Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

ROZHOVOR: Ceny tepla by sme nemali vnímať emocionálne

Miroslav Obšívaný SZVT
Predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný vEnergetike.sk

Domácnosti pocítia pokles nákladov za teplo. O cenách tepla, spotrebe tepla, budúcnosti centrálneho zásobovania teplom ako aj o budúcnosti samotných výrobcov tepla sme sa zhovárali s predsedom Slovenského zväzu výrobcov tepla MIROSLAVOM OBŠIVANÝM.

Ministerstvo hospodárstva SR na základe vašich informácií zverejnilo, že sa spotrebitelia nemusia obávať zvyšovaniu budúcoročných cien tepla. Niekde dokonca môže teplo aj zlacnieť. Za čo tomu vďačíme?

Ministerstvo podľa našich informácií komunikovalo klesajúce náklady domácnosti na teplo. Súvisí to s trendom poklesu spotreby energií, ktorý je výsledkom realizácie opatrení zvyšujúcich energetickú efektívnosť, a to ako u spotrebiteľov, tak aj u dodávateľov. Aj vďaka realizácii týchto opatrení zaplatí spotrebiteľ v konečnom dôsledku za rok za teplo menej, a to aj v prípade ak jednotková cena rastie.

Čiže spotrebitelia ušetria iba vďaka nižšej spotrebe?

Určite nie, jedným z faktorov, ktoré tento rok ovplyvnili očakávaný pokles nákladov domácností na teplo je okrem vyššie uvedeného aj skutočnosť, že sa výrobcom tepla podarilo stabilizovať svoje náklady. Druhým dôležitým faktorom, okrem znižovania vnútorných nákladov výrobcov, boli aj stabilné ceny komodít, z ktorých sa teplo vyrába, najmä uhlia a plynu.

Biomasa bola, a je, vnímaná ako lacnejšia alternatíva k plynu. Ako to vyzerá pri cenách tepla vyrobeného prostredníctvom biomasy?

Obdobný trend, ako spomínam v predchádzajúcej odpovedi, je možné očakávať aj u tepla vyrobeného z biomasy.

Ceny tepla sú dlhodobo kritizované, najmä v posledných rokoch kvôli ich rastu…

Myslím si, že diskusia o cenách tepla sa zvrtla do roviny, v ktorej výrobcovia tepla môžu robiť čo chcú, aj tak im nikto asi tlieskať nebude. Nie je to ich cenotvorbou, tá je totiž, napríklad na rozdiel od individuálneho vykurovania, regulovaná. Problém je, že spotrebitelia by mali začať vnímať cenu tepla cez vývoj celkových nákladov na teplo, a zároveň ich podiely na celkových výdavkoch, no najmä zabezpečovaní základných štandardov fungovania domácnosti.

Spotrebiteľ každý mesiac vidí v platbách za inkaso aj náklady na teplo…

Nie som si istý, či to vníma čisto emocionálne, alebo aj racionálne. Nedávno zverejnila jedna komerčná banka prieskum, podľa ktorého slovenská domácnosť minie zo svojich priemerných mesačných výdavkov vo výške 170 eur minimálne 54 eur na internet a telefón, zvyšok na ostatné výdavky, elektrinu, plyn a samozrejme aj teplo. Netvrdím, že v 21. storočí nie je internet a telefón bežná súčasť života, no spotrebiteľ vníma relatívne vysoký podiel týchto výdavkov na celkových nákladoch domácnosti úplne neutrálne. Pritom si nemyslím, že výdavky na túto oblasť sú vždy nevyhnutné, dnes už aj malé dieťa má mobil s internetom. Preto si myslím, že aj komfortná dodávka tepla, bez ktorého je ohrozené zdravie členov domácnosti a ich komfort, by v 21. storočí mala byť o celkových nákladoch a benefitoch, ktoré za ne domácnosť získa.

Ako hodnotíte neustály pokles spotreby tepla? Ako to vyzerá so spotrebou v budúcnosti?

Čo sa týka spotreby tepla, stále má klesajúci trend. Vykonávanie racionalizačných technických opatrení realizovaných na vykurovacích sústavách v posledných rokoch a postupné zatepľovanie budov, prispieva naďalej k znižovaniu spotreby tepla. Nové odbery tepla najmä vzhľadom ešte stále stagnujúcu investičnú výstavbu nie sú schopné tento pokles zatiaľ vykompenzovať. Očakávam však, že v priebehu 5-8 rokov, keď sa ukončí na 80-90% zatepľovací proces u odberateľov, odber tepla sa stabilizuje a výkyvy budú závisieť už len od počasia.

K spotrebe tepla v budúcnosti zrejme neprispeje ani implementácia európskej legislatívy.

Vzhľadom na ciele vyplývajúce zo Smernice EÚ o energetickej efektívnosti sa očakáva trend znižovania spotreby tepla aj v nasledujúcich rokoch. Podľa smernice každý členský štát zriadi tzv. povinnú schému energetickej efektívnosti, na základe ktorej distribútori energie alebo obchodné energetické spoločnosti, ktoré dodávajú konečným odberateľom energiu dosiahnu kumulatívny cieľ zníženia konečnej energetickej spotreby. Cieľ by mal byť stanovený minimálne na úrovni dosahovania každoročných nových úspor od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, a to vo výške 1,5 % priemerného ročného množstva energie, ktorá bola dodaná koncovým odberateľom v rokoch 2010 až 2012.

Neohrozí to existenciu výrobcov tepla?

Veríme, že nie. Samozrejme nastavenie týchto povinností je veľmi citlivé, ak sa, už tak či tak z pohľadu konkurenčného boja pomerne ťažko skúšané systémy CZT, nemajú dostať do zásadnejších problémov. Vezmite si, že už dnes si konkurujeme s blokovými a individuálnymi kotolňami, ktoré neplatia za znečisťovanie, či nemajú rovnaké náklady na zákonnom stanovené revízie a podobne. Ja sa pýtam, bude sa rovnaká povinnosť vzťahovať aj na tieto blokové kotolne? Budú musieť aj oni zvyšovať svoju efektivitu pre koncového odberateľa v danom dome? Prečo my budeme musieť investovať do tohto spoločenského záujmu, ale samozrejme aj záujmu koncového odberateľa, a individuálne kotly nie? Tu vidím aj potrebu zásadného prístupu zo strany miest a obcí v rámci plnenia tepelných koncepcií, ktoré majú schválené, jednoznačne trvať na ich dodržiavaní.

A prečo by to mal byť taký problém?

Presne takéto drobnosti akokeby rozdeľovali spotrebiteľov energií na dve kategórie. Tých legislatívne privilegovaných, ktorí nemusia sledovať environmentálne ciele, a tých, ktorí samozrejme budú musieť za plnenie cieľov aj za tú druhú skupinu niekde zaplatiť cez ceny energií, či už je to elektrina, plyn, alebo teplo. Nad týmto sa treba zamyslieť, pretože práve ta legislatívna benevolencia vyháňa ľudí do riešení, ktoré sú z hľadiska ekológie a efektívnosti, presný opak toho, čo sleduje EÚ a aj Slovenská republika.

Aký je súčasný stav centrálneho zásobovania teplom, tzv. CZT?

Okrem dosahovania povinných úspor ročného množstva energie dodanej konečným odberateľom, pribudne zo smernice po roku 2019 ešte ďalšia povinnosť členských štátov stavať výlučne budovy s takmer nulovou potrebou energie. Všetky tieto spomínané povinnosti majú rovnakého menovateľa, a to znižovanie spotreby tepla, výsledkom čoho je znižovanie technickej účinnosti systémov CZT. Ak k záväzkom vyplývajúcim so smernice pridáme fakt, že novovybudovaný objekt s potrebou tepla, ktorý sa nachádza v ekonomicky efektívnom dosahu jestvujúcej sústavy CZT nemá povinnosť sa k tejto sústave CZT pripojiť a ďalej odpájanie sa odberateľov od sústav CZT aj v dôsledku zle nastavenej regulácie, je na mieste otázka ako ďalej zo systémami CZT na Slovensku. Bez podpory efektívne fungujúcich systémov CZT je naplnenie cieľov smernice ohrozené.

Ste spokojní s podporou CZT akú deklaruje ministerstvo hospodárstva v novej Energetickej politike SR?

V praxi je potrebné legislatívne doriešiť viacero vecí. Legislatívne treba podporiť rovnosť podmienok pre všetkých výrobcov a dodávateľov tepelnej energie z hľadiska technických parametrov a ochrany životného prostredia. V záujme zvýšenia ochrany odberateľov tepla z malých zdrojov energie, ktoré nie sú zahrnuté v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR, legislatívnymi opatreniami posilniť transparentnosť ich pôsobenia, zvýšiť informovanosť koncových užívateľov o skutočných nákladoch spojených s dodávkou tepla, o účinnosti a efektívnosti týchto malých zdrojov energie a ich dopadoch na životné prostredie. Mala by sa zabezpečiť ochrana efektívnych systémov CZT v zásobovacom území. Mali by sa vytvoriť legislatívne podmienky pre podporu a rozvoj investícií do zvyšovania efektívnosti systémov CZT a mali by sa vytvárať transparentné a stimulačné podmienky smerujúce k účinnému čerpaniu Fondov EÚ do roku 2020, a to najmä pre oblasti rekonštrukcie jestvujúcich rozvodov tepla, obnovy jestvujúcich zdrojov tepla a pre rozšírenie obnoviteľných zdrojov.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Dátum 21. októbra 2013 13:30

Odporúčame

Zavrieť

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...