Na slovenské baníctvo nechce štát zanevrieť

27. mája 2013 14:30

Slovenské baníctvo sa nemusí obávať svojej budúcnosti. Návrh novej Energetickej politiky SR, totiž počíta s podporou baníctva zo strany štátu aj v ďalších rokoch. „Chceme zachovať všeobecný hospodársky záujem pre výrobu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia. Strategickým cieľom baníctva je zabezpečenie dostatku domáceho uhlia na výrobu elektriny pre obyvateľstvo a priemysel do roku 2035,“ uvádza sa v energetickej politike.

Bane Róbert Fico baňa
Baníci so slovenským premiérom R. Ficom SITA

Nútená výroba elektriny z domáceho hnedého uhlia má pritom negatívny dopad na koncové ceny elektriny, ktorú platia všetci odberatelia. „Táto podpora má aj významný sociálny rozmer, ktorý spočíva v udržaní zamestnanosti v regióne Horná Nitra,“ upozornilo ministerstvo hospodárstva SR (MH) v návrhu. Slovenská vláda už pred zhruba troma rokmi schválila v rámci Všeobecného hospodárskeho záujmu objem výroby a dodávky elektriny a tepla z domáceho uhlia. Týmto opatrením je zabezpečená na obdobie do roku 2020 a výhľadovo až do roku 2035 optimálna úroveň ťažby uhlia.

V tomto roku by sa malo vďaka slovenskému uhliu vyrobiť takmer 1 800 gigawatthodín elektrickej energie. Spotrebovať by sa malo viac ako 2 100 kiloton uhlia. Od roku 2015 do roku 2035 sa počíta každoročne s výrobou necelých 1 700 gigawatthodín elektrickej energie, pričom by sa malo na to spotrebovať 2 tisíc kiloton slovenského uhlia.

Návrh novej energetickej politiky počíta s jedným väčším projektom v oblasti zásobovania uhlím. Ide o možnosť podzemného splynovania uhlia. Podľa plánov by sa mal do roku 2015 uskutočniť výskum podzemného splynovania uhlia. „Po roku 2020 chceme postupne nahrádzať klasické dobývacie metódy podzemným splynovaním uhlia a zabezpečiť tým syntézny plyn pre výrobu elektriny a tepla, respektíve pre chemické využitie,“ konštatovalo ministerstvo.

Celková spotreba uhlia má na Slovensku dlhodobo klesajúci trend. V roku 2011 bola na úrovni 7 500 kiloton. „Pokles spotreby za ostatné štyri roky predstavuje 15,6 %. Výrazne poklesol najmä objem dovozu čierneho uhlia. Pokles dovozu čierneho uhlia z Ruska a Ukrajiny v ostatnom období súvisí s hospodárskou krízou, s plynofikáciou a so zníženou výrobou elektriny v tepelnej elektrární vo Vojanoch,“ spresnil rezort hospodárstva. Domáca produkcia hnedého uhlia a lignitu sa pohybuje na úrovni 2300 kiloton za rok.

Energetická politika SR je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade do roku 2035. S definitívnou podobou novej energetickej politiky by sa mala vláda SR oboznámiť koncom tohto roka. Dovtedy je ministerstvo hospodárstva pripravené o návrhu energetickej politiky diskutovať.



Čo si o tom myslíte?