Ministri sa oboznámili so stavom projektu ropovodu

9. januára 2013 0:00

Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom zrejme povedie cez Bratislavu, teda cez takzvaný „mestský koridor“. Ministerstvu hospodárstva SR (MH) sa na základe štúdie spoločnosti KPMG pozdávajú dve trasy z desiatich posudzovaných. Prvá trasa ropovodu s dĺžkou viac ako 81 kilometrov (z toho na území Slovenska 27,5 kilometra) by mala viesť pozdĺž diaľnice z Veľkého Bielu cez Bratislavu až po hraničný prechod Petržalka-Kittsee. Druhá trasa ropovodu s dĺžkou takmer 85 kilometrov (z toho na území Slovenska 32,5 kilometrov) je až na mierne zmeny totožná s prvou trasou. O aktuálnom stave projektu ropovodného prepojenia Bratislava-Schwechat informoval svojich kolegov na stredajšom rokovaní vládneho kabinetu minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Transpetrol ropovod
Ilustračné foto SITA

Navrhované trasy tak prechádzajú intravilánom a extravilánom mesta Bratislava. „Tieto trasy sú komerčne realizovateľné, bez výrazných vplyvov na životné prostredie. Obe trasy ropovodu v plnej miere rešpektujú environmentálne požiadavky, nakoľko neprechádzajú územím Žitného ostrova, ktorý reprezentuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody, ani inou chránenou oblasťou,“ myslí si rezort hospodárstva. V minulosti sa uvažovalo s výstavbou nového ropovodu aj cez pohorie Malých Karpát.

Koncom tohto roka by mala vláda SR definitívne schváliť či neschváliť komplexný materiál s presne špecifikovanou trasou ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom vrátane všetkých súvisiacich dokumentov zabezpečujúcich jeho realizáciu, prevádzku, ekonomickú návratnosť a environmentálnu bezpečnosť. Dovtedy má spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú za účelom výstavby ropovodu založili Transpetrol s podielom 74 % akcií a OMV s podielom 26 %, začať práce na príprave projektu ropovodu v rámci variantu „mestského koridoru“. „Všetky postupy budú realizované v úzkej súčinnosti s mestom, mestskou časťou Petržalka, Bratislavským samosprávnym krajom, Ministerstvom životného prostredia SR a Združením miest a obcí Slovenska,“ dodal rezort hospodárstva.

Zainteresované strany by mali do spracovania komplexného materiálu taktiež vypracovať zmluvu o záväzku rakúskej strany na odber ropy prostredníctvom nového ropovodu v presne definovaných objemoch. Rakúska strana by sa taktiež mala v prípade prerušenia dodávok ropy z Ruska zaviazať k dodávkam ropy prostredníctvom nového ropovodného prepojenia reverzným chodom z Rakúska. „Predpokladá sa, že začiatok realizácie projektu bude podmienený uzavretím dlhodobých zmluvných vzťahov medzi rakúskymi rafinériami, spoločnosťou Transpetrol a producentmi ropy. Týmto spôsobom by mala byť minimalizovaná hrozba nízkej využiteľnosti nového ropovodu, a tým aj finančného úpadku projektu,“ uviedlo ministerstvo.

Podľa ministerstva hospodárstva nové ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom prinesie pre Slovensko viac výhod ako nevýhod. „Prepojenie medzi ropovodom Družba a rakúskymi rafinériami predstavuje príležitosť zvýšenia využiteľnosti slovenskej časti ropovodu Družba, ktorá v súčasnosti nie je plne využitá. Vzhľadom na to, že je ropa prepravovaná do Rakúska tankermi cez prístav v Terste, ktoré prichádzajú cez Stredozemné more a prieplav Bospor, kde kapacita dosahuje maximum, môže sa plne nevyťažená južná vetva ropovodu Družba stať v budúcnosti kľúčovým hráčom. Ropovod Bratislava-Schwechat predstavuje jedno z kľúčových riešení zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky,“ konštatoval rezort hospodárstva, podľa ktorého je projekt samofinancovateľný a z ekonomického pohľadu zaručuje návratnosť investovaného kapitálu v celom rozsahu. Podľa pôvodných odhadov by mali náklady na výstavbu ropovodu dosiahnuť úroveň 70 až 112 mil. eur. Ropovod by mal byť postavený najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby.

Podľa občianskych aktivistov je konanie spoločnosti Transpetrol a ministerstva hospodárstva nezodpovedné, keď preferujú trasovanie ropovodu cez husto obývanú časť Bratislavy. „Svojím zámerom ohrozujú obyvateľov Bratislavy. Viesť ropovod cez hlavné mesto je nezodpovedné a obe preferované trasy ropovodu atakujú strategické vodné zdroje pre Bratislavu,“ reagoval predseda občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov Michal Ondrejka.



Čo si o tom myslíte?