Najočakávanejšie interview amerického moderátora Tuckera Carlsona s ruským prezidentom Vladimirom Putinom presiahlo 100 miliónov videní. Hlavnou témou vyše dvojhodinového rozhovoru je najmä téma vojny na Ukrajine, no detailne sa prebrali aj vzťahy Ruska k NATO či k Západu.
Úvod rozhovoru tvorí predslov Putina o počiatkoch ruskej štátnosti a o histórii Ukrajincov, respektíve o tom, ako boli k Ukrajine pripojené také územia, ktoré k nej nikdy nepatrili, vrátane bývalých maďarských a rumunských území.
„V tomto zmysle máme preto na to všetky dôvody tvrdiť, že Ukrajina je umelý štát vytvorený z vôle Stalina,“– vyhlásil ruský prezident.
Spomenul aj rozpad Sovietskeho zväzu
Tucker Carlson bol zvedavý, prečo Rusko prišlo s touto témou len pred dvoma rokmi, a prečo nie v čase, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.
Rusko ešte nedosiahlo svoje ciele vo vojne proti Ukrajine, vyhlásil Putin v rozhovore s Carlsonom
„Rozpad Sovietskeho zväzu bol prakticky iniciovaný ruským vedením. Nerozumiem tomu, čo vtedy poháňalo ruské vedenie, ale mám tušenie, že malo niekoľko dôvodov, prečo verili, že všetko bude v poriadku. Po prvé, myslím si, že vtedajšie ruské vedenie verilo, že základom vzťahu medzi Ruskom a Ukrajinou je vlastne spoločný jazyk,„ vysvetľoval Putin.
Pripomenul, že viac ako 90 percent obyvateľstva na Ukrajine hovorilo po rusky. Boli tam rodinné väzby, každý tretí človek mal nejaké rodinné alebo priateľské zväzky. Ďalej spoločná kultúra, história a v konečnom dôsledku aj spoločná viera, stáročia spolužitia v jednom štáte a hlboko prepojené hospodárstvo. Všetko to boli zásadné prvky, ktoré robia dobré vzťahy nevyhnutnými – vysvetľoval Putin.
Celý rozhovor s ruským prezidentom Putinom:
Boli sme podvedení
„Rusko dobrovoľne súhlasilo aj s rozpadom Sovietskeho zväzu. Vtedajšie ruské vedenie verilo, že takzvaný civilizovaný Západ to bude brať ako pozvanie k spolupráci a združovaniu. Boli takí západní politici, ako napríklad nemecký sociálny demokrat Egon Bahr, ktorí si uvedomili, že by sa mal vytvoriť európsky bezpečnostný systém a nie rozširovať NATO, pretože by to viedlo k ďalšej studenej vojne. Bol to múdry starý muž, ale nikto ho nepočúval,“ hovorí Putin.
Následne pokračoval tým, že v období po rozpade Sovietskeho zväzu Rusko márne čakalo na prijatie medzi „civilizované národy“. „Boli sme podvedení,“povedal Putin s odkazom na Spojené štáty.
Vojna v Juhoslávii
Napriek prísľubu, že NATO sa nebude rozširovať na východ, organizácia sa rozširovala v piatich vlnách. Rusko to tolerovalo a vyzývalo na rokovania. Priepasť sa začala podľa slov Putina zväčšovať vtedy, keď vypukla vojna v Juhoslávii.
Fox News mi dnes pripomína Rudé právo, hovorí profesor Klvaňa. Jej exmoderátor urobil rozhovor s Putinom (video)
„Rusko nemohlo urobiť nič iné, len zvýšiť hlas na obranu Srbov, lebo aj Srbi sú osobitý a pre nás blízky národ s ortodoxnou kultúrou a pod. Národ, ktorý po generácie veľmi trpel,“ povedal Putin. Spojené štáty však v rozpore s medzinárodným právom bombardovali Belehrad a tak „vypustili džina z fľaše“, podotkol ďalej.
„Keď Rusko protestovalo a vyjadrilo nevôľu, čo povedali? Charta OSN a medzinárodné právo sú zastarané. Teraz sa každý odvoláva na medzinárodné právo, ale vtedy hovorili, že je to všetko zastarané. Všetko treba zmeniť. Niektoré veci sa naozaj musia zmeniť, keďže sa zmenil pomer síl,“ upozornil ruský prezident.
USA odmietlo vstup Ruska do NATO
Keď sa Putin v roku 2000 stal prezidentom, myslel si, že tým, že sa vojna v Juhoslávii skončila, treba sa pokúsiť obnoviť vzťahy. Myslel to až tak vážne, že navrhol vstup Ruska do NATO.
„Na jednom stretnutí tu v Kremli s odchádzajúcim prezidentom Billom Clintonom, som sa ho spýtal: Bill, čo si myslíš, keby Rusko požiadalo o vstup do NATO, myslíš si, že by sa to udialo? Náhle odpovedal: „Vieš, toto je zaujímavé. Myslím, že áno“. Ale už večer, keď sme sa stretli pri večeri, povedal: Vieš, hovoril som so svojím tímom, a nie, to teraz nie je možné. Môžete sa ho na to opýtať,“ pripomenul moderátorovi udalosti Putin, ktorý zároveň potvrdil, že v prípade kladnej odpovede by sa mohlo začať zbližovanie.
Putin presviedča Spojené štáty, aby prinútili Ukrajinu k rokovaniam. Prehra Ruska vo vojne nie je možná, tvrdí
Prečo odmietol Západ natiahnutú ruku, na to Putin nemá odpoveď. „Môžem len hádať, že prečo: príliš veľká krajina s vlastným názorom a pod. A Spojené štáty, videl som, ako riešia problémy v NATO,“ hovorí ruský prezident, ktorý ako príklad uviedol práve rokovania o vstupu Ukrajiny do NATO v roku 2008.
„Zdalo sa, že Nemecko a Francúzsko sú proti, rovnako ako niektoré iné európske štáty. Ale potom, ako sa ukázalo, prezident Bush, ktorý je tvrdý chlap, tvrdý politik, vyvinul na nich tlak a museli súhlasiť. Toto je smiešne. Je to ako v škôlke. Kde sú záruky? Čo je to za škôlku? Čo sú to za ľudia?“ povedal Putin a dodal, že keď už raz k takémuto tlaku dôjde, nie je garancia, že sa to nezopakuje znova.
Štátny prevrat?
„Na Ukrajine žije tak významný počet ruskej menšiny, že bez nich sa žiadny prezident v krajine nedostane k moci,“ vysvetľoval Putin. Ruský prezident povedal, že keď bol Viktor Janukovič zvolený za prezidenta Ukrajiny, jeho oponenti nechceli uznať jeho víťazstvo.
Týchto oponentov podporovali aj Spojené štáty a napokon zorganizovalo tretie kolo prezidentských volieb. O ničom takom ale nepíše ukrajinská ústava, takže išlo prakticky o štátny prevrat, upozornil Putin.
„Takto sa v roku 2005 s americkou podporou dostal k moci Viktor Juščenko. Napriek tomu sa Moskva snažila o vyvážené vzťahy s prozápadným politikom, medzi hlavami štátov sa uskutočnili aj vzájomné návštevy,“hovorí ruský prezident.
Prevrat s podporou CIA
Keď sa v roku 2010 stal ukrajinským prezidentom Viktor Janukovič, objavila sa otázka vstupu Ukrajiny do Európskej únie.
„Keď sme si prečítali zmluvu o združení, ukázalo sa, že to pre nás znamená problém, pretože sme mali zónu voľného obchodu a otvorené colné hranice s Ukrajinou. V zmysle tejto zmluvy by sme mali svoje hranice otvoriť pred Európou, čo by viedlo k zaplaveniu nášho trhu. Viedlo by to k uzavretiu hraníc Ruska s Ukrajinou a zriadeniu colných hraníc,“ vysvetľoval Putin.
Janukovič začal kalkulovať, koľko s tým Ukrajina získa a koľko stratí, a svojim európskym partnerom povedal, že potrebuje viac času na rozmyslenie pred podpisom. „Len čo to povedal, opozícia sa s podporou Západu obrátila proti nemu, a to viedlo k udalostiam na Majdane a k prevratu na Ukrajine,„ hovorí Putin.
„USA nám povedali, aby sme upokojili Janukoviča a oni upokoja opozíciu,“ pripomenul ruský prezident. Janukovič podľa jeho slov nenasadil políciu ani armádu na žiadosť Američanov, no opozícia napriek tomu vykonala v Kyjeve ozbrojený prevrat s podporou CIA.
Udalosti na Majdane prinútili Rusko konať
„Technicky urobili všetko správne. Dosiahli svoj cieľ – zmenu vlády. Z politického hľadiska to však bola kolosálna chyba,“upozornil Vladimir Putin. Podľa ruského prezidenta sa Američania prerátali, mali predvídať, kam udalosti povedú. Začali prenasledovať tých, ktorí prevrat neprijali a z toho vznikla hrozba Krymského polostrova, na ktorú muselo Rusko reagovať.
„Oni začali vojnu v roku 2014 na Donbase, kde proti civilistom nasadili lietadlá a delostrelectvo. Vtedy sa to všetko začalo. Existuje video, ako lietadlá útočia na Doneck zhora. Začala sa rozsiahla vojenská operácia. Potom ešte jedna. Keď sa im to skončilo neúspechom, začali sa pripravovať na ďalší,“ povedal ruský prezident a dodal, že to prinútilo Rusko konať. „Pôvodne to bol prevrat na Ukrajine, ktorý spustil [súčasný] konflikt,“ zdôraznil Vladimir Putin.
Dodal, že Nemecko, Poľsko a Francúzsko boli garantmi dohody podpísanej medzi Janukovičovou vládou a opozíciou, no prevrat podporovali a všetci zabudli na svoje úlohy.
„Prezident Janukovič akceptoval všetky podmienky, bol pripravený uskutočniť predčasné voľby, ktoré, úprimne povedané, nemal šancu vyhrať. Toto vedel každý. Prečo teda k prevratu došlo? Prečo obete? Prečo bol Krym ohrozený? Prečo sa začala operácia na Donbase? Nerozumiem tomu,„ pýtal sa ruský prezident. „Nepohli by sme ani prstom, keby na Majdane nedošlo ku krvavému vývoju udalostí,“ konštatoval.
Zdôraznil, že súhlasili s rešpektovaním hraníc, nie však s rozširovaním NATO a členstvo Ukrajiny v NATO by bolo pre nich úplne neprijateľné.
Vodili nás za nos
Vladimir Putin odpovedal aj na otázku, ktorá zrejme zaujíma najviac ľudí a týka sa súčasnej situácie na Ukrajine.
Definitívny impulz na vojnu na Ukrajine dal podľa neho fakt, že súčasné ukrajinské vedenie vyhlásilo, že nebude implementovať minské dohody, ktoré boli podpísané v Minsku v roku 2014 a kde bol sformulovaný aj plán mierového urovnania sporu na Donbase.
„Pred rokom a pol bývalí lídri Nemecka a Francúzska otvorene povedali, že Minské dohody ani oni neberú vážne. Jednoducho nás vodili za nos,„ vyhlásil ruský prezident.
Kedy bude na Ukrajine mier?
Putin v rozhovore vyhlásil, že vojna na Ukrajine sa môže skončiť v priebehu niekoľkých týždňov. Americkému Kongresu odkázal, že ak chcú zastaviť boje, musia Ukrajine prestať dodávať zbrane.
Tiež uviedol, že Rusko ešte nedosiahlo ciele „špeciálnej vojenskej operácie“, pretože jedným z nich je „denacifikácia“. Putin tiež vysvetlil, čo tým myslel. Podľa neho to znamená zákaz všetkých druhov neonacistických hnutí, pretože sa domnieva, že sa treba zbaviť tých, ktorí tento koncept udržujú a podporujú túto prax.
Putin pripomenul aj mierové rokovania v Istanbule, ktoré už boli takmer ukončené, no po tom, ako boli ruské vojská stiahnuté z Kyjeva, ukrajinská strana predsa len dohodu odmietla.
Carlson sa v rozhovore pýtal, či si Putin myslí, že je v tejto chvíli príliš ponižujúce, aby NATO akceptovalo ruskú kontrolu nad ukrajinskými územiami, ktoré obsadilo pred dvoma rokmi. „Nech premýšľajú o tom, ako to urobiť dôstojne,“ povedal Putin.
V rozhovore sa hovorilo o vzťahu medzi ruským prezidentom a Washingtonom. Na otázku, kedy naposledy hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom, Putin odpovedal, že si to nepamätá, no s bývalým prezidentom Donaldom Trumpom udržiaval veľmi dobré vzťahy.
Kto vyhodil do vzduchu Nord Stream?
Podľa Putina za výbuchom plynovodu Nord Stream stojí niekto, kto na tom mal záujem, zároveň ale mal aj schopnosť to zrealizovať. Spojené štáty – respektíve NATO alebo CIA, vraj majú kapacitu aj záujem vyhodiť do vzduchu plynovod. „Nie každý sa môže ponoriť na dno Baltského mora a vykonať explóziu. Je potrebné spojiť dva komponenty: koho je to v záujme a kto to môže urobiť„uviedol Putin.
Tucker sa spýtal ruského prezidenta, že ak má dôkazy o tom, kto útok spáchal, prečo to nezverejní? Ten so smiechom podotkol: „Vo svete propagandy je veľmi ťažké poraziť Spojené štáty, pretože Spojené štáty kontrolujú všetky svetové médiá, vrátane mnohých v Európe“. Poznamenal tiež, že čo sa tam presne stalo, je jasné celému svetu, dokonca o tom otvorene hovoria aj americkí analytici.
Carlson odpovedal, že Nemci vedia, že to urobil ich partner z NATO a veľmi tým poškodil ich ekonomiku. „Dnešné nemecké vedenie sa riadi nie národnými záujmami, ale záujmami kolektívneho Západu. Inak je ťažké vysvetliť ich konanie alebo naopak ich nečinnosť,„ hovorí ruský prezident.
„Nejde len o Nord Stream 1, ktorý vyhodili do vzduchu. Nord Stream 2 bol poškodený, ale jedno potrubie je neporušené a môže byť použité na dodávku plynu do Európy. Nemecko to však neotvára,“ poznamenal Putin.
CIA podporovala separatistov na Kaukaze
Ruský prezident zdôraznil, že Západ v posledných desaťročiach opakovane odmietal zbližovanie Ruska. Dôležitým momentom zhoršenia rusko-amerických vzťahov je podľa neho to, keď Američania vytvorili svoj systém protiraketovej obrany napriek opakovaným žiadostiam Rusov.
Putin navrhol vtedajšiemu prezidentovi Bushovi, aby USA, Rusko a Európy vytvorili spoločne protiraketovú obranu. Podľa ruského prezidenta, keby boli vtedy prijali jeho plán, svet by sa bol zmenil. Dopadlo to ale podobne, ako v prípade témy prijatia Ruska do NATO, teda odmietnutím.
To viedlo k tomu, že Rusi si vytvorili svoje vlastné medzikontinentálne hypersonické systémy, ktoré odvtedy rozvíjajú. „Teraz sme pred všetkými ostatnými, vrátane Spojených štátov a iných krajín, vo vývoji hypersonických systémov. A zlepšujeme ich každý deň,“ hovorí Putin.
Putin tvrdí, že okrem odmietnutia návrhov na spoluprácu boli americké spravodajské služby ochotné dohodnúť sa s každým, kto bol proti ruskej vláde.
„Opakovane som navrhoval, aby Spojené štáty nepodporovali separatizmus alebo terorizmus na severnom Kaukaze. Oni ale v tom pokračujú. Politická, informačná, finančná podpora a dokonca vojenská podpora pochádzala zo Spojených štátov a ich satelitov teroristickým skupinám na Kaukaze,“ obvinil Putin Spojené štáty.
Povedal tiež, že raz na tento problém upozornil amerického prezidenta, ktorý ho požiadal o dôkaz, ktorý mu aj poskytol. „Pozrel sa na nich a viete, čo povedal? Je mi to ľúto, ale stalo sa. Citujem, povedal: „Nuž, nakopem ich do zadku,“ pripomenul ruský prezident.
Následne sa vraj v prípade nič nepohlo dopredu, preto požiadal riaditeľa FSB, aby napísal riaditeľovi CIA. Odpoveď dostali len po viacerých žiadostiach. „CIA odpovedala: „Spolupracovali sme s opozíciou v Rusku. Myslíme si, že je to správna vec a budeme v tom pokračovať,“ pripomenul Putin.
Johson prekazil mierové rokovania s Ukrajinou
Bývalý britský premiér Boris Johnson mal údajne prekaziť podľa slov Putina mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Ruský prezident tvrdí, že Johson prehovoril Kyjev, aby dokument nepodpísal. Nie je to prvýkrát, čo bola táto Johnsonova úloha medializovaná v súvislosti s možným ukončením vojny na Ukrajine.
Ruská hlava štátu vyjadrila svoj názor aj na vedenie v Kyjeve. „Volodymyr Zelenskyj oklamal svojich voličov, ukrajinský prezident nepriniesol sľubovaný mier svojmu ľudu,“ hovorí Putin s tým, že sa dotkol aj rodinného pozadia Zelenského.
„Jeho otec bojoval proti nacistom počas druhej svetovej vojny. Raz som sa s ním o tom rozprával. Povedal som mu: Volodymyr, čo to robíš? Prečo dnes podporuješ neonacistov na Ukrajine, kým tvoj otec bojoval proti fašizmu? Bol frontovým vojakom. Nepoviem vám, čo odpovedal,“ pripomenul udalosti.
Putin zdôraznil, že Zelenskyj vyhral voľby s veľkou väčšinou hlasov pre sľuby, že zabezpečí mier na Ukrajine. Ruský prezident sa však domnieva, že Zelenskyj si po nástupe k moci uvedomil dve veci: na jednej strane, že je lepšie nedostať sa do konfliktu s neonacistami a nacionalistami, pretože sú agresívni a veľmi aktívni, a na strane druhej, že Spojené štáty ich podporujú a vždy budú podporovať tých, ktorí sú proti Rusku.
„Zaujal teda tento postoj aj napriek tomu, že svojmu ľudu sľúbil, že ukončí vojnu na Ukrajine. Oklamal svojich voličov,“myslí si Putin.
Poraziť Rusko na Ukrajine je nemožné
Ruský prezident tvrdí, že poraziť Rusko na Ukrajine je „nemožné“ a že NATO musí akceptovať územné zisky Ruska na Ukrajine. V rozhovore potvrdil, že Rusko bude bojovať za svoje záujmy, ale nemá záujem rozširovať vojnu do ďalších európskych krajín, ako sú Poľsko a Lotyšsko. „Prečo by sme to robili? Jednoducho nemáme záujem,„ vyhlásil Putin.
Na otázku, či si vie predstaviť scenár, v ktorom by poslal ruských vojakov do Poľska – člena aliancie NATO, Putin odpovedal: „Len v jednom prípade, ak Poľsko zaútočí na Rusko“.
Pripomenul tiež, že vo svete sa hovorí o spôsobení strategickej porážky Rusku na bojisku. Uviedol však, že podľa jeho názoru to „už zo samotnej definície nie je možné“. Putin si myslí, že Západ si teraz uvedomuje, že Rusko nebude porazené – napriek pomoci Ukrajine zo strany USA, Európy a NATO.