Budúcnosť veterných elektrární bude známa v budúcom roku

10. decembra 2015 12:10
Autor: vEnergetike.sk/SITA

Slovenská elektrizačná prenosová sústava stále pracuje na štúdii, ktorá má stanoviť maximálne hodnoty inštalovaného výkonu nových zdrojov elektriny pripájaných do uzlových distribučných sústav. Výstavba veterných či veľkých slnečných elektrární na Slovensku má stále stopku.

Ilustračné foto
Ilustračné foto FreeDigitalPhotos.net

Budúcnosť výstavby nových veterných či veľkých slnečných elektrární na Slovensku je otázna. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) totiž stále pracuje na štúdii, ktorá má stanoviť maximálne hodnoty inštalovaného výkonu nových zdrojov elektriny pripájaných do uzlových distribučných sústav. Platí tak stav spred šiestich rokov, kedy SEPS prestala vydávať kladné stanoviská pre účely získania osvedčenia na výstavbu veterného zdroja elektriny od Ministerstva hospodárstva SR. Neskôr sa k veterným elektrárňam pridali aj slnečné elektrárne. O tom, či kompetentné orgány povolia nejakú výstavbu spomínaných energetických zdrojov, by sme sa mali dozvedieť v prvom polroku budúceho roka.

Aktualizujú výsledky

Ako uviedol pre portál vEnergetike.sk vedúci odboru komunikácie SEPS Norbert Deák, vzhľadom na závažnosť a zložitosť riešenia danej problematiky momentálne prebieha aktualizácia metodiky a výsledkov prvej etapy štúdie, ktorá bola ukončená v prvom štvrťroku tohto roka. „Okamžitá aktualizácia metodiky bola nevyhnutná z dôvodu významných zmien v zdrojovom mixe Slovenska a nových skutočností a predpokladov zistených počas riešenia prvej etapy,“ dodal Deák. Výsledkom aktualizácie bude stanovenie limitov z pohľadu zodpovednosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy. „Nasledovať bude záverečná, takzvaná aplikačná časť, ktorou sa výsledky štúdie pretavia do vzájomne koordinovaného procesu všetkých relevantných subjektov a autorít na Slovensku,“ doplnil Deák.

Nielen o veterných a slnečných

Pripravovaná štúdia od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy nebude hovoriť len o limitoch pri výstavbe veľkých slnečných elektrární či veterných elektrární na Slovensku. „Z technického hľadiska ide o všetky zdroje na výrobu elektriny bez ohľadu na použitú technológiu s inštalovaným výkonom na úrovni pripojiteľnosti do distribučných sústav,“ upozornil Deák s tým, že v štúdii sú zahrnuté aspekty špecifického charakteru výroby slnečných a veterných elektrární, ktoré majú výraznejší vplyv na prevádzku prenosovej sústavy.

Neriadené pripájanie

Štátny podnik zodpovedajúci za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku elektrizačnej prenosovej sústavy pracuje na aktualizácii štúdii o pripájaní nových zdrojov na výrobu elektriny, aby predišiel neriadenému pripájaniu. To totiž môže ohroziť prevádzku celého prenosového systému, čo môže vyústiť až do takzvaného blackoutu. „Každý pripojený zdroj na výrobu elektriny si vyžaduje adekvátnu zálohu v závislosti od technológie a okamžitej výroby elektriny – rýchlosti zmien, ktoré v sústave vyvoláva. V praxi to znamená zabezpečiť v sústave dostatok primeranej rezervy v podobe adekvátne veľkého a rýchleho pohotového výkonu technicko-ekonomicko-legislatívnymi opatreniami pre bezpečnú a spoľahlivú prevádzku,“ konštatoval Deák.

Nestabilné zdroje

Investori v minulosti podľa medializovaných informácií plánovali na Slovensku postaviť minimálne 290 veterných elektrární. Celkový inštalovaný výkon týchto veterných elektrární mal byť na úrovni 670 megawattov. Slovenská elektrizačná prenosová sústava považuje slnečné aj veterné elektrárne za nestabilné zdroje s veľkou fluktuáciou výroby. Preto ich už dávnejšie zaradila medzi takzvané nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny (NOZE). Podľa prenosovej sústavy nekontrolovateľná výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej sústavy a môže „naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet“ .

Odporúčané články



Čo si o tom myslíte?