Hoci v Bangladéši sa rikšovia zaraďujú na spodné priečky kastového systému a zriedka zarábajú viac ako jeden dolár denne, príbeh jedného z nich dokazuje, že na veľkú zmenu viac ako veľký kapitál stačí odhodlanie. Joynal Abedin, 61-ročný rikša z malej dediny Tanhashadia na severe krajiny, strávil celý život odpieraním si akýchkoľvek pôžitkov, aby ušetril peniaze na založenie zdravotného centra, ktoré dnes zachraňuje životy desiatkam dedinčanom.
Abedin si doteraz pamätá tmavú daždivú noc spred 30 rokov, keď sa prizeral smrti svojho otca. Jeho život pritom vyhasol len preto, že v dostupnej vzdialenosti nebolo žiadne miesto, kde by mu poskytli zdravotnú pomoc. Najbližšia nemocnica bola vtedy od dediny vzdialená 20 km a bez dopravných prostriedkov trvala cesta dlhé hodiny. Abedin si vtedy sľúbil, že nedopustí aby sa podobná situácia opakovala či už v jeho alebo iných rodinách v dedine a rozhodol sa založiť základné zdravotné stredisko v centre dediny.
Na splnenie veľkého sna chudobnému mužovi chýbali akékoľvek finančné prostriedky, to ho však neodradilo. Spolu s manželkou sa odsťahoval do hlavného mesta Dháka, ktoré bolo od dediny vzdialené asi 100 km. „Bol to pre nás úplne nový zážitok, ohromila nás veľkosť a energia mesta. Netušili sme, ako tam dokážeme prežiť,“ spomína Abedin. V krátkom čase sa zamestnal ako rikša a začal voziť ľudí i tovar z jednej strany mesta na druhú. Ťažkú prácu vykonával neúnavne 20 rokov, jeho manželka Lal Banu zatiaľ pracovala ako asistentka na miestnej klinike.
V tom čase už Abedin skrýval pred svojou manželkou veľké tajomstvo.
Celý článok si môžete prečítať tu.