Opozícii sa nepodarilo zmeniť zákon o teple. Ani po štvrtýkrát.

28. apríla 2016 12:05
SITA

Poslanci Jozef Viskupič, Eduard Heger (obaja OĽaNO-NOVA) a Karol Galek (SaS) navrhovali, aby veľkí výrobcovia tepla nemali právomoc zúčastniť sa na stavebnom konaní pri výstavbe domových kotolní.

Národná rada SR NR
Národná rada SR SITA

Postavenie veľkých teplární v stavebnom konaní pri povoľovaní výstavby domovej kotolne sa nemení. Parlament totiž neposunul do druhého čítania návrh novely zákona o tepelnej energetike opozičných poslancov Jozefa Viskupiča, Eduarda Hegera (obaja OĽaNO-NOVA) a Karola Galeka (SaS). Tí navrhovali, aby veľkí výrobcovia tepla nemali právomoc zúčastniť sa na stavebnom konaní pri výstavbe domových kotolní. Opozičným poslancom sa tak ani po štvrtýkrát nepodarilo presadiť zmeny v zákone o tepelnej energetike. Trikrát sa o to pokúšali počas bývalej jednofarebnej vlády strany Smer-SD.

Vlastná kotolňa

Stanovisko teplární bude podľa spomínaných poslancov ako účastníka stavebného konania naďalej záväzné. Aktuálny stav, keď veľký dodávateľ ako dotknutý orgán vydáva záväzné stanovisko, podľa opozičných zákonodarcov znamená právo veta miestnej teplárne na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch. Teda podľa nich „akési teplárenské nevoľníctvo“. „Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie, napríklad spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohli zvoliť výhodné dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome,“ uviedol na margo predloženej novely tepelného zákona Viskupič.

Nižšie ceny energií?

V slobodnej spoločnosti a právnom štáte je podľa neho absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt svojím stanoviskom mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie, či svojvoľne brániť v konaní nezaloženom na princípe podnikania. „Pokiaľ je odberateľovi, respektíve v konečnom dôsledku konečnému spotrebiteľovi obmedzená možnosť alternatívneho riešenia zásobovania teplom, ktorého cieľom je predovšetkým zníženie výdavkov na energie, reálnym dopadom je najmä prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku,“ argumentoval. Podľa poslanca Hegera schválenie právnej normy by ušetrilo ľuďom peniaze za energie.

Most-Híd sa zdržal

Za novelu zákona o tepelnej energetike nezahlasovali ani poslanci strany Most-Híd, ktorí ešte pred zhruba rokom, keď boli ešte opoziční poslanci, podporili podobnú novelu. Tentokrát sa hlasovania zdržali. Pre portál vEnergetike.sk pred marcovými parlamentnými voľbami uviedla strana Most-Híd, že aj keď svoje výhody a nevýhody majú či systémy centrálneho zásobovania teplom, ako aj domové kotolničky, štát by mal umožniť občanom v tejto otázke slobodne sa rozhodnúť.

Podanie na ústavný súd

Zákonom o tepelnej energetike by sa mal zaoberať aj Ústavný súd SR (ÚS). Ten už má na stole spomínaný zákon necelý rok. Ako uviedol na štvrtkovej tlačovej besede poslanec Viskupič, ústavný súd v danej veci ešte nerozhodol. Proti zákonu sa postavili aj občianskí aktivisti. Tí odovzdali prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi petíciu za úpravu niektorých ustanovení zákona o tepelnej energetike, pod ktorú sa podpísalo 11 tisíc ľudí.

Nemáme právo veta, tvrdia teplári

Výrobcom tepla sa nepozdávajú tvrdenia opozičných poslancov. Podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla, novela zákona o tepelnej energetike, ktorú parlament schválil v roku 2014, im nedala právo veta pri budovaní domových kotolní. „Stavebný úrad v stavebnom konaní posúdi každé záväzné stanovisko dodávateľa z hľadiska dodržania rozsahu pôsobnosti dodávateľa vyplývajúcej zo zákona o tepelnej energetike. Ak pritom zistí, že záväzné stanovisko dodávateľa bráni povoleniu výstavby zdroja tepla, je povinný začať konanie o riešení rozporov medzi záväznými stanoviskami. Podľa stavebného zákona, ak vznikne spor v dôsledku záväzného stanoviska vlastníka sietí, postúpi stavebný úrad takéto záväzné stanovisko nadriadenému orgánu, ktorým je v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva SR. V skutočnosti teda dodávateľ v stavebnom konaní nemá právo veta ako je prezentované, dokonca aj v NR SR,“ vysvetľujú teplári v liste, ktorý v predchádzajúcom volebnom období zaslali poslancom parlamentného hospodárskeho výboru.

Mali by to riešiť obce

Teplárenské spoločnosti upozorňujú na to, že veľké právomoci v oblasti tepelnej energetiky majú jednotlivé samosprávy. Obce by sa mali riadiť pri povoľovaní odpájania sa od centrálneho zásobovania teplom (CZT) svojou vlastnou koncepciou rozvoja v oblasti tepelnej energetiky, ktorú by mali aktualizovať raz za päť rokov. „Ak sa obec rozhodne povoľovať odpájanie od CZT musí si uvedomiť, že ostatným jej obyvateľom na CZT stúpne cena tepla a zhorší sa kvalita ovzdušia na danom sídlisku. Súčasne by obec mala obyvateľom predstaviť aj plán „B“, ako bude riešiť zásobovanie obyvateľstva teplom, respektíve čo spraví, ak sa systém CZT rozpadne,“ upozorňujú teplári, podľa ktorých každé odpojenie od CZT znamená nielen vyššie platby za teplo pre tých, ktorí zostávajú na CZT, ale aj precedens, ktorý smeruje k rozpadu CZT.

Odporúčané články

Súvisiace témy:


Čo si o tom myslíte?