Ignác I. z kauzy Transpetrol podal ústavnú sťažnosť

29. apríla 2013 0:00

Ignác I., ktorý sa v minulosti vydával za predsedu predstavenstva Transpetrolu, sa sťažuje na ústavnom súde. Tvrdí, že mu dva roky upierali právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom v kauze, v ktorej je obžalovaný z pokusu o pokračovací podvod spolu s Jánom H. Predpokladal, že Špecializovaný trestný súd obžalobu neprijme, ten však nariadil hlavné pojednávanie. O podaní ústavnej sťažnosti informoval senát na dnešnom pojednávaní v Pezinku.

Transpetrol
Ilustračné foto SITA

Ignác I. dnes na súde odmietol akúkoľvek vinu v tejto kauze. „Nijakú dohodu s nikým, teda ani s mojím spoluobžalovaným – ústnu ani písomnú – som nemal. Nikdy sme nič nepredstierali, nikdy sme nič nezamlčovali, nikdy sme nič nepravdivé neuvádzali,“ vyhlásil Ignác I.. V tomto prípade podľa prokuratúry hrozilo, že obžalovaní spôsobia celkovú škodu 25 686 947,50 eura, keďže v Českej republike uznali dlh Transpetrolu voči tamojšej firme a ďalšej spoločnosti údajne vystavili zmenku. Zástupca Transpetrolu si dnes uplatnil na súde od obžalovaných aj škodu vo výške 1,7 milióna eur, čo sú náklady na právne zastupovanie v súvislosti s touto kauzou.

Ignác I. dnes na súde obhajoval zvolanie údajného mimoriadneho valného zhromaždenia Transpetrolu na Vinnom jazere v apríli 2009. Štátu v minulosti hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti, ku ktorému sa pôvodne dostali firmy z okolia Ignáca I. spornou exekúciou z roku 1998. Práve od záverov spomínaného údajného zhromaždenia odvíjali obžalovaní svoje právo konať v mene Transpetrolu – Ignác I. sa tam stal údajným predsedom predstavenstva. Dnes na súde argumentoval, že poverenie na zvolanie valného zhromaždenia vydal jeho spoločnosti Tradeunion Okresný súd Bratislava I.. Tvrdenie prokuratúry, že konanie valného zhromaždenia nebolo legitímne, je podľa Ignáca I. postavené na vode. Ignác I. spochybňoval následný záver Okresného súdu Bratislava II., ktorý právoplatne rozhodol, že nešlo o mimoriadne valné zhromaždenie. Dnes sa domáhal prerušenia súdneho konania, aby bolo možné obrátiť sa na európsky súd. Ten by sa mal podľa Ignáca I. vyjadriť, či môže výkonná moc zasiahnuť do súdnej. K tomu podľa neho totiž došlo. Nepáči sa mu, že podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora malo odkladný účinok na súdny verdikt, ktorým dostal poverenie na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia.

Údajný dlh Transpetrolu, ktorý obžalovaní uznali v Prahe, podľa Ignáca I. naozaj existoval. „Podpísanie exekučného príkazu samo o sebe nemôže byť trestným činom,“ povedal Ignác I. Okrem toho poprel, že by pre niekoho niekedy podpisoval akúkoľvek zmenku, o ktorej sa hovorí v obžalobe. „Navrhujem súdu, aby zabezpečil originál tejto zmenky a grafologický posudok, či som ja alebo Ján H. podpisovali takúto zmenku,“ uviedol Ignác I. Tvrdil, že nepozná zástupcov českej firmy, ktorá mala na tom profitovať a odmietol, že by konal v ich prospech.

Obvinení podľa obžaloby v tejto kauze predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác I. ako údajný predseda predstavenstva a Ján H. ako údajný člen predstavenstva. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy. Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam vo výške 12,68 milióna eur a za spoločnosť Transpetrol sa ich zaviazali uhradiť do 10. júna rovnakého roka. Podľa prokurátora Maroša Žilinku už dohodnuté lehoty svedčia o tom, že nešlo o seriózny a dobrý úmysel. V prípade neuhradenia v dohodnutej lehote sa zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu. Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený.

Dôsledkom tohto konania bolo, že od 20. augusta, resp. 16. decembra 2009, boli na majetok Transpetrolu vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené.

Okrem tohto prípadu Ignác I. a Ján H. vystavili v rovnaký deň 4. júna 2009 v Prahe bez právneho dôvodu vlastnú zmenku za Transpetrol českej spoločnosti na sumu 12,98 milióna eur. Bola splatná 25. júna 2009 v Brne. „Transpetrol zaviazali k bezdôvodnému zaplateniu zmenkovej sumy,“ povedal Žilinka. Následkom bolo súdne konanie, lebo česká spoločnosť si nárokovala zmenku. Konanie sa zastavilo, pretože firma nezaplatila súdny poplatok jeden milión českých korún.

Obžalovaní od založenia Transpetrolu podľa Žilinku nikdy neboli v jeho štatutárnych orgánoch a okrem aktivít, ktoré sú predmetom trestného stíhania, dvojica neplnila v Transpetrole žiadne úlohy.

Už v roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca I., ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom Ignáca I. neprávoplatne odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok však odvolací súd zrušil a vrátil na opätovné prerokovanie. Jeden z obžalovaných aktuálne podal ústavnú námietku, o ktorej by mal rozhodnúť ÚS SR.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.



Čo si o tom myslíte?