Energetická efektívnosť je jeden zo zdrojov energie

3. decembra 2015 11:59
Autor: Marcel Lauko

Čaro zvyšovania energetickej efektívnosti spočíva v tom, že prostriedky investované do opatrení na jeho dosiahnutie sa vrátia vo forme ušetrených nákladov na (ne)spotrebovanú energiu.

Energetická efektívnosť
Ilustračné foto centire.com

Môže byť energetická efektívnosť plnohodnotným energetickým zdrojom? Podľa koncepcie Energetickej únie, implementovanej Európskou komisiou, áno. Energetická efektívnosť by sa mala považovať za jeden zo zdrojov energie s rovnakým postavením ako výrobné kapacity.

Nie optimistická situácia

Ako však vyzerá realizácia tohoto zámeru v praxi? Mierne povedané, nie veľmi optimisticky. Napriek značnej závislosti či už Slovenska alebo EÚ na dovoze energie a nie veľmi priaznivým prognózam do budúcnosti, je pri väčšine diskusií o zaistení energetickej bezpečnosti na prvom mieste diskutovaná otázka zabezpečenia dostatočného objemu zdrojov. Či už ide o klasické zdroje ako plyn, ropa, uhlie, jadro alebo zdroje obnoviteľné. Pre porovnanie – na projektovej úrovni postupuje ekonomicky racionálne uvažujúci investor z opačného konca. V prvom rade posúdi svoj investičný zámer (budovu alebo technológiu) z hľadiska potreby energie a následne sa rozhoduje o veľkosti a druhu potrebného energetického zdroja a prípadne ešte koriguje potrebu energie cez dodatočné opatrenia. Takýmto postupom dochádza v konečnom dôsledku k realizácii ekonomicky optimálnych riešení. Je preto zvláštne, že na národnej a európskej úrovni sa tento osvedčený prístup nevyužíva.

Zbytočný export financií

Problematika energetickej efektívnosti a úspor energie, ktoré budú ovplyvňovať budúci dopyt po energii je síce prezentovaná ako dôležitá a prioritná téma, ale až v druhom pláne a skôr vo vzťahu ku klimatickým zmenám než vo vzťahu k energetickej bezpečnosti. A napriek nespornej závažnosti témy klimatických zmien, táto stále v praxi nezohráva kľúčovú úlohu pri reálnom rozhodovaní o alokácii zdrojov do jednotlivých oblastí. Toto je neustále realizované na báze ekonomickej výhodnosti a prípadne podľa geopolitických záujmov. Ešte vypuklejšie sa tento problém javí, ak zoberieme do úvahy, že platbami za importovanú energiu budeme exportovať finančné zdroje, ktoré by mohli zvyšovať ekonomický rast a kvalitu života u nás doma. Tento problém sa pritom týka, minimálne v prípade Slovenska, aj obnoviteľných zdrojov energie. V tomto prípade však nebudeme exportovať financie vo forme platieb za energiu, ale za potrebné technológie vyrobené väčšinou mimo Slovenska, najčastejšie v Číne. A nezabúdajme, že ekonomická logika nepustí. Investori podieľajúci sa na financovaní veľkých energetických projektov typu plynovod sa totiž snažia maximalizovať výnosnosť investovaných prostriedkov. To znamená, že sa v konečnom dôsledku budú snažiť maximalizovať objem dodanej/prepravenej energie.

Silnejšia domáca ekonomika

Je teda zrejmé, že uvedený postup riešenia založený na priorite zdrojov vytvára predpoklady pre minimálne stabilizáciu budúcej spotreby importovaných energetických zdrojov. Okrem nelogickosti tohoto prístupu má odsúvanie energetickej efektívnosti do úzadia za následok tiež plytvanie ich značným ekonomickým potenciálom. Čaro zvyšovania energetickej efektívnosti totiž spočíva v tom, že prostriedky investované do opatrení na jeho dosiahnutie sa vrátia vo forme ušetrených nákladov na (ne)spotrebovanú energiu. Takto ušetrené prostriedky, ktoré by inak bolo potrebné zaplatiť do zahraničia, sú teda z veľkej časti alokované do domácej ekonomiky či už je to priamo cez realizáciu energeticky efektívnych opatrení (technológie, pracovné miesta pri príprave, zabezpečení financovania, realizácii a prevádzke projektov), alebo cez iné aktivity financované z týchto zdrojov – a zvyšujú tvorbu HDP, zamestnanosť atď. Možno je ekonomika projektov úspor energie ťažšie pochopiteľná ako relatívne jednoduchý vzťah predaj-zisk-návratnosť pri projektoch energetických zdrojov, kde vieme jednoducho povedať koľko peňazí z nich získame. Pri projektoch energetickej efektívnosti však žiadne dodatočné peniaze neprichádzajú. Podstatou je, že nám z peňaženky či z rozpočtov odchádza menej peňazí. A teda konečný efekt je rovnaký, a to zlepšený ekonomický výsledok.

Vyššie benefity

Môže teda byť energetická efektívnosť plnohodnotným energetickým zdrojom? Rozhodne by ním mala byť! Z technického hľadiska totiž zníženie spotreby energie plnohodnotne nahrádza potrebu dovozu energetických zdrojov, respektíve výroby energie. Z ekonomického hľadiska poskytuje zvyšovanie energetickej efektívnosti dokonca vyššie benefity ako import energetických zdrojov. Nič teda nebráni tomu, aby energetická efektívnosť bola vnímaná, presadzovaná a podporovaná na rovnakej úrovni a s rovnakým dôrazom a pozornosťou ako zabezpečovanie zdrojov.

Marcel Lauko je predsedom Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES)

Bližšie informácie o asociácii nájdete na tejto stránke.

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?