Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Projekt postaviť veterné parky na Orave je späť. Je reálny?

Ilustračné foto
Ilustračné foto FreeDigitalPhotos.net

Spoločnosť SWWE chce v katastrálnom území obce Badín postaviť celkovo 13 veterných elektrární. Štát však zatiaľ nepovoľuje výstavbu veterných elektrární na Slovensku, keďže ide o nepredikovateľný obnoviteľný zdroj elektriny.

Orava by mohla byť onedlho krajom, s najväčším počtom veterných elektrární. V katastrálnom území obce Babín, v okrese Námestovo, chcú totiž postaviť až dva veterné parky. Na oravských lúkach a poliach by tak malo vyrásť celkovo 13 veterných elektrární. Osem vrtúľ by mal mať veterný park Poľana a päť veterný park Babínska Hoľa. Investorom celého projektu je spoločnosť SWWE, a.s. Tá svoje plány oprášila po takmer štyroch rokoch, keď znova predložila investičný zámer na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Projekt za milióny eur

Výstavba veterných elektrární na severe Slovenska by si mala vyžiadať až 389 miliónov eur. Aspoň takú sumu uvádza investor vo zverejnenom investičnom zámere. Hospodárske noviny však už hovoria o investícií na úrovni zhruba len 40 miliónov eur. Výkon jednej veternej elektrárne, ktoré chce investor postaviť vo veterných parkoch v námestovskom okrese, sú dva megawatty. Veterné parky by sa mali rozprestierať na ploche o rozlohe väčšej ako 14 tisíc metrov štvorcových. „Dotknutá lokalita má dobrú veternosť, vybudovanú infraštruktúru a nachádza sa mimo chránených území a súvislých vodných plôch. Dotknutá obec vyjadrila predbežný súhlas,“ uvádza sa v predloženom investičnom zámere. Počas výstavby parkov by malo nájsť prácu 20 až 25 ľudí, počas prevádzky veterných elektrární ráta investor s vytvorením zhruba piatich nových pracovných miest.

Výstavba vrtúľ má STOP

Otázne však je, či sa tento projekt podarí v strednodobom horizonte realizovať. Postoj štátu k veterným elektrárňam je totiž v súčasnosti stále negatívny. Podľa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS) v prípade veterných elektrární ide o nepredikovateľný obnoviteľný zdroj elektriny, a v súčasnosti slovenská elektrizačná sústava nie je pripravená na ich výstavbu. Nekontrolovateľná výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže podľa SEPS ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej sústavy a môže „naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet“. Podľa ostatnej analýzy, ktorú pre prevádzkovateľa elektrickej prenosovej sústavy vypracovali odborníci z bratislavskej Slovenskej technickej univerzity, Slovensko potrebuje najprv zvýšiť prenosovú kapacitu svojej prenosovej siete, a až potom môže myslieť na výstavbu veterných elektrární alebo iných veľkých zdrojov energií. Minimálne do konca roka 2016 sa v analýze nepočíta s výstavbou veľkých obnoviteľných zdrojov.

Investor mlčí

Investora sme preto oslovili s otázkou čo ho viedlo oživiť projekt výstavby veterných parkov na Orave, keďže postoj štátu k veterným elektrárňam je v súčasnosti jasný. Odpovede sme sa však nedočkali. Investora sme sa taktiež pýtali, že koľko teda plánujú do veterných parkov investovať, a kedy by s realizáciou projektu chceli začať. Aj na tieto otázky sme očakávali odpovede márne. Dokonca, zhruba po dvoch hodinách od zaslania otázok, niekto stiahol celý investičný zámer aj z internetovej stránky, na ktorej sa zverejňujú projekty pripravené na proces EIA. Takže je otázne nakoľko je celý projekt za milióny eur reálny. Predseda predstavenstva spoločnosti SWWE Vladislav Frigo pre denník Hospodárske noviny len povedal, že projekt mešká kvôli obštrukciám zo strany krajského stavebného úradu.

Svetlejšie zajtrajšky pre veternú energiu?

Akú takú nádej pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku dáva nová Energetická politika SR, ktorú by mal vládny kabinet schvaľovať koncom mája tohto roku. Politika totiž do budúcna počíta s výstavbou veterných elektrární, ale len na princípe reverznej aukcie. Pri nej sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie a investori sa budú uchádzať o ich výstavbu s ponukou výkupných cien. Ministerstvo hospodárstva však upozorňuje, že konečné slovo v celej problematike bude mať naďalej SEPS. Tá sa musí podľa rezortu hospodárstva v novej analýze vyjadriť, či už je možné stavať na Slovensku veterné elektrárne. Ak výsledkom bude, že je možné postaviť určitý výkon vo veterných elektrárňach, tak ministerstvo v spolupráci so SEPS následne prostredníctvom aukcie ponúkne investorom výstavbu veterných elektrární. Kedy by to však bolo reálne sa zatiaľ nikto z kompetentných neodvážil predpovedať.

Stovky megawattov

Výstavba veterných elektrární na Slovensku je pozastavená od konca roku 2009. Slovenská elektrizačná prenosová sústava odvtedy nevydáva kladné stanoviská pre účely získania osvedčenia na výstavbu veterného zdroja elektriny od Ministerstva hospodárstva SR. Neskôr sa k veterným elektrárňam pridali aj slnečné elektrárne. Investori, ktorí sú členmi Združenia pre veternú energiu Slovenska, v ostatnej dekáde plánovali na Slovensku postaviť približne 290 veterných elektrární. Celkový inštalovaný výkon týchto veterných elektrární mal byť na úrovni 670 megawattov. Nie všetky spoločnosti, ktoré chceli postaviť veterné turbíny na Slovensku, však boli aj členmi združenia, takže v konečnom dôsledku bol záujem o výstavbu veterných parkov ešte väčší.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor vEnergetikeDátum 23. marca 2014 14:50

Odporúčame

Zavrieť

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...