LETNÝ ŠPECIÁL: Štátny SPP si vedia predstaviť takmer všetci

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
SPP
Ilustračná snímka. Foto: SITA

Jediná politická strana, ktorá uvažuje nad odpredajom akcií štátu novým akcionárom, a to už či v samotnom SPP, alebo v podnikoch SPP-distribúcia alebo Eustream, v ktorých má štát 51-percentné podiely, je Sloboda a Solidarita.

Približne takto pred dvoma rokmi sa rozpútala politická vojna o akcionárskej budúcnosti najväčšieho dodávateľa zemného plynu, spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Kým vládna strana Smer-SD začala pracovať na tom, aby prevzala od nového akcionára v SPP, firmy Energetický a průmyslový holding (EPH), jeho 49-percentný podiel, takmer celá opozícia bila na poplach. Podľa opozičných politikov išlo o špinavý biznis medzi vládnou stranou a oligarchami či finančnými skupinami ovládajúcimi EPH. Opýtali sme sa politických strán, ako by po prípadnom úspechu v blížiacich sa parlamentných marcových voľbách, naložili so štátnym 100-percentným podielom, ktorý vlastní štát v SPP.

Rovnaký postoj Smeru

Strana Smer-SD svoj postoj k štátnemu vlastníctvu SPP nezmenila. „Rozhodnutie tejto vlády o návrate matky SPP späť do rúk štátu bolo jednoznačne správnym krokom,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová. Štát vďaka prevzatiu 49-percentného podielu v SPP získal podľa najsilnejšej politickej strany absolútnu kontrolu nad kalkuláciou nákladových položiek a s tým spojenými cenovými návrhmi pre domácnosti a malé firmy. „Súčasne štát získal plnú kontrolu nad rokovaniami o cenách a podmienkach dodávky plynu s kľúčovým dodávateľom, čo sa odzrkadľuje na lepších podmienkach nových zmlúv s Gazpromom,“ dodala Končalová.

Chcú zodpovednosť štátnych manažérov

Ani v súčasnosti najsilnejšia opozičná strana (podľa predvolebných preferencií – poz. red.) Sieť nemá nič proti štátnemu vlastníctvu akcií v SPP. Štátne vlastníctvo však podľa nich môže fungovať len vtedy, ak sa podarí presadiť reálnu hmotnú zodpovednosť zástupcov štátu v podnikoch s jeho majetkovou účasťou. „V opačnom prípade sa znovu raz môže stať, že podiel štátu sa stane priestorom pre lúpežné prepadnutia zo strany biznispolitického zákulisia. Vládna strana tieto praktiky priviedla do dokonalosti a odúča ľudí od možnosti, že by štát mohol byť efektívny vlastník. Myslíme si, že pri presadení princípu osobnej zodpovednosti a vylúčení schránkových firiem zo všetkých obchodov so štátom by štátny podiel v strategických podnikoch mohol mať svoju hodnotu,“ konštatovala hovorkyňa strany Sieť Karolína Ducká.

Nateraz spokojní kádeháci

Kresťanskí demokrati by na súčasnej situácii v SPP zatiaľ nič nemenili. „Vo výhľade štyroch rokov nie je nevyhnutné existujúci model meniť,“ myslí si podpredseda KDH Ján Hudacký. A to podľa neho aj napriek tomu, že štát sa stal jediným akcionárom stratového podniku, zásadnou zmenou obchodnej politiky môže v krátkej dobe túto negatívnu obchodnú bilanciu zmeniť. „Riešením je zákon o eliminácii energetickej chudoby, ktorý odstráni nezmyselnú celoplošnú reguláciu cien plynu pre domácnosti a malé podniky. Tento zákon umožní diferencovať odberateľov plynu a poskytovať primerané sociálne tarify pre sociálne odkázané skupiny občanov a domácnosti,“ doplnil Hudacký.

Liberáli by všetko predali

Jediná politická strana, ktorá uvažuje nad odpredajom akcií štátu novým akcionárom, a to už či v samotnom SPP, alebo v podnikoch SPP-distribúcia alebo Eustream, v ktorých má štát 51-percentné podiely, je Sloboda a Solidarita (SaS). „V našej strane budeme presadzovať doprivatizáciu SPP a jeho dcérskych spoločností tak, aby v rukách štátu neostal žiaden čierny Peter,“ povedal tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek s tým, že predaj akcií SPP bude do budúcnosti bude veľmi zložitý, nakoľko sa podľa neho jedná o stratový podnik, navyše tvrdo regulovaný.

Treba to analyzovať

Strana SKOK Juraja Miškova, ktorý bol aj ministrom hospodárstva, konštatuje, že na vlastníctvo štátu v SPP by sa bolo potrebné lepšie pozrieť. „Otázna je hodnota podielu štátu v spoločnosti SPP-matka, ktorá nevlastní takmer žiadne aktíva a je len obchodnou firmou. Nejde o strategický podnik, a jeho hospodárenie, ako aj najvýhodnejší model pre štát, treba analyzovať, pričom nevylučujeme žiadnu možnosť,“ povedal Miškov.

Kritici z SNS a Most-Híd

Strana Most-Híd je presvedčená, že prevzatie akcií v SPP štátom bolo nevýhodným krokom. „Ak si niekto myslí, že štát bude predávať lacnejší plyn, bez toho, aby to zaplatili iní spotrebitelia, tak je na veľkom omyle. Sme presvedčení, že slovenské skúsenosti so správou strategických podnikov nominantmi štátu hovoria jasnou rečou,“ dodal hovorca Most-Híd Matej Kováč. Podobný názor majú aj národniari zo strany SNS. Tí sú presvedčení, že prevzatie úplného vlastníctva v SPP bol len marketingovo – politický ťah vlády Smeru. „Pretože distribúcia plynu, tranzit, zásobníky a ďalšie kľúčové aktíva slovenského plynárenstva zostali pod kontrolou finančnej skupiny a oligarchov. Všetko pod taktovkou štátu a štátnych úradníkov,“ uzavrela tlačová tajomníčka SNS Zuzana Kohútková. Či by tieto dve strany po prípadnom volebnom úspechu ponechali akcie SPP vo vlastníctve štátu, alebo by sa snažili ich odpredať novým akcionárom, neprezradili.

Spoločnosť SPP priamo nadväzuje na viac ako 150–ročnú tradíciu plynárenstva na Slovensku. V súčasnosti poskytuje dodávku plynu a elektriny, ako aj doplnkových služieb pre viac ako 1,3 milióna zákazníkov. Jediným akcionárom je štát v zastúpení Ministerstva hospodárstva SR. Štát sa stal definitívne jediným vlastníkom SPP v júni minulého roka, keď sa zavŕšil proces prevzatia 49-percentného podielu SPP od českej spoločnosti EPH. Štát mal totiž v pláne ovládnuť cenotvorbu zemného plynu pre odberateľov v najväčšom slovenskom dodávateľovi plynu. Jedinou cenou za prevzatie materskej spoločnosti SPP bolo prevzatie celého dlhu.

Portál vEnergetike.sk oslovil k tejto téme aj politické strany OĽaNO, NOVA, SMK, SDKÚ-DS a Šanca. Odpovede od týchto strán sme však doposiaľ neobdržali.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie SPP Slovenský plynárenský priemysel