Energetická efektívnosť či energetická hospodárnosť budov?

1. marca 2016 11:29
Autor: Vladimír Vicena

Ani srnka netuší…

Budova
Ilustračné foto pixabay.com

V poslednej dobe sa vo všetkých médiách enormne zvyšuje výskyt pojmov „energetická efektívnosť budov“, „energetická náročnosť budov“ a „energetická hospodárnosť budov“. Pojmy náročnosť, hospodárnosť a efektívnosť sú z hľadiska bežného ľudského jazyka zameniteľné a nemajú žiaden významový rozdiel. Málokto však tuší, že v momente, keď sa daný pojem začne používať v diskusii o budovách v zmysle zákonnej definície, tak ich voľná zameniteľnosť končí a je potrebné veľmi striktne rozlišovať, či použijem pojem „energetická efektívnosť“ alebo „energetická hospodárnosť“. Málokto vie, že rozdiel medzi nimi je taký veľký, ako keby oba vznikali úplne oddelene, v dielňach oddelených minimálne čínskym múrom. A pravdepodobne to tak aj bolo. Pozrime sa trocha na rozdiely medzi nimi a potom si povedzme o praktických dôsledkoch.

Rozdielne pojmy

Pojmy „energetická náročnosť budovy“ alebo „energetická efektívnosť budovy“ vlastne v žiadnom zákone presne ustanovené nie sú. Veľmi nepriamo a s istou dávkou fantázie sa to dá vydedukovať zo zákona o energetickej efektívnosti, čo je norma v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR. Čo tieto pojmy znamenajú, ale vyslovene nie je v zákone zadefinované. Tento zákon nakoniec ani nie je zameraný len na budovy, ale hovorí o energetickej efektívnosti všeobecne. To najdôležitejšie pre nás ale je, že energetická náročnosť (budovy) je spotreba energie, ktorá sa dá zmerať a teda aj zníženie spotreby energie (budovy) napríklad v porovnaní dvoch rokov by sa malo dať zmerať. A aj sa dá, samozrejme so zohľadnením rozdielu podmienok týchto dvoch rokov. Preukazovanie usporenej energie je už aj na Slovensku bežné, napríklad v projektoch energetických úspor realizovaných formou garantovanej energetickej služby, ktorú napríklad poskytujú členovia Asociácie poskytovateľov energetických služieb.

Pojem „energetická hospodárnosť budovy“ je pojmom z legislatívy o energetickej hospodárnosti budov, čo je skupina noriem v kompetencii Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Vo veľkom zjednodušení je „hospodárnosť budovy“ hodnotením toho, akú má budova teoretickú potrebu energie za vykurovanie, osvetlenie, vetranie a chladenie. Teoretickú preto, lebo sa počíta z „normalizovaných“, teda normou stanovených hodnôt vonkajšej teploty vzduchu, vnútornej teploty v budove a podobne. A tieto hodnoty sú pre celé Slovensko stanovené rovnako, bez ohľadu na to, či je budova na Lomnickom štíte, alebo v Hurbanove. Takým konkrétnym výstupom z procesu hodnotenia energetickej hospodárnosti budovy je už dnes celkom známy energetický certifikát budovy. Mnohí, veci neznalí, a tých je veľká väčšina, od neho očakávajú, že im povie, aké budú mať náklady na vykurovanie alebo osvetlenie. Ale čerta starého! Len ak sa budova bude nachádzať v lokalite, v ktorej skutočné podmienky sú veľmi blízke tým normou stanoveným, a len v prípade, že užívatelia budovy sa budú správať tak, ako to stanovila norma. Podstatné pre nás je, že energetická hospodárnosť sa nedá zmerať, ale len vypočítať.

Dva svety

A teraz sa pozrime na pár príkladov dôsledkov takmer dokonalej izolácie týchto dvoch „svetov“. Medzi týmito pojmami, a ani medzi hodnotami vypočítanými a nameranými NEEXISTUJE žiaden prevodník. Teda nie je možné nijakým spôsobom vypočítaný údaj o energetickej hospodárnosti previesť na predpokladanú energetickú náročnosť, a ani naopak – z nameranej energetickej náročnosti nie je možné zistiť triedu energetickej hospodárnosti! Ak má majiteľ novej budovy energetický certifikát, tak nik, ani najväčší odborník, z neho nevie spočítať predpokladanú spotrebu energií v budove. Teda energetický certifikát nemá toto za cieľ, ale to nikto vlastne ani nepotrebuje vedieť, lebo energetický certifikát novostavby je zákonná povinnosť a málokto rieši, či mu to na niečo iné slúži, alebo nie. Ak vám dodávateľ energetického certifikátu stanoví, že budova po energetickej rekonštrukcii pôjde z triedy B do triedy A1, tak to nehovorí vôbec nič o skutočnej spotrebe energie vašej budovy v roku nasledujúcom po rekonštrukcii budovy. Tá, napriek tomu, že máte energetickú triedu budovy o tri stupne lepšiu, môže paradoxne aj narásť. Nik už nedokáže vyhodnotiť, či ste sa v danom roku správali energeticky hospodárne alebo nie. To na energetický certifikát nemá žiaden vplyv. Darmo by ste si aj merali všetky vonkajšie a vnútorné parametre. Nemáte šancu preukázať, že dodávateľ energetického certifikátu vás oklamal. On ani nemohol, lebo predsa vychádzal z normalizovaných predpokladov a nemohol tušiť, aké budú skutočné podmienky užívania budovy.

Paradoxy v praxi

Zaujímavý efekt sa črtá pri pripravovaných dotáciách z eurofondov do obnovy verejných budov. Podmienky sú totiž postavené tak, že parametrom zníženia energetickej náročnosti je zlepšenie energetickej hospodárnosti! Uvedomujete si ten paradox? Peniaze sú určené na zníženie energetickej náročnosti verejných budov (čo je, ako sme si už povedali, merateľná veličina) a napriek tomu vo výzve pre žiadateľov o tieto dotácie je hlavnou (energeticky relevantnou) podmienkou preukázanie teoreticky vypočítaného (a nezmerateľného) zlepšenia energetickej hospodárnosti budovy. Nik nebude schopný dokázať, či boli splnené náročné ciele stanovené pre čerpanie eurofondov pre verejné budovy, lebo nikto nemusí nič merať a preukazovať.

Taký istý paradox sa vyskytuje aj pri podpore výstavby z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania. ŠFRB celkom atraktívne nastavil pravidlá „zníženia úverov“, ktoré budú použité na výstavbu energeticky dokonalejších budov. Avšak veľmi nejasne zadefinoval, ako na to: majiteľ budovy musí preukázať, že po dobu troch rokov bude „celková potreba energie budovy“ (čo je parameter zo sveta energetickej hospodárnosti – teda nemerateľný, len teoretický) nižšia, ako „skutočná spotreba energie budovy“, čo je pojem nikde nezadefinovaný, a zatiaľ nikto (ani samotný ŠFRB) netuší, čo sa ním myslí. Ale ak by sa aj došlo na to, čo to je a zistí sa, že sa to dá zmerať, bude ešte veľmi ďaleko k tomu, aby sa to dalo porovnať s nejakou teoreticky vypočítanou hodnotou. Teda aj to atraktívne „zníženie úveru“ poskytnutého dnes, bude musieť byť posudzované podľa pravidiel, ktoré budú nastavené v budúcnosti. To nie je veľmi transparentný spôsob bonifikácie.

Pán Boh s nami

Uvedené príklady sú len názornou ukážkou toho, že súčasná legislatíva energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti je úplne izolovaná a beda tomu, kto sa z čistého nerozumu pokúsi tieto dva svety skombinovať v jednom dokumente, či už v nejakom predpise alebo zákone. Množstvo nedokonalostí zatiaľ spôsobovalo vrásky na tvári tým, ktorí tomu aspoň trocha rozumeli a to je zopár odborníkov. Ale prísna legislatíva, tlačiaca všetkých do úspor, už začína dobiehať aj tých, ktorí si mysleli, že keď k tomu príde, tak sa legislatíva zjemní. Nezjemní sa! Platí a už bude len prísnejšia. A bude potrebné začať ju vysvetľovať ľuďom, ktorí jej nerozumejú!

Nuž, Pán Boh s nami.

Ing. Vladimír Vicena pôsobí v oblasti energetickej efektívnosti budov už päť rokov. Je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre poskytovanie garantovanej energetickej služby. V súčasnosti je riaditeľom pre stratégiu a firemný rozvoj v spoločnosti e-Dome a.s. Spoločnosť poskytuje podpornú a garantovanú energetickú službu, vykonáva energetické audity budov, vytvára energetické koncepcie budov s akcentom na minimalizáciu technologických zariadení v budovách a maximalizáciu komfortu pre užívateľov budov a poskytuje služby diagnostiky tepelných a stavebných porúch budov. e-Dome a.s. je zakladajúcim členom Slovenskej rady pre zelené budovy a členom Asociácie poskytovateľov energetických služieb.

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?