S nízkouhlíkovou ekonomikou nám pomôže Svetová banka

28. novembra 2016 16:05
SITA

Zmluvu o partnerstve na nízkouhlíkovej stratégii SR v pondelok v Bratislave podpísal minister životného prostredia László Sólymos a regionálny manažér Svetovej banky pre Bulharsko, Českú republiku a Slovensko Antony Thompson.

Emisie
Ilustračné foto. SITA/AP

Analyzovať možné scenáre nízkouhlíkového rozvoja Slovenska je obsahom zmluvy o partnerstve na nízkouhlíkovej stratégii SR, ktorú dnes v Bratislave podpísal minister životného prostredia László Sólymos a regionálny manažér Svetovej banky pre Bulharsko, Českú republiku a Slovensko Antony Thompson. „Svetová banka pomôže Slovensku pri budovaní a rozvoji technických a analytických kapacít v oblasti politiky zmeny klímy a energetickej politiky a pri príprave štúdie nízkouhlíkového rozvoja,“ povedal novinárom Sólymos s tým, že Svetová banka, ktorá má dlhoročné skúsenosti v oblasti nízkouhlíkového rozvoja a zeleného rastu, bude poradcom a spolupracovníkom Slovenska v týchto oblastiach nasledujúcich 18 mesiacov. Celkové náklady na projekt predstavujú 589-tisíc eur, ktoré budú hradené zo štátneho rozpočtu. „Dúfam, že po 18 mesiacoch budeme mať také nástroje v rukách, s ktorými budeme môcť efektívne riešiť problém znižovania emisií a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo,“ konštatoval minister.

Výsledkom spolupráce bude štúdia nízkouhlíkového rastu SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorá bude slúžiť ako základ pre vypracovanie Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja. „Táto stratégia je dôležitá, pretože identifikuje potenciál znižovania emisií v jednotlivých sektoroch hospodárstva, ako aj potenciál podpory investícií do čistých technológií šetrných k životnému prostrediu,“ vyhlásil Sólymos. Spolupráca vyústi do vypracovania makroekonomického a energetického modelu hospodárstva. Tieto nástroje sa budú v budúcnosti využívať pri výbere vhodných opatrení v oblasti energetickej a klimatickej politiky. Do spolupráce so Svetovou bankou budú okrem Ministerstva životného prostredia (MŽP) zapojení aj experti z ďalších rezortov, vrátane hospodárstva a dopravy, ako aj z akademickej a univerzitnej obce, ktorých odborníci Svetovej banky zaškolia. „Som rád, že môžeme Slovensku poskytnúť naše skúsenosti,“ povedal Thompson a tým, že počas nasledujúceho jeden a pol roka tím odborníkov z banky navštívi Slovensko najmenej deväťkrát. Ich hlavnou náplňou práce bude podľa Thomsona spoločne so slovenskými kolegami pripraviť podklady a zmapovať situáciu v oblasti uhlíkových emisií tak, aby na ich základe mohla vláda prijať opatrenia.

Štátny tajomník MŽP Norbert Kurilla vysvetlil, že nízkouhlíkové hospodárstvo je stav, keď už ekonomika nezávisí na fosílnych palivách, ale funguje na udržateľnosti, a využíva také technológie a postupy, ktoré produkujú čo najmenej uhlíka. Ak by sa súčasný trend ekonomického správania nezmenil, malo by to podľa neho vážne dôsledky z hľadiska zmeny klímy. Na Slovensku v súčasnosti neexistuje analytická báza cielená na tunajšie podmienky, ktorá by mohla byť využitá na prípravu nízkouhlíkovej stratégie, a práve s týmto Slovensku pomôže Svetová banka. „Týmto nielenže pomôže budovať analytické kapacity, ale pripraví aj dobrú pôdu na prijímanie správnych politických rozhodnutí,“ povedal Kurilla a dodal, že štúdia, ktorá vzíde zo spolupráce so Svetovou bankou, totiž identifikuje aj nákladovo efektívne opatrenia, ktoré dokážu v jednotlivých sektoroch za čo najmenej peňazí čo najviac znížiť uhlíkové emisie.

Kurilla pripomenul, že Slovensko už prijíma opatrenia v oblasti dopravy, pričom konkrétne spomenul registračnú daň za vozidlá, ktorá zvýhodňuje nízkoemisné autá. V blízkej budúcnosti sa budú realizovať opatrenia na znižovanie energetickej náročnosti budov, v energetike v súvislosti so znižovaním emisií existuje účinný nástroj, ktorým je systém obchodovania s emisnými kvótami. Čo sa týka priemyslu, Kurilla vyjadril presvedčenie, že „ak sa naše podniky nedajú na cestu znižovania emisií a nízkouhlíkového rozvoja, budú mať v budúcnosti problém s konkurencieschopnosťou. Kurilla považuje za reálne, aby sa Slovensko za 20 až 30 rokov stalo uhlíkovo neutrálne, čo znamená, že vypustí toľko emisií, koľko dokáže absorbovať. „Je to však veľmi ambiciózny cieľ a potrebujeme viac nástrojov a analýz, ktoré nám povedia, kde a ako je to nákladovo najefektívnejšie,“ uzavrel Kurilla.

Odporúčané články

Súvisiace témy:


Čo si o tom myslíte?