Kauzu Transpetrol nateraz odročili

31. januára 2017 13:52
SITA

Dôvodom sú závažné zdravotné dôvody obžalovaného Ignáca I., informoval hovorca Najvyššieho súdu B. Urbančík.

Transpetrol
Sídlo spoločnosti Transpetrol SITA

Kauzou Transpetrol sa Najvyšší súd SR v stredu, kedy bolo pôvodne naplánované verejné zasadnutie, nebude zaoberať. Termín pojednávania súd zrušil a ako vysvetlil hovorca Boris Urbančík, dôvodom sú „závažné zdravotné dôvody obžalovaného Ignáca I.“ Najvyšší súd sa chcel odvolaniami obžalovaných zaoberať už v novembri. Pre zdravotné problémy druhého z obžalovaných Jána H. vtedy súd rozhodol, že rozdelia konania voči nim na samostatné. Ján H. avizoval súdu dlhodobé zdravotné problémy spojené s prekonanou mozgovou príhodou. Jeho zdravotný stav má zároveň preskúmať znalec.

Špecializovaný trestný súd v tomto prípade vo februári 2015 uznal za vinného podnikateľa Ignáca I. aj jeho spoločníka Jána H. za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom. Ignácovi I. vymeral súd trest 11 rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad. Jánovi H. uložili trest päť rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že obaja obžalovaní úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol. Ignác I. podľa súdu nekompromisne sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochyboval, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu. „Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú,“ zdôraznil vtedy predseda senátu.

Podľa prokuratúry bolo konanie obžalovaných bezprecedentným a premysleným útokom na majetkové záujmy spoločnosti, ktorá má z hľadiska národnoštátnych záujmov SR strategický význam. Muži podľa obžaloby predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác I. ako údajný predseda predstavenstva a Ján H. ako údajný člen predstavenstva, a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy. Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam. Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený. Dôsledkom tohto konania bolo, že na majetok Transpetrolu boli vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené. Podľa súdu hrozba škody na majetku Transpetrolu bola reálna a išlo o celkovú škodu vyše 13 173 000 eur.

Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali obžalovaní od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009 na Vinnom jazere. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II., že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie. Už v roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca I., ale stále ich vlastnil štát.

Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom Ignáca I. neprávoplatne odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok odvolací súd zrušil a vrátil na opätovné prejednanie.

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?