu niekoľkých rokov požiadal o povolenie k ťažbe. Projekt na Kuriškovej, ale aj projekt Novoveská Huta, to sú dve oficiálne registrované ložiská, sú stále v štádiu geologického prieskumu a zatiaľ nebola ani na jednom vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti. A to už nehovoriac o tom, či a kedy sa vôbec pristúpi k povoľovaciemu procesu. Veď keby k povoleniu niekedy na nejakom projekte v budúcnosti prišlo tak verejnosť, aj páni poslanci, majú možnosť zapojiť sa do diskusie v rámci EIA, ako aj iných stupňov povoľovacích procesov.

Myslíte, že nedôverujú súčasnému povoľovaciemu procesu?

Máme povoľovací proces, ktorý ide výrazne nad rámec európskych smerníc, sme pápežskejší ako pápež, ako sa zvykne hovoriť. Ak vidia politici problém v ťažbe suroviny, bez toho, že si počkajú na odpovede, či sa dá ťažba realizovať bez zásahov do krajiny, bez rizík pre životné prostredie, je to čistý populizmus. Preto ten návrh chápem len v súvislosťou s voľbami. V prvom rade by si mali uvedomiť, že na Slovensku nemáme žilný typ mineralizácie s čistým uraninitom ako to bolo napr. v Jáchymove, ale vtrúseninovú mineralizáciu v hornine. Pre jednoduchosť a názornosť im uvediem, že u nás sa v 200 jednotkách horniny nachádza len jedna jednotka uránu. Z toho vychádza aj pomerne nízka prírodná rádioaktivita rudy. Politici chcú zakázať prieskum, ťažbu prírodného materiálu v krajine ako je Slovensko, ktoré má medzi krajinami OECD druhý najvyšší podiel výroby elektriny z jadra na obyvateľa, to znamená že máme aj druhú najvyššiu spotrebu uránu na obyvateľa.

Ako riešiť túto situáciu, ak by sa skutočne zakázala ťažba uránu?

Bojovníci proti uránu, vrátane politikov, by mali v takomto prípade odpovedať aj na otázku, či sú za okamžité zavretie jadrových elektrární a ich nahradenie niečím iným. A samozrejme predložiť príslušný zákon, ktorý by povedal, že povedzme do 10 rokov, nahradíme jadrové elektrárne niečím iným. Ja sa však pýtam, čím by sme ich nahradili? Paroplynovými elektrárňami? Plyn dovážame stále z Ruskej federácie, hoci sa k nám možno dopraví vďaka reverznému toku z Českej republiky. Obnoviteľnými zdrojmi? Fotovoltaika, ale aj iné obnoviteľné zdroje, spôsobili cenový nárast, ktorý robí problém priemyslu aj domácnostiam. Navyše to nie je také jednoduché, spracovatelia dreva vám povedia, aké problémy majú zohnať guľatinu, ktorú je dnes práve vďaka dotáciám výhodnejšie spaľovať, ako z nej robiť nábytok.

Prečo podľa vás otvárajú tému práve v tomto období?

Samozrejme chápem, že pred voľbami do Európskeho parlamentu sa politici snažia dostať do médií, či už zákazom ťažby uránu, alebo prikázaním zabezpečiť energetickú bezpečnosť vo vzťahu k jadrovému palivu. Je len smutné, že v čase, keď po prvej etape geologického prieskumu sme poukázali na význam tohto potenciálneho energetického zdroja pre Slovensko, sa viac venujú tomu zákazu, ako otázke ako zvýšiť bezpečnosť dodávky jadrového paliva využitím vlastnej suroviny. Paradox, alebo možno trošku schizofrénia, je aj to, že tí istí politici, alebo ich strany, sa zúčastňujú na pro-jadrových konferenciách. Rovnako Slovensko je súčasťou iniciatív krajín, ktoré chcú v Bruseli presadiť jadro ako riešenie európskej energetickej bezpečnosti. Aj samotný geologický prieskum sa inicioval v čase keď bola vo vláde strana, ktorej poslanci teraz ten návrh predkladajú. V tom čase sme pritom ako Slovensko nemali skúsenosť s dvoma plynovými krízami, politickým konfliktom s Ruskom federáciou, a ani sme nediskutovali o energetickej bezpečnosti z hľadiska dodávok jadrového paliva pre naše elektrárne.

Musíte však uznať, že politik má chrániť spoločnosť pred ujmou.

Samozrejme, to od nich očakávame. Keby sa preukázali negatívne vplyvy, tak by som chápal, prečo sa strhne masívny odpor a na čelo sa postavia politici. Nechápem však prečo politici stále vymýšľajú podobné marketingové gestá, ako je všeobecný návrh zákazu ťažby v čase geologického prieskumu. Ten návrh je o to viac populistický, keďže už dnes u nás je platné právo veta dotknutých obcí pri povoľovaní, ktorým vedia zastaviť celý projekt. Len pre príklad uvediem, že v prípade ložiska Kurišková, ktoré vzbudilo vášne je to 18 obcí. To znamená, že keď hocijaká obec v okolí s tým nesúhlasí tak sa nemôže vydať kladné stanovisko k ťažbe. Je ešte potrebný aj plošný zákaz? Len pre porovnanie, takýto prísny povoľovací proces vo vzťahu k verejnosti nemajú ani jadrové elektrárne. Filozofia aktuálneho návrhu ťažby uránu vychádza z predpokladu, že projekt ťažby a spracovania nízkoradiaktívneho prírodného materiálu sa apriori nedá spraviť bezpečne, preto treba prebiť právo veta v našom ložisku pri Košiciach 18 obcí ešte niečím silnejším. Mám to chápať tak, že tí istí politici predpokladajú, že ani jadrová elektráreň nemôže byť apriori bezpečná? Že dnešné technológie neumožňujú postaviť ju tak, aby pri dodržaní legislatívnych podmienok mohla fungovať bezpečne? Potom by sa mali začať zaoberať aj touto otázkou.

Možno majú pocit, že nie je dostatočne chránené právo verejnosti.

Ako som už hovoril, právo verejnosti je dnes na Slovensku pri povoľovaní ťažby uránu chránené až nad rámec európskej legislatívy. Okrem EIA tu máme aj zopár európskych unikátov, ktoré sú výsledkom čisto politických a nie odborných rozhodnutí. V roku 2009 Greenpeace v dnes aktivistami toľko zneužívanej petícii žiadal, aby pred určením dobývacieho priestoru museli projekty ťažby uránu prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). S tým nemáme problém, pretože práve EIA by ukázala, či hlbinná ťažba, spracovanie v podzemí bez výstavby povrchového odkaliska má, alebo nemá dopad na životné prostredie. Ak sa preukážu negatívne vplyvy a týmto procesom sa neprejde, celý projekt by skončil. Politici napokon prijali populistickejšiu verziu toho, čo chcel samotný Greenpeace, pretože opäť vyhral politický populizmus nad odbornou diskusiou. Dnes je zavedený ďalší samostatný proces, v ktorom by obce museli súhlasiť s navrhovanou technológiu, a ako som spomenul v prípade Kuriškovej je ich 18. Čiže ak projekt verejnosť neprijme, tak sa jednoducho nedá realizovať. Neviem si predstaviť prísnejšiu legislatívu. Keby bola taká prísna legislatíva pri iných odvetviach priemyslu, tak Vám garantujem, že by sa investori ani nepokúšali žiadať povolenie k výstavbe, či už nejakého závodu, cesty a pod.

Dobre, ale politici musia chrániť občanov možno aj vo vyššej miere ako odborníci.

V posledných týždňoch sme informovali o témach, ku ktorým sa vyjadruje v rozhovore Boris Bartalský, aj na našom portáli. Viac sa dočítate tu:

Prevod práv na prieskum uránu spečatili podpísaním dohody

Bývalí lídri pravice chcú zakázať ťažbu uránu na Slovensku

Myslím, že toto je problém nielen v prípade nášho projektu. Ak politici, ktorí vyštudovali úplne inú oblasť, začnú mať pocit, že rozumejú problematike viac, ako ľudia, ktorí danú oblasť študovali a roky v nej pracovali, tak krajina bude smerovať podľa populistických predstáv politikov. Nech sa spýtajú odborníkov napr. ľudí ktorí pracujú v oblasti ionizujúceho žiarenia ako to v skutočnosti je. Ale tých je jednoznačne menej ako verejnosti a preto je najjednoduchšie naskočiť na populistickú vlnu a viesť sa, dúfajúc, že ich to vynesie až na vytúžené politické miesto. Pokiaľ sa v zdravotníctve, školstve a iných odboroch nebude počúvať hlas vzdelaných odborníkov, tak to bude vyzerať tak, ako to vyzerá. Veda a výskum sa nikam neposunú, a rovnako aj téma prieskumu a ťažby nerastov zamrzne v rovine najväčšieho zla na svete. Pritom je to téma, ktorú riešia všetky vyspelé krajiny, medzi lídrov patria environmentálne bašty ako sú Švédsko a Fínsko. Nedostatok strategických surovín, respektíve ich koncentrácia v regiónoch, ktoré sú nestabilné, je kľúčová otázka bezpečnosti priemyselných krajín. Nehovorím len o energetických surovinách, ale aj surovinách využívaných pri výrobe high-tech zariadení. Mimochodom aj niektoré minerály, ktoré obsahujú strategické prvky vzácnych zemín, ktoré sa využívajú pri high-tech technológiách sú rádioaktívne. Aj toto chcú poslanci zakázať? Pretože návrhom zakazujú ťažbu rádioaktívnych nerastov.

Politici sa však snažia riešiť nedostatok strategických surovín, sám ste spomenuli úlohu pre ministra hospodárstva zabezpečiť alternatívne dodávky jadrového paliva…

Vidíte, tu ja ako geológ, vidím trošku schizofréniu. Na jednej strane všetky politické strany hovoria o podpore využívania jadrovej energie, na strane druhej útočia na geologický prieskum nerastnej suroviny, ktorá by aj v kontexte aktuálnych geopolitických rizík vedela zabezpečiť surovinu pre výrobu jadrového paliva pre Slovensko na 40 a viac rokov. Treba si totiž uvedomiť, že téma bezpečnosti dodávky energetických surovín, nielen jadrového paliva ale aj ropy a plynu, je otázka nie jedného mesiaca v roku 2009 a mesiaca pred voľbami v roku 2014. Energetická politika Slovenska počíta s nárastom objemu vyrobenej energie z jadra. To znamená zvýšenie závislosti Slovenska v tejto oblasti.

Je predsa problém dodávateľa paliva, odkiaľ vezme surovinu nie?

To je síce pravda. Ale ak výrobca paliva nebude mať dostatok suroviny, lebo sa k nej v dôsledku politických či ozbrojených konfliktov v regiónoch ťažby nedostane, komu si myslíte, že bude preferenčne dodávať palivo? Čínskym, britským, iným výrobcom elektriny, ktorí prevádzkujú desiatky reaktorov, a sú teda omnoho väčším klientom a zároveň geopoliticky významnejším partnerom, alebo Slovensku s menej reaktormi a slabou pozíciou na geopolitickej mape sveta? Tu ľudia stále zabúdajú na to, že napríklad aj Ruská federácia nevie pokryť výrobu jadrového paliva z vlastnej suroviny, ale surovinu dováža a tiež kupuje projekty ťažby uránu po celom svete, napríklad aj v Kanade či Austrálii.

Stále je to ale problém dodávateľa, aby zohnal uránový koncentrát na výrobu paliva.

Ak to vnímame veľmi zjednodušene, máte pravdu. V roku 2009, keď prestal tiecť plyn z Ruskej federácie to nebol problém dodávateľa plynu, že sa obmedzovala priemyselná výroba, ľudia mali obavy, či bude v zime čím kúriť. A aj vtedy to nebol problém dodávateľa plynu na slovenskom území. Zmluva hovorila, že plyn má byť doručený na hranicu SR, odkiaľ príde a ako, nás nemuselo zaujímať. Takže strčiť hlavu do piesku a hovoriť, že zabezpečiť surovinu je problémom dodávateľa, je trošku krátkozraké. Pozrime sa za hranice. Maďarsko, ktoré stavia novú jadrovú elektráreň, má záujem znovu otvoriť svoje ložiská uránu. S Českou republikou boli nedávno bilaterálne jednania, kde sa hovorilo aj o otázkach energetiky. Pokiaľ by ťažba a úprava uránovej rudy bola tak nebezpečná pre životné prostredie a zdravie ľudí, tak by vláda ČR nepodporovala ťažbu v Dolnej Rožinke. Tá je neďaleko, asi 15 kilometrov, od športového areálu, kde sa usporadúvajú svetové a európske podujatia v bežeckom lyžovaní a biatlone. Česká vláda sa vyjadrila, že po ukončení ťažby na tomto ložisku uvažujú s otvárkou ďalšieho ložiska Brzkov. Aj tam sú hlasy, že je potrebné ukončiť s ťažbou uránu, ale aj s jadrovou energetikou, ale zatiaľ tam prevažuje rozum nad populizmom. Ako to bude u nás?

Projekt preberá nový investor, austrálska spoločnosť Forte Energy. Čo sa zmení?

Transakcia stále prebieha, preto by som v tomto momente nerád niečo komentoval. Samozrejme aj verejnosť, aj príslušné verejné inštitúcie, budeme informovať o prípadných zmenách hneď, ako to bude možné. V každom prípade sa nič nemení na tom, že geologický prieskum chceme dokončiť. Rovnako, že sa následne v rámci zákonom stanovených podmienok chceme otvoriť širokú odbornú diskusiu, čo hovoríme celý čas. Teda, že moderné baníctvo nie je to, čím ľudí strašia pseudo-aktivisti s politickými ambíciami, keď sa odvolávajú na projekty v krajinách so slabou ochranou životného prostredia napr. v Afrike, či komunistický tábor pre politických väzňov Jáchymov. Mňa ako geológa skôr trápi to, že Slovensko v poslednom období robí všetky kroky k tomu, ako nevyužívať svoje vlastné nerastné suroviny a prestáva sa odborne diskutovať ako to urobiť s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Nepoznám žiadne odvetvie, ktoré dokáže existovať bez nerastných surovín, či už primárne alebo sekundárne. Príkladom populizmu je aj návrh zákonom zakázať využívanie uránových ložisk ako strategickej energetickej suroviny. Čo bude nasledovať ďalej, zakázanie jadrových elektrární, zákaz ťažby štrku, zákaz dopravy, pretože aj doprava zaťažuje životné prostredie.

Je nejaké východisko v riešení danej situácie?

Predovšetkým je nutné zaviesť dialóg medzi odborníkmi a verejnosťou tak, ako je to v iných spoločensky vyspelých krajinách. K dialógu pristupovať predovšetkým s dôverou, že sa daná otázka chce riešiť v prospech všetkých zúčastnených strán s maximálnou ochranou a zabezpečenia zdravého životného prostredia. Nedôvera, hluchota v načúvaní, ignorovanie argumentov nevedie k ničomu dobrému pre celú spoločnosť. Veď nikto nechce mať okolo seba zničenú krajinu. Na Slovensku je veľa politikov, ktorí sa s podporou médií vezú na vlne populizmu. Mali by sa orientovať na témy, v ktorých sú odborníci. Cieľom všetkých by mala byť prosperita štátu a zvyšovanie životnej úrovne. Politické turnaje by si mali nechať na vzájomné diskusie a nezneužívať ich pri riešení hospodárskej a energetickej politiky štátu. Naši politici by sa nemali v parlamente predbiehať v podávaní nezmyselných návrhov, ale verejnosti by mali dávať nádej!

Portál vEnergetike.sk oslovil s otázkami k danej téme aj poslancov za SDKÚ-DS Ivana Štefanca a Viliama Novotného, ktorí do parlamentu predložili návrh zákona zakazujúceho ťažbu uránu na Slovensku. Hneď ako odpovede obdržíme pripravíme pre vás článok s ich stanoviskom.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Dátum 16. mája 2014 11:59

Odporúčame

Zavrieť

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...