Organizácia CEEP chce emisné úľavy pre energeticky intenzívne firmy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Maroš Šefčovič
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. SITA

Členovia Central Europe Energy Partners okrem toho vyzývajú na posilnenie kontroly modernizačného fondu zo strany členských krajín Európskej únie.

Emisné povolenky (EUA) so 100-percentnou zľavou do roku 2030 pre energeticky intenzívne odvetvia, ako sú sektory výroby chemikálií, umelých hnojív, rafinérskych produktov a ocele, žiada nezisková organizácia Central Europe Energy Partners (CEEP), ktorá zastupuje záujmy energetických a energeticky intenzívnych firiem strednej Európy. CEEP zároveň žiada 100-percentnú zľavu za emisné povolenky pre elektrárne, ktoré využívajú nové technológie s energetickou efektívnosťou 43 % (lignit) a 45 % (uhlie). CEEP to uviedla vo vyhlásení, ktoré poskytla agentúre SITA.

Odporúčania z bratislavského summitu

Členovia CEEP okrem toho vyzývajú na posilnenie kontroly modernizačného fondu zo strany členských krajín Európskej únie, ktoré sú jeho užívateľmi, zároveň žiadajú o oprávnenie poskytovať subvencie pre domáce fosílne palivá v rozsahu, o ktorom rozhodne každý členský štát EÚ. Ide o hlavné odporúčania výročného energetického summitu ‘29+1’, ktorý vo štvrtok a piatok v Bratislave zorganizovala CEEP v spolupráci s GLOBSEC-om.

Členovia organizácie CEEP začali komplexný dialóg s podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za Energetickú úniu Marošom Šefčovičom len niekoľko týždňov pred publikáciou legislatívy Európskej komisie (EK) „Energetická únia“. V tomto kontexte členovia CEEP zdôraznili, že bezpečnosť dodávok v sektore výroby elektriny by mala brať do úvahy rôzne zloženie zdrojov na výrobu elektriny v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Ceny energií by mali podporovať konkurencieschopnosť

Všeobecný postoj účastníkov energetického summitu odzrkadlilo Bratislavské memorandum, ktoré odovzdali eurokomisárovi Šefčovičovi. Zdôraznili, že EÚ by sa mala snažiť o zabezpečenie prijateľných cien energií tak, aby priemysel bol konkurencieschopný. Účastníci sa zhodli, že ďalší rozvoj plynárenskej infraštruktúry v strednej Európe s podporou EK, predovšetkým rozvoj koridoru sever – juh, uľahčí vytvorenie integrovaného trhu s energiami v regióne s nevyhnutnými prepojeniami a zariadeniami na uskladňovanie plynu.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie EK Európska komisia