ROZHOVOR: Jadrový projekt v Bohuniciach možno zamrazíme

27. decembra 2016 11:23
Martin Dargaj

S ministrom hospodárstva Petrom Žigom sme sa okrem iného rozprávali o dostavbe Mochoviec, o novom projekte jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, o budúcnosti ropovodného projektu Bratislava-Schwechat, či o reforme v tarife za prevádzkovanie systému, ktorá negatívne ovplyvňuje ceny elektriny.

Ministerstvo hospodárstva
Minister hospodárstva Peter Žiga SITA

Čo hovoríte na dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce, ktorá sa stále predražuje a predlžuje?

Zdá sa mi, že dostavba tretieho a štvrtého bloku začína byť problémom pre Slovenské elektrárne pre ich budúce hospodárenie. Vnímame to tak, že tie úvery, ktoré súvisia s dostavbou, negatívne ovplyvňujú ekonomické výsledky firmy. Ja verím, že v priebehu januára sa podarí zorganizovať stretnutie na úrovni akcionárov. Chcem počuť predstavy či už Enelu alebo EPH a nového manažmentu, ako ďalej.

Bude teda štát zastupovaný ministerstvom hospodárstva za schválenie nového rozpočtu dostavby Mochoviec, ktorý sa má navýšiť o 800 miliónov na 5,4 miliardy eur?

Na to, aby sme mohli schváliť či už nový rozpočet, alebo nové termíny dokončenia tretieho a štvrtého bloku je potrebné, aby sme tie rokovania nerobili na úrovni manažmentu firmy, ale na úrovni akcionárov. Pretože sa tu dostávame do pozície, kedy sa už piaty či šiestykrát navyšuje rozpočet a piaty alebo šiestykrát predlžuje termín. A toto je pre mňa neprijateľné. Štát, ktorý má 34-percentný podiel v Slovenských elektrárňach, ale nemá manažérsku kontrolu, je postavený niekde ku stene a môžeme len konštatovať, že sa tam niečo deje. Chceme však už byť aktívni čo sa týka valného zhromaždenia a využiť to právo, ktoré máme ako 34-percentný akcionár. Chceme počuť záväzky Enelu, či to má byť posledné navyšovanie alebo nie, či to má byť definitívny termín dostavby.

Veríte argumentom zo strany Slovenských elektrární, resp. talianskej skupiny Enel, ktorá je za dostavbu zodpovedná, ktorými obhajujú predražovanie a predlžovanie dostavby? Podľa ich tvrdení za to môže najmä prísnejšia implementácia bezpečnostných opatrení.

Niečo je na tom pravda, niečo je zlá organizácia práce, niečo je podľa mňa to, že niektoré práce sa robili na viackrát. Nevidím do toho tak hlboko, ale má to podľa mňa súvis s organizáciou práce. Enel jednoducho nemal skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární.

Veríte tomu, že sa Mochovce dostavajú?

Tretí blok je už dostavaný na zhruba 94 %. Sme tu už dosť ďaleko, aby sme to nedokončili. V nových blokoch je nainvestovaný veľký balík peňazí. Keby sme bloky nedostavali tak aj to by malo veľký vplyv na hospodárenie Slovenských elektrární. To znamená, že dostavať ich asi budeme musieť. Otázka je, koľko to ešte bude stáť, a ako dlho to bude trvať.

Je podľa Vás potrebný projekt výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorý má na starosti štátny JAVYS s českým ČEZ-om?

Viete, že výstavba takej jadrovej elektrárne trvá desať možno pätnásť rokov. Vieme, že životnosť jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach bude do roku zhruba 2035. Musíme sa tak pripraviť na to, aby sme ju vedeli nahradiť nejakým iným zdrojom.

Takže plánujete na tomto jadrovom projekte naďalej pracovať?

Keď sa rozhodlo vo vláde v roku 2009 o tomto projekte, jeho návratnosť bola vďaka drahšej elektrine na svetových trhoch úplne inde ako je dnes. My v tejto chvíli konzultujeme s českou stranou, so spoločnosťou ČEZ, ako sa postaviť k tomuto projektu. Možno bude tento projekt na čas zmrazený a počkáme si na lepšie ceny elektriny, aby mal aj návratnosť. Nemôžeme predsa robiť projekt, ktorý nemá ekonomickú návratnosť. V roku 2020 už môžu byť ceny elektriny úplne inde, a taktiež môže zlacnieť aj technológia.

V minulosti sa o projekt zaujímali Rusi či Číňania. Konkrétnejší bol záujem ruského Rosatomu, ten si to však nakoniec rozmyslel, keď mu vláda Roberta Fica dala jasne najavo, že mu neschváli garanciu výkupnej ceny elektriny. V súčasnosti sa o vstup do projektu niekto zaujíma?

Ten stav na trhu aký v súčasnosti je, predurčuje, že záujem o vstup nového investora do projektu neevidujeme. Keďže sme sa vyjadrili, že garanciu výkupnej ceny elektriny nedáme, tak to nemá ekonomický základ pre akéhokoľvek nového investora.

Ceny elektriny stále trápia najmä priemyselných odberateľov. Avizovali ste, že v cenách chcete urobiť poriadok. Môžete prezradiť aké zmeny v budúcom roku chystáte? Ako plánujete naložiť napríklad s tarifou za prevádzkovanie systému?

Uvedomujeme si, že táto tarifa môže vytvárať niektorým podnikateľským subjektom problémy. Preto sme sa rozhodli, že by sme to chceli nejakým spôsobom zreformovať. V tejto chvíli vám však nepoviem ako, pretože nechcem diktovať veci od stola. My ako ministerstvo pripravíme tri-štyri návrhy, o ktorých budeme diskutovať s odborníkmi, s energetickými firmami ako aj s poslancami Národnej rady SR. Návrh, ktorý vzíde z tej diskusie bude výsledkom kompromisu, na ktorom sa budeme musieť dohodnúť.

V minulom volebnom období sa hovorilo o vzniku akéhosi štátneho energetického holdingu, ktorý by zastrešoval všetky štátne podiely v energetických firmách, a ktorý by mal dostatočnú silu na to, aby si vedel požičať na spätné odkupovanie sprivatizovaných akcií v energetike. Je tento holding ešte reálny?

Osobne si myslím, že tie kľúčové energetické podniky by mali byť v rukách štátu. A vždy, keď bola príležitosť sme úlohu štátu v týchto podnikoch posilnili, ako v prípade Transpetrolu či SPP. Naďalej si myslím, že toto by mal štát robiť, a či to bude robiť prostredníctvom napríklad štátnej SPP alebo na to vytvorí nejaký špecializovaný holding to by som v tejto chvíli neriešil. Keď uvidíme, že je potrebné vytvoriť holding, tak holding vytvoríme. V tejto chvíli sa tým nejako operatívne nezaoberáme, ale nepovedal by som, že je to mŕtva vec. V súčasnosti však vieme cez štruktúru SPP využiť pozíciu, že by sme vedeli vstupovať do predaja energetických podielov.

Máte informácie, že by nejaký zahraničný investor chcel zo slovenského energetického podniku odísť, a tým pádom by si mohol štát posilniť postavenie v danej spoločnosti?

Nič podobné sa nám v tejto chvíli nedostáva na stôl. Nemáme informácie, že by nejaký investor uvažoval nad predajom svojho energetického podielu.

Ako bývalý minister životného prostredia ste boli priamo pri prevzatí kontroly štátu nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo. Stojíte si za týmto krokom aj napriek tomu, že Vodohospodárska výstavba, ktorá ju v súčasnosti prevádzkuje, menej zarobila ako keď gabčíkovskú elektráreň nemala vo svojom portfóliu?

Pri privatizácii Slovenských elektrární došlo k niečomu, čo bolo bezprecedentné. Bolo prenajatá vodná elektráreň v Gabčíkove mimo právny systém. Jednak bolo povedané, že takýto zdroj by sa nemal prenajímať a jednak nebolo na to transparentné verejné obstarávanie. Preto sme vyhrali všetky súdne spory. Myslím si, že rozhodnutie prevziať Vodnú elektráreň Gabčíkovo bolo veľmi správne. Minulý rok nebola dostatočne vysoká cena elektriny, to znamená, že tie tržby trochu poklesli, a nebolo dostatok vody v Dunaji. Ja by som sa nikdy nepozeral na hospodárenie takýchto výrobných zariadení cez prizmu jedného roka. Môžeme hovoriť o troch až piatich rokoch, kedy sa vám ukáže ten obraz, aký to má potenciál, koľko elektriny to dokáže vyrobiť, akým spôsobom to vie stabilizovať elektrizačnú sústavu. Zároveň to generuje pracovné príležitosti a všetko čo s tým súvisí. Takže ja si myslím, že ten krok bol správny.

Ako to vyzerá s projektom výstavby ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom? Je tento projekt ešte reálny?

Pri rope nie je až taká zásadná diverzifikácia trás ako napríklad pri plyne, keďže ropa sa dá dovážať aj v cisternách či tankeroch. Určite by bolo dobré mať prepojenie s rakúskym Schwechatom. Otázka však znie, koľko cez ten ropovod vieme doviesť reverzom napríklad do Slovnaftu. Druhou otázkou je, že nemám záujem riešiť niečo proti čomu je verejnosť. Jednoducho ak verejnosť nechce, aby ropovod šiel cez Bratislavu, tak sa musia nájsť nejaké alternatívne trasy. A keď sa nenájdu, tak asi ten ropovod nebude. Ale v tejto chvíli ešte nie sme tak ďaleko, či ten ropovod bude alebo nie. Hľadáme alternatívne trasy, respektíve hľadáme komunikáciu s verejnosťou, tak aby nebol znížený ich komfort.

Poďme od energetiky k iným témam. Môžete už dnes prezradiť nejaké nové investície, ktoré sa plánujú realizovať na Slovensku v blízkom čase?

Prezrádzať mená nových investorov vopred môže rokovania zásadne skomplikovať, čo určite nechcem. Môžem však prezradiť, že v tomto roku sme zaznamenali za posledných päť rokov najväčší prírastok zahraničných investícií. Tento rok máme zrealizovaných 29 projektov v objeme 930 miliónov eur vďaka ktorým vznikne 7 500 nových pracovných miest. Neboli to už len investície do automobilového priemyslu, ale aj do centier služieb, kde má Slovensko veľký potenciál.

Koľko máte investičných projektov rozpracovaných?

V tejto chvíli máme rozpracovaných 66 projektov. Celkový objem investícií, ktoré by sme za aktuálnych a ideálnych okolností mohli na budúci rok dotiahnuť je 1,8 miliardy eur. Hovoríme tu o vytvorení 24 tisíc nových pracovných miest. Samozrejme očakávame, že všetkých 66 projektov sa nám nemusí podariť dotiahnuť, lebo jednak asi nebudeme vedieť vyjsť v ústrety všetkým, čo sa týka investičných stimulov a jednak investori sa rozhodnú pre inú krajinu.

Akú má Slovensko pozíciu pri lákaní nových investícií zo zahraničia?

Z hľadiska konkurencieschopnosti je na tom Slovensko veľmi dobre. Zásadné súboje o investície s okolitými krajinami vyhrávame. A nie je to len o výške platov. Je to o celkovom vnímaní Slovenska zo strany investorov. Veľkým vyznamenaním pre krajinu je, že zhruba 50% zo všetkých nových investičných projektov sú projekty už u nás etablovaných investorov, ktorí plánujú svoju výrobu na Slovensku rozšíriť. Sú dokonca zahraniční investori, ktorí odišli zo Slovenska niekde inde, a po rokoch sa vrátili, lebo zistili, že máme lepších a šikovnejších ľudí.

Ako potom vysvetlíte fakt, že každý oponent vlády kritizuje podnikateľské prostredie na Slovensku?

Ide o klasický folklór. My ako vláda sa nemusíme chváliť či je tu dobré alebo zlé podnikateľské prostredie. Každý investor je súkromný a ten si hľadí, či prostredie do ktorého ide podnikať bude pre neho ekonomicky výhodné. Ja však nehovorím, že tu nie sú veci, ktoré by sa nedali vylepšiť. Treba vychytať muchy a pre podnikateľov ešte zjednodušiť administratívu.

Aké máte najväčšie plány v budúcom roku?

Tým, že sme mali predsedníctvo v EÚ, tak sme naozaj niektoré veci neriešili, lebo boli vyťažené ľudské kapacity a chýbal potrebný čas. V rámci energetiky určite budeme riešiť tarifu za prevádzkovanie systému, chceme sa venovať plynovodnému projektu Eastring, máme rozpracovanú dohodu s Maďarskom na prepojenia elektrizačnej sústavy, ktoré sú na stole už dlhé roky. Chceme zjednodušiť administratívu a tým ešte vylepšiť podnikateľské prostredie, chceli by sme ďalej pracovať na strategických projektoch ako sú strategická politika a surovinová politika. Budeme sa intenzívne venovať investíciám. Možno sa pozrieme na zákon o investičných stimuloch, ktorý by mal zohľadniť, že nechceme mať zo Slovenska montážnu dielňu, ale chceme pridanú hodnotu a to aj v regiónoch mimo západného Slovenska.

 

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?