PAVLIS: Taliani tento rok elektrárne zrejme predať nestihnú

26. januára 2015 11:10

Minister hospodárstva Pavol Pavlis si myslí, že z podnikateľského hľadiska je pre štát kúpiť podiel v Slovenských elektrárňach výhodné. S ministrom sme sa zhovárali aj o dostavbe Mochoviec, či o aktuálnej téme straty doplatkov za zelenú elektrinu.

Ilustračné foto
Minister hospodárstva SR Pavol Pavlis počas kontrolného dňa v Jadrovej elektrárni Mochovce. SITA


Prednedávnom sa štát dohodol s majoritným vlastníkom Slovenských elektrární, spoločnosťou Enel, na nových podmienkach dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Existuje nový rozpočet, nové termíny dostavby mochoveckých blokov. Boli to náročné rokovania? Videli ste pri rokovaniach reálnu snahu Talianov projekt dokončiť?

Pre mňa osobne bolo kľúčové stretnutie so šéfom Enelu, pánom Staracem. Myslím si, že on má iný pohľad na dostavbu Mochoviec ako predchádzajúce vedenie Enelu. Valné zhromaždenie Slovenských elektrární (na ktorom sa rozhodlo o navýšení prostriedkov pre dostavbu Mochoviec – pozn. red.) sme odkladali dvakrát alebo trikrát. Chceli sme mať totiž istotu, že tie opatrenia, ktoré sme v súvislosti s týmto projektom prijali, budú účinné. Najdôležitejšie bolo, že sme presadili zapojenie slovenských jadrových expertov do projektu. Bol som v Mochovciach v novembri a minulý týždeň a už teraz na prvý pohľad vyzerá posun v projekte. Samozrejme nemôžem byť ešte spokojný so všetkým, lebo tie opatrenia, ktoré boli dohodnuté, sú hlavne v rovine personálnej a riadiacej. Potrebujeme sa posunúť ešte do dodávateľských vzťahov. Chceli by sme ešte vo väčšej miere zapojiť slovenských alebo českých subdodávateľov, ktorí majú skúsenosti s výstavbou jadrových zariadení. Z prvého pohľadu som teda spokojný s opatreniami, ktoré boli prijaté, ale samozrejme ešte máme rezervy. Budeme tlačiť na Talianov, aby tie naše opatrenia rýchlo zavádzali do praxe.

Veríte v súčasnosti, že nové termíny dostavby Mochoviec a rozpočet už budú dodržané?

Zatiaľ všetky informácie hovoria o tom, že tie posledné termíny začínajú byť reálne. Nepripúšťam si už navyšovanie rozpočtu. Tých navýšení už bolo veľmi veľa. Bol by som nerád, keby sme zažili na valnom zhromaždení proces navyšovania rozpočtu. Budeme robiť všetko preto, aby tie termíny a ten rozpočet, ktorý bol posledný schválený, boli dodržané.

Ako prebiehajú rokovania s Enelom ohľadom vyrovnania sa za privatizáciu?

Otázka dokončenia privatizácie Slovenských elektrární je veľmi komplexný pojem, pretože zahŕňa nielen doplatok, ale aj súdne spory a dnes už aj otázku Gabčíkova. Vzhľadom na to, že sú to veci spojené ešte s Fondom národného majetku SR, my sme zatiaľ túto vec neotvárali. Pre nás sú prioritou Mochovce. Samozrejme pri možnom predaji 66-percentného podielu Slovenských elektrární zo strany Enelu budeme musieť vyriešiť aj túto otázku. Momentálne ale neriešime ani otázku doplatku ani otázku ukončenia privatizácie.

Štát podľa najnovšej analýzy žiada od Enelu doplatok vo výške 200 mil. eur. Prečo žiada takýto doplatok?

Analýzu vypracovala auditórska spoločnosť, ktorú si vtedy objednal Fond národného majetku SR. Analýza hovorí v prospech štátu. Doplatok by mal byť vo výške 226 miliónov eur. Takže toto je dnes na stole. Ale ako som povedal, prioritou sú Mochovce.

Aký postoj zaujal v tejto veci Enel? Čo požaduje taliansky investor?

Konkrétne sme sa ešte nepohli z miesta. Samozrejme iný názor má na túto vec Enel. Naše stanoviská sa zatiaľ ešte nezhodli. Verím tomu, že budeme hľadať také riešenia, ktoré budú vzájomne prospešné. Z pohľadu vykonávateľa akcionárskych práv má neteší, že tak dlho sa ťahá privatizácia, ktorá si myslím, že nebola najšťastnejšie nastavená, o čom svedčí aj to, že sa tie spory vedú tak dlho.

Je známe, že v súčasnosti sa nechcete vyjadrovať, či štát prejaví alebo neprejaví záujem o kúpu predávaného 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Na jeseň ste však hovorili, že vaše ministerstvo má vypracovať analýzu, ktorá má hovoriť o tom, čo je pre štát v tejto veci výhodné. Pracuje sa na spomínanej analýze?

Ja som povedal svoj názor, za ktorým si stojím, že najlepšie sa kupujú spoločnosti, ktoré sú v problémoch. A možno že takýto stav je aj teraz. Z podnikateľského hľadiska si myslím, že je výhodné kúpiť podiel v Slovenských elektrárňach. Samozrejme, že to naráža na dohodu o cene. Naráža to aj na možnosti štátneho rozpočtu. Otázka je stále otvorená. Enel predáva, celý proces nie je uzatvorený. Podľa mojich informácií by mal Enel do konca apríla prijať ponuky od štyroch zúčastnených strán. Štát môže stále do tohto procesu vstúpiť. Celý proces nebude jednoduché uzatvoriť, keďže v sebe zahŕňa aj určité kontrakty, záväzky, doplatky. Myslím si, že do konca roka to asi Enel ani nestihne.

Má Ministerstvo hospodárstva SR, ako vykonávateľ akcionárskych práv v energetických podnikoch na Slovensku, v súčasnosti informácie, že by sa zo Slovenska chystali odísť aj iní zahraniční investori z energetických podnikov? Viackrát sa špekulovalo o odchode E.ON-u zo Západoslovenskej energetiky.

Všetko je to v polohe dohadov alebo špekulácií. Samozrejme tieto informácie evidujeme, ale nemáme konkrétne informácie o tom, že by či už zo Západoslovenskej alebo Východoslovenskej energetiky, chcel odísť zahraničný investor. So spoločnosťou RWE komunikujeme, takisto aj so spoločnosťou E.ON. Takže zatiaľ neevidujeme, že by tieto spoločnosti chceli odísť zo Slovenska. Ja by som z toho nerobil žiadnu tragédiu, ale naozaj v dnešnej dobe neevidujeme takéto snahy investorov.

Ako to vyzerá s vytvorením štátneho energetického holdingu, prostredníctvom ktorého by mohol štát nakupovať akcie energetických podnikov v prípade ich predaja zahraničnými investormi? Je tento projekt ešte reálny?

Stále pracujeme s touto myšlienkou. Ten materiál je na expertnej báze viac-menej pripravený. My sa na ministerstve budeme v krátkej dobe s týmto materiálom s touto koncepciou zapodievať. Ja to považujem za jedno z možných opatrení, kedy by mohlo napríklad ministerstvo hospodárstva využiť tento inštitút akciovej spoločnosti alebo holdingu na aktivity spojené s energetikou. Takže myšlienku štátneho energetického holdingu sme nezavrhli. Stále s ňou pracujeme. Určite to v krátkej dobe na ministerstve vyhodnotíme a potom zvážime ako s touto myšlienkou naložíme ďalej.

Ako sa vyvíja situácia ohľadom projektu výstavby ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom? Aké sú novinky v tomto projekte?

Na jednej strane je to nekonečný príbeh, na druhej strane ide o veľmi citlivú tému. Stále vnímame tento projekt ako projekt, ktorý má štatút významnej európskej investície, a tak sa k tomu samozrejme aj správame. Je to citlivá téma hlavne čo sa týka trasovania toho ropovodu cez Bratislavu. Posunuli sme celý projekt do formy expertného posúdenia, kedy chceme eliminovať politické vplyvy, ktoré boli spojené s komunálnymi voľbami, a na expertnej úrovni chceme posúdiť toto trasovanie. Sú štyri komisie, ktoré to posudzujú a pripravia stanovisko ako ďalej. Na základe toho stanoviska budeme ďalej komunikovať so zainteresovanými stranami, ale hlavne s magistrátom a mestom Bratislava o tom, ako postupovať ďalej. Ako som povedal, tomuto projektu stále prikladáme veľkú vážnosť, ale samozrejme chápeme aj to, že v rámci ekológie chceme pripraviť také trasovanie, ktoré by bolo čo najmenej škodlivé pre životné prostredie. Na druhej strane však musí byť aj čo najekonomickejšie.

Myslíte si že je tento projekt ešte reálny? Ide totiž o projekt, ktorý je dosť politicky zneužívaný. A keď si vezmeme, že na Slovensku sú voľby skoro každý rok, tak potom ten projekt stojí a odkladá sa na neurčito.

Ja si myslím, že vzhľadom na štatút významnej európskej investície je projekt stále reálny. Na druhej strane bolo už do projektu vložené veľké množstvo finančných prostriedkov na to, aby sme si dovolili tento projekt zastaviť. Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom je dôležité pre Slovensko z hľadiska energetickej bezpečnosti.

Ako to vyzerá s dodávkami plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko? Stále eviduje SPP krátenie dodávok plynu z východu?

Dodávky plynu sú stále krátené, ale vzhľadom na opatrenia, ktoré boli prijaté zatiaľ táto situácia nie je dramatická. Máme zabezpečený plyn nielen zo zásobníkov, ale aj z reverzných tokov zo západu. Takže ten stav je aj napriek zníženým dodávkam plynu z východu plne pod kontrolou.

Na dvoch pracovných cestách v Rusku ste sa pýtali ruského ministra pre energetiku, že čo za zníženými dodávkami plynu je. Ten vám prisľúbil, že bude osobne intervenovať v spoločnosti Gazprom za obnovenie riadnych dodávok plynu. Máte nejaké nové informácie z Ruska?

Situácia sa v dodávkach plynu oproti predchádzajúcemu obdobiu nezmenila. Bohužiaľ zatiaľ nemáme spätnú väzbu. Pán minister povedal, že vyvinie maximálne možné úsilie, ale nič sa oproti predchádzajúcemu stavu nezmenilo. Ja to dneska už považujem skôr za politické rozhodnutie.

V súčasnosti rezonuje kauza ohľadom straty podpory na zelenú elektrinu. Niektorí výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov si vraj nesplnili svoje zákonné povinnosti a tak prídu na rok o štátnu podporu. Ako to vníma ministerstvo hospodárstva, ktoré bolo autorom novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov?

Asociácia zastupujúca výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov hovorí, že som ohľadom toho dostal nejaký list. Ale ja osobne som naozaj žiadny list nedostal. Dal som preveriť podateľňu či sekretariát ministra, či prišiel takýto list. Naozaj ho neevidujeme. Samozrejme však, že viem o tomto probléme. Neteší ma žiadny problém, ktorý evidujeme. Na jednej strane si musíme uvedomiť, že bol prijatý zákon, ktorý bol platný od 1. 1. minulého roku. Podnikatelia teda mali pol roka na to, aby si splnili nejakú povinnosť. Je ťažké dneska retroaktívne vstúpiť do tohto zákona. Na ministerstve diskutujeme o určitých možnostiach, ako vyhodnotiť tento zákon. Na druhej strane ma mrzí, že tento zákon je vládny zákon, ktorý bol na medzirezortnom pripomienkovom konaní a žiadna pripomienka v rámci legislatívneho procesu, že v zákone je určité opatrenie, ktoré je neštandardné alebo ktoré týchto podnikateľov diskriminuje, neprišla. Až po pol roku sa prišlo na to, že 1 200 výrobcov si nesplnilo zákonom stanovenú povinnosť. Môžeme hovoriť o výške tej sankcie, ale nesplnili si povinnosť. Mne ako ministrovi sa ťažko vstupuje do tohto procesu, keď už je zákon prijatý. Pracujeme s touto informáciou, snažíme sa hľadať nejaké riešenie. Ale ja som naozaj žiadnu sťažnosť oficiálne nedostal.



Čo si o tom myslíte?