Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Dilema v boji s energetickou chudobou: Tarifa či dávky?

Svetlo elektrina ceny
Ilustračné foto SITA

Kabinet v stredu rokovanie o návrhu koncepcie na ochranu pred energetickou chudobou prerušil. Ministerstvá a regulátor budú opäť rokovať o tom, či bojovať proti energetickej chudobe špeciálnou tarifou alebo novými sociálnymi dávkami.

Boj s energetickou chudobou bude zrejme zložitejší, ako by možno viacerí na prvé počutie očakávali. On je totiž zložitý už vo fáze, keď má od reálneho boja ešte poriadne ďaleko. Kompetentní sa totiž nevedia dohodnúť ani na znení návrhu koncepcie na ochranu pred energetickou chudobou, ktorého garantom má byť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Kameňom úrazu je to, či bude ochrana pred energetickou chudobou na Slovensku spočívať v nejakej forme sociálnych dávok, alebo v zavedení špeciálnej tarify.

Nové rokovania

O celej koncepcii tak bude zrejme potrebné rokovať nanovo po tom, čo vládny kabinet v stredu o tomto bode prerušil rokovanie. Podľa ministra práce Jána Richtera sa totiž doteraz v návrhu regulačného úradu uvažovalo o riešení energetickej chudoby cez špeciálnu tarifu, v aktuálnom návrhu, ktorý regulátor predložil na vládu, sa však už spomínajú sociálne dávky.

„Pracovná komisia, ktorej bol súčasťou aj zástupca rezortu práce, financií, dopravy, hospodárstva, ponúkla materiál s riešením cez zvláštnu tarifu. Dnes však bol do vlády predložený materiál v novom znení, ktorého filozofia koncepcie je úplne opačná, že by to malo byť riešené prostredníctvom nejakých sociálnych dávok,“ povedal po rokovaní vlády Richter.

Keďže predkladateľ sa s pôvodným návrhom, ktorý odsúhlasili aj zástupcovia všetkých relevantných ministerstiev, nestotožnil, bude podľa Richtera nevyhnutné vrátiť sa za rokovací stôl. „Ja som osobne pripravený prijať aj jedno aj druhé riešenie, ale stále som presvedčený, že by bolo lepšie riešenie cez takzvanú špeciálnu tarifu,“ dodal minister práce.

Pod paľbou kritiky

Pôvodný návrh regulačného úradu, teda ten, o ktorom hovorí minister Richter s uvažovaným riešením cez špeciálnu tarifu, sa však stretol s relatívne silnou vlnou kritiky. V pripomienkovom konaní dostal regulátor vyše stovky väčšinou zásadných pripomienok, najmä od dodávateľov energií. Upozorňovali predovšetkým práve na to, že energetickú chudobu by mal riešiť štát cez svoju sociálnu politiku. Regulačný úrad návrh v pripomienkovom konaní obhajoval tým, že ochrana spotrebiteľov pred energetickou chudobou musí byť postavená na previazaní sociálnej a energetickej politiky štátu.

Spomedzi všetkých účastníkov medzirezortného pripomienkového konania boli najaktívnejší Slovenský zväz výrobcov tepla, Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Slovenská obchodná a priemyselná komora. Podnikatelia združení v komore v pripomienkovom konaní napríklad upozornili na fakt, že jediným kritériom na splnenie podmienky energetickej chudoby by nemal byť len príjem členov domácnosti, keďže mnohé z nich síce nemusia disponovať žiadnym príjmom, môžu však vlastniť hnuteľný, respektíve nehnuteľný majetok. Teplári vyčítali koncepcii, že okrem prehľadu riešení používaných na zmiernenie energetickej chudoby v iných krajinách EÚ neobsahuje žiadne relevantné a overiteľné údaje.

Čo má byť energetická chudoba?

Podľa predloženého materiálu pritom energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C.

Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky. Koho sa nakoniec bude týkať pomoc pri riešení energetickej chudoby v súčasnosti ešte nie je jasné. Pomocou vyhlášok je totiž potrebné ešte stanoviť náklady na zabezpečenie minimálnej energetickej potreby domácnosti, či určiť hranice minimálneho čistého príjmu domácnosti.

Doteraz neexistuje v rámci Európskej únie jednotná metodika, ako merať energetickú chudobu. Prevažuje však názor, že ide o stav, kedy náklady domácností na energie tvoria významný podiel disponibilného príjmu. S tým úzko súvisí aj riziko, že domácnosť môže byť odpojená od sústavy alebo siete. „Je predpoklad, že pomerne veľa domácností na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou,“ upozorňuje regulačný úrad.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor SITADátum 12. marca 2014 14:14

Odporúčame

Zavrieť

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...