Je cena plynu pod politickým tlakom?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Plyn ceny
Plynový horák SITA

Vstupovanie štátu do energetiky je podľa dodávateľov plynu pochopiteľné, keďže energie hrajú v živote spoločnosti kľúčovú rolu. Podľa Miroslava Kullu sa však úloha štátu vo vzťahu k energetike za posledné roky zásadne zmenila. Regulátor politický tlak pri znižovaní cien plynu rázne odmieta.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) práve v týchto dňoch finišuje s cenovým konaním pri cenách zemného plynu pre domácnosti a malé podniky. Zhruba od septembra by sa mali teda slovenské domácnosti, ako aj malé podniky tešiť na lacnejší zemný plyn. Po spustení cenového konania, ktoré regulátor začal z vlastného podnetu v polovici júna, boli niektorí dodávatelia plynu nemilo prekvapení. Poukazujú na to, že ceny za dodávky plynu, ktoré tvorí cena samotnej komodity a marža, sú na Slovensku nižšie než v okolí, pričom ostatné komponenty koncovej ceny sú vyššie, ako v okolitých krajinách. Je za znižovaním ceny plynu politický tlak, alebo reálna situácia na trhu? Regulátor politický tlak pri znižovaní cien plynu pre domácnosti a malé podniky rázne odmieta. A to aj napriek známym výrokom premiéra Roberta Fica o dvojcifernom znižovaní cien plynu v čase blížiacich sa parlamentných volieb.

Vstupuje politika do regulácie?

Vstupovanie štátu do energetiky je podľa dodávateľov pochopiteľné, keďže energie hrajú v živote spoločnosti kľúčovú rolu. Podľa konateľa spoločnosti RWE Gas Slovensko Miroslava Kullu sa však úloha štátu vo vzťahu k energetike za posledné roky zásadne zmenila. „Funkcia štátu nespočíva v kontrole a určovaní cien energie, na to tu je nezávislý regulátor, ktorý má vyvažovať záujmy spotrebiteľov a biznisu. Úlohou moderného štátu je skôr vytvárať vhodné podmienky pre dodávateľov, aby oni mohli zabezpečiť dodávku za prijateľnú cenu,“ povedal Kulla, podľa ktorého platí, že čím viac dodávateľov na trhu, tým väčšia konkurencia a tlak na ceny. „Ceny energií na veľkoobchodných trhoch klesajú od vypuknutia krízy, z čoho profitujú všetky zúčastnené strany, azda s výnimkou nedotovaných výrobcov. Zo strany politikov je preto logickým krokom tento pokles cien marketingovo predať svojim voličom,“ doplnil riaditeľ retailu spoločnosti ČEZ Slovensko Stanislav Kovalik. Podľa riaditeľa predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiřího Koudelu snahy vlády využívať ceny plynu v politickom boji deformujú trh s plynom na Slovensku a poškodzujú toto odvetvie.

Vidia priestor inde

Dodávatelia pripúšťajú pokles cien komodity na svetových trhoch, na čo sa odvoláva regulačný úrad, ktorý vytvára malý priestor pre zníženie cien plynu pre domácnosti. Na druhej strane však poukazujú, že ceny za dodávky plynu sú v porovnaní s okolitými krajinami dlhodobo na najnižšej úrovni. „Je neodškriepiteľný fakt, že na Slovensku máme dnes v porovnaní s okolitými krajinami jednu z najnižších koncových cien plynu pre regulované subjekty domácnosti a malé a stredné podniky,“ uviedol Kulla. Regulátor by sa podľa dodávateľov plynu mal skôr pozrieť na platby za prenos a distribúciu plynu, ktoré taktiež vstupujú do koncovej ceny plynu. „Dôslednejšia regulácia by mala byť v oblastiach, kde neexistuje konkurencia, čo je napríklad pri preprave a distribúcii,“ myslí si Koudela. Ak sa podľa dodávateľov pozrieme na zloženie koncovej ceny a porovnáme to s okolitými krajinami, tak zistíme, že podiel časti dodávateľa na koncovej cene na Slovensku je spomedzi krajín V4 najnižší ako v relatívnom, tak aj absolútnom vyjadrení.

Reguláciu by nahradili šetrením

Podľa Kovalika sú súčasné parametre výpočtu regulovanej ceny málo exaktné a ťažko predvídateľné. „Navyše cenový strop určuje ceny dominantného dodávateľa, čo môže byť pre iných dodávateľov s iným spôsobom nákupu a nákladov výrazne obmedzujúce. Privítali by sme lepšiu predvídateľnosť regulácie a v rámci nej najmä zohľadnenie individuálnych parametrov jednotlivých dodávateľov,“ dodal Kovalik. Firma RWE Gas Slovensko je proti tomu, aby sa tak striktne regulovali ceny energií a plynu pre domácnosti a malé a stredné podniky. Najdôležitejšia je podľa Kullu celková výška ročnej faktúry, nielen jednotková cena. „Myslíme si, že viac než regulácia cien pomôže udržať ceny na uzde konkurenčný boj a rozvoj energetickej efektívnosti. Vo svete je známy aj fakt, že ako náhle začnú byť niektoré tovary vnímané ako príliš lacné, vedie to k ich plytvaniu a tým pádom sa stratí efekt nižšej jednotkovej ceny. Najmä ak sa vytvorí dojem, že o náklady na energie sa postará niekto iný za samotné domácnosti,“ uviedol Kulla.

Ochrana slabších

Dodávatelia sa nebránia ambícii štátu ochraňovať slabých spotrebiteľov od prílišných výkyvov ceny plynu. Nechápu však plošnú reguláciu koncovej ceny prostredníctvom cenového stropu. „Nie všetky domácnosti sú sociálne exponované, nie všetkým musí štát pomáhať v rovnakej miere. Regulácia koncových cien brzdí rozvoj konkurencie, odrádza nové subjekty od vstupu na trh a v konečnom dôsledku tak dáva slovenskému spotrebiteľovi menšiu možnosť voľby,“ dodal Kulla, podľa ktorého by slovenské domácnosti získali viac, keby došlo k postupnej deregulácii koncových cien a štát by na seba prevzal zodpovednosť pomáhať tým skutočne sociálne najslabším.

Veria v jeho nezávislosť

Dodávatelia plynu aj napriek krokom regulátora v minulosti či v súčasnosti stále veria v jeho nezávislosť. „Pevne verím, že ide o nezávislý orgán a k tomu účelu bol aj zriadený,“ povedal Koudela. Kovalik z ČEZ Slovensko považuje ÚRSO za silný a stabilný orgán. „Pozitívne vnímame, že regulátor je vždy ochotný nás vypočuť a rokovať s nami. Úloha regulátora je však mimoriadne náročná, aj vzhľadom na fakt, že ceny energií sú politicky citlivou témou v každej krajine,“ konštatoval Kovalik. Podľa Kullu by ÚRSO nepatril do európskych a medzinárodných štruktúr, keby nebol nezávislý. „Avšak je fakt, že ÚRSO nepôsobí vo vzduchoprázdne, ale je súčasťou nejakého väčšieho celku. Štát má samozrejme svoje predstavy a určuje hlavný smer energetickej politiky. Je v záujme regulátora pôsobiť tak, aby efektívne a nestranne vyvažoval rôzne záujmy a politické priority. Nie je to ľahká úloha,“ uzavrel Kulla.

Obvinenia odmietajú

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) je naďalej presvedčený o svojej nezávislosti a odbornosti. Nad názormi, že je ovplyvnený politikmi alebo inými vplyvnými skupinami, odmieta polemizovať. „Konáme podľa zákona, sme nezávislí od politikov ako aj od regulovaných subjektov,“ zdôraznil hovorca ÚRSO Miroslav Lupták.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví