LETNÝ ŠPECIÁL:Nie všetkým politikom sa páči projekt Eastring

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Plyn plynovod eustream
Ilustračné foto eustream, a.s.

Jednoznačnú politickú podporu pre projekt plynovodu Eastring, v prípade úspechu v blížiacich sa parlamentných voľbách, sľubujú tri politické strany. Ide o Smer-SD, KDH a SaS.

Približne pred rokom prišla pološtátna spoločnosť Eustream s nápadom postaviť nový plynovod Eastring. Ten by mal spájať slovenské Veľké Kapušany s bulharsko-tureckou hranicou. Nový plynovod má poskytnúť dodatočnú cestu pre prístup k Balkánu, čím by sa efektívne zmiernila situácia pri prípadnom prerušení dodávok z aktuálne jediného zdroja dovozu plynu tohto regiónu cez Ukrajinu. Dôležitou výhodou projektu má byť aj diverzifikácia zdrojov, a teda nie len prepravných trás. Hovorí sa tak nielen o plyne z Ruska či zo západu Európy, ale aj z Azerbajdžanu, Iránu, Iraku či Cypru. Nie všetky politické strany by však projekt Eastring aj podporili.

Socialisti, kresťania aj liberáli sú za

Jednoznačnú politickú podporu, v prípade úspechu v blížiacich sa parlamentných voľbách, sľubujú tri politické strany. Ide o Smer-SD, KDH a SaS. Podľa sociálnych demokratov zo strany Smer-SD projekt Eastring v súčasnosti predstavuje investične a časovo najefektívnejší projekt plynovodu v našom regióne. „Preto je potrebné ho podporiť. Ide o dôležitý projekt, smerujúci k diverzifikácii zdrojov a zabezpečeniu energetickej bezpečnosti Slovenska, ale aj celého regiónu. Plynovod Eastring má potenciál byť výhľadovo náhradou, ak by v budúcnosti došlo k zastaveniu tranzitu plynu cez Ukrajinu,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa Smeru-SD Ľubica Končalová. S podobným postojom súhlasí aj podpredseda KDH Ján Hudacký. Podľa neho je plynovod Eastring výhodný nielen pre Slovensko, ale aj pre ďalšie tranzitné krajiny ako sú Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. „Eastring pomôže prepojiť plynárenské uzly v západnej Európe so zdrojmi v Azerbajdžane, Turkménsku, Iraku, na Cypre či v Rusku. Slovensko si tak môže udržať pozíciu silného hráča na trhu so zemným plynom,“ myslí si Hudacký. „Z pohľadu nákladov sa jedná taktiež o prijateľnejšie riešenie ako sú iné konkurenčné plánované plynovody. Z tohto pohľadu je podpora Eastringu na politickej úrovni v rámci ďalších rokovaní určite na mieste,“ doplnil tímlider SaS pre energetiku Karol Galek.

Opatrní národniari

Národniari z SNS vyzývajú pri tomto projekte k opatrnosti. Súhlasia s tým, že projekt Eastring by mal spĺňať strategické kritériá. Otázna je však podľa nich pozícia a efektívnosť investície z pohľadu štátu. „Doterajšie skúsenosti s finančnou skupinou a oligarchami pôsobiacimi v energetickom sektore nás nabádajú k ostražitosti,“ uviedla tlačová tajomníčka SNS Zuzana Kohútková. Strana bývalého ministra hospodárstva Juraja Miškova SKOK je presvedčená, že spomínaný projekt je prioritne dôležitý pre diverzifikáciu zdrojov plynu na Balkáne, a nie pre energetickú bezpečnosť Slovenska. „Je potrebné bližšie preskúmať jeho rentabilitu, ako aj ochotu Európskej únie podporiť jeho výstavbu,“ doplnil Miškov.

Nevidia význam projektu

Plynovod Eastring má projektovanú technickú kapacitu od 20 mld. metrov kubických v počiatočnej fáze projektu až do 40 mld. metrov kubických v konečnej fáze. Jeho dĺžka by v závislosti od rozhodnutia o trasovaní mala predstavovať od 744 do 1 015 kilometrov s potrubím s obojsmernou prevádzkou. Odhadované investičné náklady na prvú fázu projektu sú od 1,14 mld. eur do 1,52 mld. eur. Do komerčnej prevádzky by mohol byť plynovod spustený na konci roka 2018.

V súčasnosti podľa predvolebných prieskumov druhá najsilnejšia politická strana Sieť vníma projekt plynovodu Eastring ako privátnu aktivitu spoločnosti Eustream. Prikláňa sa k názoru Európskej komisie, ktorá nepovažuje budovanie novej infraštruktúry za potrebné. „Kapacita súčasných plynovodov nie je totiž ani zďaleka vyťažená. Chápeme, že EPH (49-percentný akcionár Eustreamu – poz. red.) potrebuje nahradiť možné budúce ušlé objemy z ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu novými aktivitami a prezentuje tento projekt ako vysoko spoločensky dôležitý. No v tejto chvíli máme len veľmi málo informácií o celkovom koncepte projektu. Zatiaľ ani Eustream nemá jasno v tom, aký účel bude Eastring plniť a kto a odkiaľ bude tento energetický nosič využívať,“ konštatovala hovorkyňa strany Sieť Karolína Ducká. Strana Most-Híd sa k podpore či nepodpore projektu Eastring nevyjadrila.

Neodškriepiteľná závislosť od Rusov

Aj napriek novým diverzifikačným projektom v oblasti plynárenstva a ropy všetky politické strany sú zmierené so slovenskou energetickou závislosťou od Ruska. „Naďalej platí, že dominantným dodávateľom plynu či ropy je Ruská federácia,“ uviedla Končalová zo Smeru-SD, ktorá pripomenula také diverzifikačné projekty, ako reverzné toky s Českom a Rakúskom, nové plynovodné prepojenie S Maďarskom či rekonštrukciu ropovodu Adria. „V tejto oblasti nemá Slovensko veľmi na výber,“ myslí si Ducká zo strany Sieť. Všetky politické strany súhlasia s ďalšou diverzifikáciou či už energetických trás alebo aj zdrojov. „Po dobudovaní severo-južného prepojenia plynovodu medzi Slovenskom a Maďarskom je treba urýchlene začať realizovať vysokotlakové prepojenie medzi Slovenskom a Poľskom. Oba tieto prepojenia nám umožnia prístup k LNG terminálom, tak v Chorvátsku ako aj v Poľsku,“ dodal Hudacký z KDH.

Zachráni nás obnoviteľný zdroj?

Strana Most-Híd je presvedčená, že závislosť od Ruska znížime podporou obnoviteľných zdrojov. Za väčší rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku je aj strana Sieť. „Je potrebné stanoviť stratégiu rozvoja domácich obnoviteľných zdrojov tak, aby sa pokryl segment domácností plne z obnoviteľných zdrojov najneskôr do roku 2030,“ doplnila Ducká.

Národniari navrhujú reprivatizáciu

Galek z SaS navrhuje zvyšovanie energetickej efektívnosti a zavádzanie alternatívnych energetických riešení, ktoré by slovenskú závislosť od Ruska znížili. „Ako sa hovorí, najlacnejšou a dovolím si dodať aj najbezpečnejšou energiou je tá, ktorá sa nespotrebuje,“ konštatoval Galek. Strana SNS je presvedčená, že z dlhodobejšieho pohľadu bude riešením reprivatizácia petrochemického priemyslu a aktívna účasť štátu v tomto procese. Slovensko je v súčasnosti podľa Miškova zo SKOKu z hľadiska možných trás pre dodávky plynu a ropy pomerne bezpečnou krajinou. „Takže kríza pre občanov a firmy bezprostredne nehrozí. Diverzifikovať je ale treba i zdroje paliva pre jadrové elektrárne, kde je závislosť na Rusku takmer úplná,“ uzavrel Miškov.

Portál vEnergetike.sk oslovil k tejto téme aj politické strany OĽaNO, NOVA, SMK, SDKÚ-DS a Šanca. Odpovede od týchto strán sme však doposiaľ neobdržali.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Eustream