Eastring by mohli spustiť koncom roka 2018

4. marca 2015 12:21
Autor: vEnergetike.sk/SITA

Už v marci tohto roka sa očakáva podpísanie Memoranda o porozumení, ktoré bude obsahovať základné parametre budúcej spolupráce na projekte medzi spoločnosťami eustream, rumunským Transgazom a Bulgartransgazom. O projekte plynovodu informoval v stredu vládu minister hospodárstva.

Plynovod
Ilustračné foto kosogass.cz

Posilnenie vnútorného trhu s energiami, zvýšenie bezpečnosti dodávok či diverzifikácia zdrojov sú len časťou výhod projektu nového plynovodu Eastring. Tvrdí to ministerstvo hospodárstva, ktoré o projekte v stredu informovalo vládu. Hoci koncept plynovodu predstavitelia spoločnosti eustream predstavili iba koncom novembra minulého roku, niekoľko stoviek kilometrov dlhý plynovod zo Slovenska do Bulharska by mohol byť podľa rezortu hospodárstva do komerčnej prevádzky spustený už na konci roka 2018.

Dostanú sa k hubom

Eastring podľa ministerstva poskytne krajinám Balkánu prístup k doteraz nedostupným likvidným európskym hubom, ako sú rakúsky Baumgarten, nemecké NCG či Gaspool, a to realizáciou fyzického prepojenia a umožnenia dodávky plynu. „Tým významne prispieva k súťaži na týchto trhoch s plynom, poskytuje vyhliadky na nižšie ceny plynu a predstavuje dôležitý krok smerom k jednotnému európskemu trhu s plynom,“ tvrdí v správe rezort hospodárstva.

Viac bezpečnosti pre Balkán

Okrem toho má nový plynovod poskytnúť dodatočnú cestu pre prístup k Balkánu, čím by sa efektívne zmiernila situácia pri prípadnom prerušení dodávok z aktuálne jediného zdroja dovozu plynu tohto regiónu cez Ukrajinu. V nedávno vykonaných stres testoch bola pritom podľa ministerstva práve juhovýchodná Európa označená ako najviac ohrozená oblasť v prípade narušenia dodávok cez Ukrajinu. „Eastring zvyšuje cezhraničnú likviditu a to znamená zvýšenie úrovne bezpečnosti dodávok v širšom regióne strednej a juhovýchodnej Európy,“ píše sa v materiáli.

Mapa projektu Eastring.
MH SR

Diverzifikácia zdrojov

Dôležitou výhodou projektu má byť aj diverzifikácia zdrojov a teda nie len prepravných trás. „Eastring, na rozdiel od aktuálne zastaveného projektu South Stream, neposkytuje len dodatočnú trasu, ale taktiež poskytuje diverzifikáciu zdrojov nakoľko umožní krajinám Balkánu prístup k plynu z európskych hubov a zároveň, v opačnom smere umožní novým potenciálnym dodávateľom predovšetkým z Kaspického regiónu resp. potenciálneho tzv. tureckého plynového hubu prístup na európske trhy,“ píše ministerstvo. Hovorí sa tak nielen o plyne z Ruska či zo západu Európy, ale aj z Azerbajdžanu, Iránu, Iraku, či Cypru.

Tlak na ceny?

Práve tento faktor bude podľa šéfa spoločnosti eustream Rastislava Ňukoviča významným aj pre ceny plynu na juhovýchode Európy. „Prístup k ďalším zdrojom znamená spravidla aj zlacňovanie plynu. Určite to bude mať veľký pozitívny vplyv pre krajiny Balkánu,“ povedal v stredu po rokovaní vlády. Ceny na Slovensku až tak výrazne neovplyvní, keďže krajina má už cez reverzné toky relatívne dobrý prístup k lacnému plynu v západoeurópskych huboch.

Dôležitý aj pre Slovensko

Projekt plynovodu Eastring nie je však významným iba pre región Balkánu, ale aj pre samotné Slovensko cez aktivity pološtátnej prepravnej spoločnosti eustream. „Z pohľadu záujmov Slovenska je realizácia projektu Eastring riešením pre dosiahnutie strategického cieľa zachovať či dokonca zvýšiť objemy prepraveného plynu cez slovenskú prepravnú sieť, najmä v súvislosti s možnosťou, že spoločnosť Gazprom nebude pokračovať po roku 2019 s dodávkou plynu do Európskej únie cez Ukrajinu,“ konštatuje ministerstvo hospodárstva s tým, že realizácia projektu by do značnej miery prispela k zvýšeniu významu úlohy Slovenska ako križovatky pre plynárenské prepojenia a jeho schopnosť zaistiť prepravu plynu reverzným tokom celému regiónu.

Plynovody v Európe.
MH SR

Náklady vyše miliardy

Plynovod Eastring má projektovanú technickú ročnú kapacitu od 20 mld. metrov kubických v počiatočnej fáze projektu až do 40 mld. metrov kubických v konečnej fáze. Jeho dĺžka by v závislosti od rozhodnutia o trasovaní mala predstavovať od 744 do 1 015 kilometrov s potrubím s obojsmernou prevádzkou. Odhadované investičné náklady na prvú fázu projektu sú od 1,14 mld. eur do 1,52 mld. eur.

Časť peňazí chcú z únie

„Je to samozrejme veľký projekt, tomu zodpovedá aj výška finančných nákladov. Ale tieto náklady sú podstatne menšie, keď to porovnáme napríklad s nákladmi, ktoré mal v pláne Southstream alebo iné konkurenčné plynovody,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády novinárom šéf eustreamu Rastislav Ňukovič. Financovanie by pritom podľa neho mohlo byť zabezpečené prostredníctvom zdrojov prepravných firiem v dotknutých krajinách, čiastočne aj s európskych zdrojov a tretím zdrojom by mali byť úvery od komerčných bánk, prípadne Európskej investičnej banky. Podporu od únie sa bude snažiť pre Eastring vybaviť aj minister hospodárstva Pavol Pavlis, ktorý už v stredu cestuje do Bruselu. „Budem mať rokovanie s pánom Šefčovičom. Okrem energetickej únie budem hovoriť aj o tomto projekte. Boli by sme veľmi radi, keby sa aj Európska únia zasadila za tento projekt, pretože naozaj je to projekt európskeho významu,“ dodal po stredajšom rokovaní vlády.

Podpíšu memorandum

Už v marci tohto roka sa očakáva podpísanie Memoranda o porozumení, ktoré bude obsahovať základné parametre budúcej spolupráce na projekte medzi spoločnosťami eustream, rumunským Transgazom a Bulgartransgazom. Ďalej počas roka 2015 má nasledovať snaha o podpísanie medzivládnych dohôd s krajinami pozdĺž projektovanej trasy plynovodov Eastring a hľadanie potenciálnych projektových partnerov. „Spoločnosť eustream v tomto smere eviduje záujem viacerých renomovaných spoločností etablovaných na plynárenských trhoch západnej Európy,“ uvádza sa v správe rezortu hospodárstva.

Čo doteraz v súvislosti s novým projektom eastring spoločnosť eustream urobila?

12/2014 – prvé stretnutia s potenciálnymi partnermi z Rumunska a Bulharska, štátnymi zástupcami všetkých dotknutých krajín a zástupcami EK – ich priebeh možno označiť za úspešný;

01/2015 – založené pracovné skupiny, v ktorých sa zúčastňujú zástupcovia spoločnosti eustream a dotknutých prevádzkovateľov prepravných sietí v Rumunsku (Transgaz) a v Bulharsku (Bulgartransgaz). Pracovné skupiny sú zamerané na technické a finančné aspekty projektu;

20.01.2015 – Stretnutie pracovnej skupiny Eustream a Transgaz – riešenie technických otázok projektu Eastring

21.01.2015 – spoločné rokovanie zástupcov MH SR, MZVaEZ SR, ÚRSO a eustream – predstavenie projektu Eastring – informácie o uskutočnených a plánovaných krokoch;

21.01.2015 – Stretnutie pracovnej skupiny eustream a Bulgartransgaz – riešenie technických otázok projektu Eastring;

28.01.2015 – predstavenie projektu Eastring na konferencii významných ropných a plynárenských spoločností v oblasti Čierneho mora vo Viedni – Black Sea Oil & Gas Summit;

29.01.2015 – Séria stretnutí s predstaviteľmi Európskej komisie a Európskeho parlamentu s cieľom vysvetliť projekt Eastring;

09.02.2015 – rokovanie Pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe (CESEC) – účasť zástupcov MH SR;

09.02.2015 – úvodné oficiálne stretnutie s predstaviteľmi maďarského prevádzkovateľa prepravnej siete FGSZ;

11.02.2015 – predstavenie projektu na stretnutí národných regulačných úradov krajín V4;

17.02.2015 – stretnutie predstaviteľov Bulgartransgaz a eustream na vysokej úrovni, ako aj stretnutie pracovnej skupiny k projektu Eastring;

18.02.2015 – stretnutie predstaviteľov tureckého Ministerstva energetiky a prírodných zdrojov, spoločnosti BOTAS a eustream na vysokej úrovni.

Zároveň bol projekt Eastring spoločnosťou eustream prezentovaný na viacerých medzinárodných fórach a konferenciách.

Aké sú ďalšie očakávané kroky v blízkej budúcnosti?

03/2015 – očakávané podpísanie dokumentu – Memorandum o porozumení, ktoré bude obsahovať základné parametre budúcej spolupráce na projekte medzi spoločnosťami eustream, Transgaz a Bulgartransgaz;

počas roka 2015 – snaha o podpísanie medzivládnych dohôd s krajinami pozdĺž projektovanej trasy plynovodu Eastring; hľadanie potenciálnych projektových partnerov, pričom spoločnosť eustream v tomto smere eviduje záujem viacerých renomovaných spoločností etablovaných na plynárenských trhoch západnej Európy

O vzniku projektu Eastring

V čase jeho predstavenia bol zamýšľaný ako ekonomickejšia alternatíva k projektu South Stream, ktorého realizácia by výrazným spôsobom ovplyvnila prepravu plynu cez Slovensko, nakoľko South Stream bol už druhým projektom, ktorý bol koncipovaný so zámerom obísť v preprave plynu územie Ukrajiny.

V období, ktoré nasledovalo boli oznámené dve významné skutočnosti so značným vplyvom na európsky trh s plynom ako aj na aktuálnu pozíciu eustreamu. Prvé oznámenie sa týkalo zastavenia projektu South Stream a plánoch Ruska vybudovať plynovod do Turecka (Turkish Stream), pričom plyn pre odberateľov v Európe by bol odovzdávaný na turecko-gréckych hraniciach. Druhé oznámenie sa týkalo odhodlania spoločnosti Gazprom nepokračovať po roku 2019 (vyprší tzv. tranzitný kontrakt medzi UA a RU) s dodávkou plynu do európskych krajín cez Ukrajinu.

Aj v zmysle týchto udalostí sa plynovod Eastring stal jedným z projektov, ktoré môžu prispieť k vyriešeniu otázky dodávky plynu pre krajiny, ktoré boli zasiahnuté rozhodnutím o projekte South Stream.

Zdroj: MH SR



Čo si o tom myslíte?