Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

ROZHOVOR: Nové mochovecké bloky v sebe skrývajú hrozby

Greenpeace Pavol Široký
Pavol Široký, klimatický kampaniar Greenpeace Slovensko Greenpeace

Na tretí a štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce nie je možné umiestniť všetky požadované bezpečnostné opatrenia, myslí si Pavol Široký z organizácie Greenpeace. V rozhovore nám tiež prezradil, na aké energetické zdroje by sa malo Slovensko zamerať či prečo by sa nemal u nás ťažiť urán.

Prečo vašej organizácii tak prekážajú jadrové elektrárne, keďže je viac ako jasné, že vypúšťajú do ovzdušia menej škodlivín, ako napríklad tepelné zdroje?

V prvom rade si treba uvedomiť, že nie je dobré porovnávať jadrové elektrárne s fosílnymi zdrojmi z hľadiska kvantity emisií a odpadov, ale ich kvality, t.j. vplyvu na životné prostredie a zdravie. Pretože to, čo produkujú jadrové elektrárne, teda pevné, tekuté či plynné izotopy, sa dostávajú do životného prostredia. Tam sa akumulujú a dostávajú sa do potravinového reťazca respektíve do našich tiel a postupne tak môžu spôsobovať viaceré zdravotné problémy. Navyše naše kampane nikdy neboli zamerané v tom štýle, že nechceme jadrové elektrárne a chceme uhoľné elektrárne. Robíme aktuálne aj kampane proti tepelným elektrárňam.

Odhliadnuc od toho, že jadrové elektrárne podľa vás znečisťujú životné prostredie, čo vám ešte na nich prekáža?

Keď to veľmi zjednodušene poviem v súčasnosti už platí, že ide o najdrahší spôsob ako uvariť vodu. Nevieme o žiadnom jadrovom projekte za posledných 60 rokov, ktorý by bol postavený čisto na ekonomickej báze. Čiže všetky projekty boli riešené buď to priamymi štátnymi dotáciami, garanciami za pôžičky, prenesenou zodpovednosťou za likvidáciu jadrových odpadov, alebo formou iných rôznych dotácií. A to je jedno či sa pozrieme na jadrové projekty realizované na východe či na západe. Často politici hovoria, že potrebujeme naše slovenské domáce zdroje na výrobu elektriny, aby sme boli energeticky sebestační. To v prípade našich jadrových elektrární platí len v tej súvislosti, že tá elektráreň je postavená na Slovensku, ale nespaľuje slovenské jadrové palivo. Spaľuje urán, ktorý pochádza z Ruska. Čiže to zase zvyšuje len našu závislosť na dovoze energetických surovín.

Myslíte si, že skladovanie jadrových odpadov je na Slovensku nedostatočné?

Stále nie je doriešená likvidácia vyhoretého jadrového paliva. Tu hovoríme o 200 tisíc rokoch, ktoré potrebujeme na jeho oddelenie od životného prostredia. A toto je problém, ktorý už 60 rokov nevie jadrová energetika riešiť. Tie úložiská, ktoré sú navrhované, sú všetko charakteru dočasného skladovania. Ja jadrovú energetiku veľmi zjednodušene porovnávam so situáciou, ako keby ste vymysleli lietadlo, vzlietli do vzduchu a vo vzduchu rozmýšľali, ako pristanete. V prípade jadrových elektrární sa samozrejme obávame aj menších či väčších rizík v podobe možných jadrových havárií. Keby u nás nastala havária podobná v Černobyle respektíve vo Fukušime, tak to by bol koniec Slovenska.

Bezpečnosť Mochoviec

Hovoríte o možných jadrových haváriách na území Slovenska. Vidíte podobné hrozby aj v súčasnosti dostavovaných dvoch jadrových blokov v Mochovciach?

Určite áno. V prvom rade si treba uvedomiť, že ide o vyše 40 rokov starú sovietsku technológiu. Čiže prezentovať takýto projekt, ako nejakú modernú elektráreň nám pripadá trošku absurdné. To je to isté, ako keby som vám tvrdil, že 40 ročný wartburg, na ktorý vám umiestnim nejaké brzdy z bavoráka a volant z mercedesa, že ide o nové moderné auto. Plus na tento typ jadrových blokov podľa nášho názoru nie je možné umiestniť všetky aktuálne požadované bezpečnostné opatrenia, bez ktorých by napríklad takýto projekt nikdy nedostal povolenie na prevádzku v krajinách západnej Európy.

Tvrdíte teda, že nové mochovecké bloky budú nebezpečnejšie, ako tie v západnej Európe?

Toto nie som schopný posúdiť, pretože sa detailne nevenujem bezpečnosti konkrétnych jadrových elektrární napríklad vo Francúzsku. Ale už len vzhľadom na to, že na nových mochoveckých blokoch nebude umiestnená ochranná železobetónová nádoba takzvaný kontajment, tak tie bloky nebudú bezpečnejšie ako na Západe.

Protest aktivistov Greenpeace proti dostavbe mochoveckých blokov pred budovou Slovenských elektrární
SITA
Myslíte si, že v súčasnosti sa dá projekt dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce z vašej strany ešte nejako ovplyvniť?

My sa snažíme ten projekt ovplyvňovať už veľa rokov. Niekoľko rokov nám prebiehajú súdne procesy. Vlastne, od kedy bol ten projekt nanovo otvorený. Ukázalo sa však, že jadrová energetika má v tejto krajine výsostné postavenie. Účasť verejnosti zasahovať do týchto projektov je na veľmi zlej úrovni. V súčasnosti si už nevieme predstaviť ako „opraviť“ niektoré veci na takmer dokončenom projekte. Zároveň nie sme schopní dostatočne posúdiť kvalitu toho projektu, pretože mimovládnym organizáciám nie sú k dispozícii dokumenty v takej podobe, aby to bolo možné posúdiť. Zákon o prístupe k informáciám ako aj Atómový zákon je zneužívaný v prospech jadrového priemyslu.

Na Slovensku je v plienkach ďalší jadrový projekt. Ide o výstavbu novej elektrárne v Jaslovských Bohunciach. Aká je vaša stratégia v prípade tohto projektu?

Tu platia podobné argumenty ako pri Mochovciach. Myslíme si, že nebude možné realizovať tento projekt bez nejakých výrazných štátnych dotácií. Sme jednoznačne proti tomuto projektu.

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste s nejakým jadrovým projektom v nejakej kompromisnej podobe súhlasili?

Pri súčasnej kvalite technológií, ktoré sa používajú asi ťažko. Existuje totiž stále priveľa bezpečnostných rizík, ktoré nezaručujú, že nebude dochádzať ku kontaminácií životného prostredia, že tam nebude tak výrazné riziko havárií. V neposlednom rade ide aj o nevyriešený problém s jadrovým odpadom. A to nehovorím o tej ekonomickej pointe, lebo tie projekty nefungujú v klasickom princípe voľného trhu, pretože vždy je tam nejaká štátna garancia.

Obnoviteľné zdroje

Myslíte si, že obnoviteľné zdroje majú na Slovensku ešte budúcnosť, keďže ich meno „pokazili“ niektoré firmy, ktoré si z nich urobili iba výhodný biznis?

Treba si uvedomiť, že podľa nášho názoru na viacero obnoviteľných zdrojov je ešte stále vedená účelová dezinformačná kampaň. Ak narážate na tie vyššie výkupné ceny elektriny pre veľké slnečné elektrárne, ktoré dostali niektoré konkrétne finančné skupiny, tak to nie je problém obnoviteľného zdroja ako takého, ale nastavenia systému. Tu jednoznačne zlyhali zodpovedné štátne orgány, ktoré platíme zo svojich daní.

Sú podľa vás všetky v súčasnosti známe obnoviteľné zdroje pre Slovensko prospešné? Je napríklad výhodné na Slovensku stavať veterné elektrárne?

Určite aj veterná energia má význam na Slovensku. Na Záhorí, na Podunajskej nížine či vo Východoslovenskej kotline sú územia, na ktorých má určite význam stavať veterné elektrárne. My si myslíme, že veterné elektrárne by do roku 2030 mohli na Slovensku vyrábať 10 % z konečnej spotreby elektriny. To nie je žiadne prehnané číslo. Ako však dobre viete, zatiaľ má výstavba veterných elektrární stopku od prenosovej sústavy.

Ako sa staviate k malým vodným elektrárňam ako k jednému z obnoviteľných zdrojov?

V princípe podporujeme rozvoj malých vodných elektrární, ale v súčasnej dobe vzhľadom na rozvoj vodnej energie, ktorý prebehol v posledných desaťročiach, podporujeme v podstate už len také projekty, pri ktorých nie je nutné preradiť tok. Hlavne kvôli výrazným zásahom do životného prostredia. Napríklad, čo sa deje na Hrone, tak to nie je úplne šťastný spôsob využívania malých vodných elektrární. Určite by bolo dobré lepšie nastaviť podmienky garantovanej výkupnej ceny, čo sa týka kvality projektov a jeho udržateľnosti. Podpora by sa mala zamerať na mikroelektrárne, pri ktorých nie je nutné preradzovať toky. Určite nepodporujeme výstavbu veľkých vodných zdrojov.

Keď si to zhrnieme tak podporujete výstavbu veľkých slnečných elektrární, malých fotovoltaických panelov na domoch, výstavbu veterných elektrární a výstavbu malých vodných elektrární v rozumnej miere. A čo taká biomasa?

Pri každom obnoviteľnom zdroji treba posudzovať o aké projekty ide, čo sa bohužiaľ dosť často nedeje. Pri biomase je dôležité hlavne využívať odpady, či už z drevospracujúceho priemyslu, z potravinárskeho priemyslu. Treba sa zamerať na využívanie nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy na pestovanie rýchlorastúcich drevín. Treba hlavne zabrániť tomu, aby boli možné výnimky ťažby biomasy z chránených území. Za veľmi absurdné považujeme spoluspaľovanie biomasy a uhlia, čo sa deje v tepelných elektrárňach vo Vojanoch a v Novákoch. Je to veľmi neúčinné a neefektívne. Potrebujete tam obrovské množstvá biomasy a spôsobuje to nedostatok biomasy v horských regiónoch, kde by sa mala biomasa využívať primárne, keďže ide o lokálny zdroj.

Vedeli by ste si predstaviť, že by sa na Slovensku úplne odstavili jadrové elektrárne, tepelné elektrárne a všetky tieto zdroje by sme nahradili obnoviteľnými zdrojmi?

Určite to nie je možné z roka na rok, ale vieme si to predstaviť. Nemyslíme si, že je to nereálne, lebo vidíme už nejaké príklady v iných krajinách.

Aký energetický mix by bol pre vás prijateľný? Prostredníctvom akých zdrojov by sme mali teda vyrábať elektrinu na Slovensku?

To čo navrhujeme a čo si myslíme, že by mohlo byť reálne približne do roku 2030, by sme mohli mať 50 až 60 % elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zvyšok by mohli vyrábať elektrinu pre nás prijateľné paroplynové cykly, ktoré vyrábajú elektrinu prostredníctvom zemného plynu. Keď porovnávame paroplyn, uhlie a jadro, tak z hľadiska životného prostredia a v budúcnosti aj z ekonomického hľadiska, sú najvýhodnejšie práve paroplynové elektrárne.

Ťažba uránu

Ako sa pozeráte na projekt možnej ťažby uránu na Slovensku?

Vzhľadom na to, že akým spôsobom prebieha ťažba uránu respektíve aké technológie sa na to používajú, tak je to pre nás neprijateľné. Hlavne v takej malej krajine, ako je Slovensko. Sú tam veľké riziká ovplyvnenia zdrojov podzemných vôd, turistických regiónov. Pri týchto projektoch sú environmentálne problémy.

Na jednej strane hovoríte, že výstavbou jadrových elektrární zvyšujeme svoju závislosť na dovoze jadrového paliva z Ruska a na druhej strane bojujete proti ťažbe uránu na Slovensku.

Nevieme si predstaviť, že budeme ignorovať vážne poškodzovanie zdravia a životného prostredia, len aby mali naše jadrové elektrárne jadrové palivo. Druhou vecou je, že by sme si nemali myslieť, že keď budeme ťažiť u nás urán, že budeme vedieť z neho vyrobiť aj jadrové palivo. Mať zariadenie na výrobu jadrového paliva je v podstate mať zariadenie na výrobu bômb.

Prieskum územia v lokalite Kurišková
ludovika-energy.sk
Tu nejde ani tak o priamu výrobu jadrového paliva na Slovensku, ale mohli by sme sa napríklad s ruským výrobcom paliva dohodnúť na nižšej cene jadrového paliva pre naše atómové elektrárne, keďže my by sme im dodávali urán vyťažený u nás.

Teoreticky je to možné, ale je to málo pravdepodobné. Prečo by sa mali s nami Rusi dohodnúť, že nám budú predávať palivo za menej peňazí, ako predávajú iným krajinám?

Možno preto, že máme v podzemí kvalitný urán.

Tak to si viem ťažko predstaviť, keď to porovnám s kvalitou uránu, ktorý majú z Kazachstanu alebo z Austrálie.

Firma Ludovika Energy, ktorá aktuálne vykonáva prieskum výskytu uránu pri Košiciach tvrdí, že by urán v lokalite Kurišková ťažila v podzemnej bani s minimálnym prejavom na povrchu a urán by bol extrahovaný pri použití zásaditého procesu, a nie kyselinového. Ani tak by ste nesúhlasili s ťažbou uránu?

Priznám sa, že raz som videl prezentáciu investora na jednej konferencii. Technicky je to predstaviteľné, ale neviem si predstaviť, že by to bolo pre nich ekonomicky prijateľné. Okrem toho, nikdy sme nehovorili, že sme vyslovene proti kyselinovej ťažbe, vieme, že o túto technológiu veľmi pravdepodobne nepôjde. V každom prípade oficiálny projekt ešte nebol predstavený. Keď sa tak stane, môžeme sa k tomu vyjadriť. Dovtedy rôzne predstavy o technológii považujeme len za dohady a teoretizovať nemá zmysel.

Prečo by podľa vás Slovensko nemalo využívať svoje nerastné bohatstvo?

Greenpeace nikdy nebol, a ani nie je všeobecne proti využívaniu nerastného bohatstva na Slovensku. Toto nie je pravda. Pokiaľ budú dodržané environmentálne princípy, princípy ochrany zdravia nech sa páči. Nech sa nerastné bohatstvo využíva. Máme však problém s nebezpečnými projektmi, ako sú ťažba zlata s následným použitím kyanidu alebo ťažba uránu.

Ropovod do Rakúska

Poďme ešte k projektu výstavby ropovodu z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu. Bol by pre vás tento projekt v nejakej podobe prijateľný?

Prísť o pitnú vodu len preto, aby mal niekto biznis s ropou nám pripadá absolútne absurdné. Tu musí byť jednoznačne nadradená pitná voda nad ropou. Či už by ten ropovod išiel cez Žitný ostrov, alebo chránené územia Malých Karpát, alebo cez husto osídlené územie, toto sú všetko dôvody, pre ktoré nemôžeme tento projekt podporiť. Nehovoríme, že nejaká trasa ropovodu by pre nás nebola prijateľná, ale z tých, čo boli doteraz zverejnené, nemôžeme súhlasiť ani s jednou.

Ak bojujete proti tomuto projektu, prečo napríklad nežiadate „vypnutie“ Slovnaftu, ktorý leží na zásobách pitnej vody a jeho infraštruktúra určite nemá také technické prednosti, ako by mala infraštruktúra nového ropovodu?

Snažíme sa riešiť energetiku tak realisticky, aby sme boli schopní čo najrýchlejšie sa vzdialiť od fosílnych palív, lebo skôr či neskôr nám zásoby ropy, plynu a uhlia dôjdu. Nie sme utopisti a uvedomujeme si, že robiť nejakú kampaň proti rafinérií, keď celá spoločnosť je na jej produktoch v súčasnosti závislá, by bolo absurdné.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor Martin DargajDátum 19. februára 2014 12:25

Odporúčame

Zavrieť

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...